Adrian Gubčo 05.04.2022 16:11

Metropolitný inštitút bilancuje tri roky svojej existencie a predstavuje nové zámery

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) má za sebou tri roky existencie. Pri tejto príležitosti MIB bilancuje dvoje doterajšie aktivity v oblasti rozvoja verejných priestranstiev, príprave strategických dokumentov alebo vyhlasovaní architektonických súťaží. Okrem toho načrtáva plány prípravy ďalších zámerov, vrátane transformácií veľkých území a budovania dlho očakávaných projektov.

Rekonštrukcia Kamenného námestia, výsledok architektonickej súťaže. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Ako konštatuje MIB vo svojej „výročnej správe“, za tri roky existencie potvrdil zmysel svojej existencie. Za sebou má totiž vypracovaný základný koncept Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja 2022-2030, nazvaný Bratislava 2030, pracuje na viac ako 40 projektoch v programe Živé miesta, zameranom na revitalizáciu zanedbaných verejných priestranstiev, alebo pripravil Manuál verejných priestorov s desiatkou princípov a štandardov. Okrem toho zapojil do participačných aktivít 15-tisíc ľudí a zrealizoval 13 architektonických súťaží na projekty za 90 miliónov eur. Má ísť o dôkaz, že mesto získalo odborného partnera na témy rozvoja mesta, architektúry, územného plánovania, participácie a strategického plánovania.

Ako ďalej konštatuje MIB, vo svojej práci sa opiera o dáta, analýzy a vstupy odborníkov, rozvoj mesta presadzuje verejný záujem a plánovanie je omnoho otvorenejšie. Téma rozvoja mesta a úprav verejného priestoru nebola nikdy tak dominantná. „Bratislave dlhodobo chýbal koncepčný prístup k rozvoju mesta, urbanizmu či verejným priestorom. Chýbali jej jasne definované verejné politiky a ciele, ale aj štandardy a rámce, akým spôsobom by sa mala rozvíjať, aby bola mestom atraktívnym pre život všetkých Bratislavčanov a Bratislavčanky,“ hovorí Ján Mazúr, riaditeľ MIB. „Na MIB mestský rozvoj nastavujeme na základe výsledkov participácie, analýz a dát. Na základe toho vieme porozumieť jednotlivým záujmom v meste a vybrať riešenie, ktoré reprezentujú verejný záujem.“

MIB ako svoju úlohu vidí nastavovanie podmienok pre to, aby Bratislava mala odborné podklady pre súčasné aj budúce výzvy, ako sú mestský a územný rozvoj, bývanie, či zveľaďovanie verejných priestorov. Víziou je vznik metropolitného think-tanku, ktorého kapacity sú smerované do lepšieho a funkčnejšieho prostredia a mesta.

Vďaka inštitútu má byť mesto schopné reagovať aj na krízy, ktoré Bratislavu zasiahli počas posledných dvoch rokov. „Úlohou MIB je teraz nastaviť princípy a verejné politiky pre udržateľný rozvoj mesta tak, aby aj v meniacej sa situácii, či už je to kvôli pandémii, vojne na Ukrajine alebo starnutiu populácie či klimatickej kríze, dokázala Bratislava reagovať, no vo svojich princípoch odolávať zmenám a napĺňať potreby všetkých obyvateľov a obyvateliek,” popisuje Mazúr.

MIB svoje doterajšie aktivity predstavil v obsiahlom dokumente, publikovanom na inovovanej webovej stránke. Ako zhŕňa, jeho aktivity majú tri základné úrovne, ktorými sú strategické plánovanie, tvorba koncepčných dokumentov a zásahy vo verejnom priestore, spojené s architektonickými súťažami. Dnes už robí väčšinu vecí, ktoré plánoval robiť v zmysle svojej zakladacej listiny a po postupnom budovaní personálnych kapacít. Projekty majú charakter dlhodobých, ktorých výsledky budú viditeľné v priebehu niekoľkých rokov, ale aj „okamžitých“, ktoré sa budú okamžite pretavovať do praxe.

 

Manuály z dielne MIBu sa začínajú aplikovať pri zásahoch vo verejnom priestore mesta

 

Doterajšie aktivity MIBu

Najviditeľnejšou doterajšou aktivitou MIBu sú zásahy vo verejnom priestore, spoločne pomenované Živé miesta. Ide o desiatky menších projektov, zameraných na prehliadané a zanedbané miesta. Inštitút to vníma ako súčasť znižovania investičného dlhu mesta v obnove priestranstiev. Len v prípade ciest a chodníkov má ísť podľa odhadu MIBu o pol miliardy eur, do čoho neráta zeleň alebo mobiliár. Preto sú verejné priestranstvá najsilnejšou prioritou, pričom sa do úvahy berú aj požiadavky na zlepšenie bezbariérovosti, inkluzivity, bezpečnosti, pobytovosti a klimatickej odolnosti mesta. MIB dodáva, že kvalita verejného priestoru má vplyv aj na vzťahy v meste.

Preto sa aktuálne pripravuje, realizuje alebo zrealizovalo celkovo viac ako 40 projektov, financovaných zväčša z rozpočtu mesta, MIBu alebo privátnych darcov, teoreticky aj eurofondov. Lokality pre zásahy sa vyberali aj spoločne s miestnymi starostami (starostkami) či poslancami (poslankyňami), projekty boli zadávané väčšinou partnerským architektonickým kanceláriám a inštitút zastrešil projektovú prípravu. Veľká časť uvažovaných projektov pôjde do realizácie pravdepodobne v priebehu tohto roka.

K ním patrí revitalizácia vnútrobloku Poľská-Justičná, zastávka Žilinská, park na Dunajskej, park na Legionárskej, Motýlia lúka Pri Kríži, predpolie cintorína v Karlovej Vsi, lávka na Partizánskej lúke, revitalizácia areálu Kamzík, okolie Pomníka Daniela Tupého, skatepark pod Mostom SNP alebo parčík na Radlinského. Mesto chce začať zlepšovať aj okolie dúbravského Domu služieb, park na Kazanskej alebo priestor pred Vozovňou Krasňany. K realizovaným projektom patrí oprava fontány na Námestí slobody, bufet na Partizánskej lúke, oprava areálu muničných skladov na Peknej ceste alebo pobytové schody pri jednom z jazier na Železnej studničke. Dokončené sú zásahy na Hodžovom námestí, na Trnavskom mýte pred Novou tržnicou, úprava Malého Slavína, Pozorovateľňa zvierat Vydrica alebo pocket park Židovská.

Verejnému priestoru sa venuje aj množstvo strategických a koncepčných materiálov. Základom je postupne rozširovaný Manuál verejných priestorov, ku ktorým MIB pridáva princípy a štandardy, teda akési kapitoly, riešiace konkrétne prvky verejného priestoru – exteriérové terasy, osvetlenie, zeleň, zastávky a i. Jeho existencia už prináša podľa inštitútu výsledky: spojením viacerých súčastí manuálu boli zrekonštruované ulice alebo časti ulíc Prokopa Veľkého, Jeséniova, Mlynské Nivy či Námestie SNP. Manuál a princípy a štandardy boli využité aj pri úpravách ulíc Stará Klenová, Račianska a Vajnorská. MIB zdôrazňuje, že uplynulý rok priniesol aj vznik „Bratislavskej dlažby“, teda unikátneho typu dláždenia pre Bratislavu.

K verejnému priestoru sa viažu aj konkrétne koncepcie, napríklad zatiaľ nepublikovaný Koncept riešenia Obchodnej a Poštovej ulice, v rámci ktorého chce mesto zrealizovať určité zásahy – napríklad doplniť zeleň alebo preriešiť priestor pred hotelom Crowne Plaza. Spracovaná bola aj iná nepublikovaná koncepcia Mesto detí, ktorá má pomôcť zlepšiť verejný priestor v blízkosti škôl.

MIB zdôrazňuje, že veľkým úspechom je organizácia až 13 architektonických súťaží. Verejného priestoru sa týka úprava Komenského námestia (realizácia sa údajne už onedlho spustí), promenády na Železnej studničke, obnova Jurigovho námestia či výstavba nových peších a cyklistických lávok cez Chorvátske rameno. Najvýznamnejším projektom je však revitalizácia „Živého námestia“, teda Námestia SNP, Námestia Nežnej revolúcie a Kamenného námestia. V tejto chvíli prebiehajú prípravné práce a podpísaná bola zmluva na zrealizovanie projekčných prác s víťazom súťaže z nemeckého ateliéru Loidl. Okrem toho možno spomenúť súťaže na nájomné bývanie (Terchovská, Parková, Janíkov dvor) alebo pre mesto mimoriadne dôležitú súťaž na rekonštrukciu kúpeľov Grössling.

Z veľkých strategických materiálov možno menovať spomínanú Bratislavu 2030, ako aj spoluúčasť na príprave zmien a doplnkov Územného plánu (07, 08 a 09). MIB sa podieľa na príprave podkladov pre nový Územný plán Hlavného mesta SR Bratislavy a urbanistických štúdiách, ktoré budú zanesené do toho súčasného. K dokončeným patrí štúdia brownfieldov (tie sa ale začali robiť ešte pred vznikom MIBu), umiestnenia nájomného bývania a nepublikovaná štúdia výškového zónovania, prípadne štúdia Bratislavského Dunajského Parku. Okrem toho bol súčasný plán aj „digitalizovaný“. Sekcia územného plánovania vznikla prechodom časti zamestnancov z Magistrátu.

V neposlednom rade Metropolitný inštitút Bratislavy pripomína, že do procesov a tvorby stratégií a projektov prizýva verejnosť. Tá je oslovovaná pri úpravách verejných priestorov, pred architektonickými súťažami aj pri tvorbe strategických dokumentov. Forma zapojenia sa však líši. Jednotlivé metódy a formy zapojenia verejnosti sumarizuje materiál Manuál participatívneho plánovania a socio-priestorového mapovania v Bratislave.

 

Obnova kúpeľov Grössling je v tejto chvíli asi najikonickejším zámerom v porfóliu MIBu. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Ďalšie plány

Popri doterajších aktivitách MIB spomenul aj množstvo ďalších aktivít, na ktorých príprave pracuje. Časť z nich je známa, iné sú novinkami. Najsilnejší dôraz bude aj naďalej venovaný rozvoju verejného priestoru – materiál otvorene konštatuje, že aktivita bude v tomto smere ešte rásť – pribudnúť by ale mali aj nové koncepcie a realizovať sa budú ďalšie architektonické súťaže.

V oblasti verejného priestoru sa bude pokračovať v realizácii Živých miest. Pribudnúť majú aj komplexnejšie alebo rozsiahlejšie zásahy. K takým patrí revitalizácia Zóny Zochova, teda okolia súčasnej frekventovanej zastávky verejnej dopravy, na ktorú nadviaže úprava hradieb a nové prepojenia hradieb so Židovskou ponad Staromestskú. V Lamači sa od fasády k fasáde opraví Vrančovičova ulica, ktorá bola centrom pôvodnej obce. V Rači sa opraví park na Mudrochovej, vo Vajnoroch sa má opraviť priestranstvo na Ulici Kataríny Brúderovej. Zásahy sa majú zrealizovať aj v račianskych viniciach. Na Kollárovom námestí chce MIB nadviazať na výstavbu podzemných garáží úpravou verejného priestoru.

V najbližších rokoch chce mesto výrazne využívať vypracované a pripravované manuály pri zlepšovaní verejného priestoru. Len v roku 2022 by sa s použitím manuálu malo upraviť 15 ulíc a chodníkov. MIB zdôrazňuje, že sa chodníky budú dláždiť, pribudne mobiliár, priestory sa budú debarierizovať a budú dobre osvetlené. Upravené budú časť Krížnej ulice, Dunajská ulica, Ulica 29. augusta, Dorastenecká ulica a ďalšie. V blízkej dobe bude zverejnená zonácia, podľa ktorej bude jasné, kde bude aký typ dláždenia. Tá bude súčasťou princípov a štandardov chodníkov, pribudnú aj princípy a štandardy vonkajšej reklamy.

Sekcia verejných priestorov na MIBe sa podieľa na zlepšení investičných projektov mesta, lepšie verejné priestory tak majú vzniknúť v súvislosti s modernizáciou Ružinovskej, Račianskej a Vajnorskej radiály, ďalšie dokumentácie budú spracované tento rok v súvislosti s uvažovanou výstavbou Košickej a Podunajskobiskupickej radiály. MIB pripomienkuje aj súkromné projekty.

Popri tom sa majú v najbližších rokoch dostať do realizácie prvé projekty, ktoré vzišli z architektonických súťaží. K pripravovaným súťažiam zas patria dve súťaže na diela vo verejnom priestore - predstavený pamätník obetiam covidu, a pamätník predstaviteľkám ženského hnutia (pravdepodobne v Zwirne). Okrem toho sa bude hľadať nová podoba centrálneho verejného priestoru so zeleňou v Devínskej Novej Vsi, trhoviska Miletičova a prebehnúť by mala aj súťaž na novú podobu Hlavnej stanice a okolia. Súťažou prejde pravdepodobne aj zámer transformácie technického areálu na Bazovej, kde má byť nájomné bývanie, mestský archív alebo multifunkčná hala.

Ďalšie zmeny prinesie spolupráca MIBu s mestskými organizáciami. V spolupráci s Múzeom mesta Bratislavy sa tak majú nastaviť podmienky pre zlepšenie informačného systému na Devíne, spoločne s doplnením návštevníckej infraštruktúry. Spoločne so ZOO Bratislava sa pracuje na nastavení architektonicko–urbanisticko-krajinárskej súťaže a koncepcii rozvoja ZOO. Ďalšie spolupráce prebiehajú aj so STARZom, Bratislava Tourist Board, BVS, oddelením kultúry Magistrátu či s občianskymi komunitami.

Napokon, Metropolitný inštitút plánuje dokončiť aj významné strategické dokumenty a urbanistické štúdie. K menovaným patrí analýza technické riešenia stanice Filiálka s možnosťou urbanizácie okolia, ako aj predĺženia trate smerom na Nivy či popod Dunaj do Petržalky, alebo analýza možností rozvoja Zlatých Pieskov. Pripravujú sa zadania na Urbanistickú štúdiu Vinohradov a Urbanistickú štúdiu Pribinová – Zimný prístav, kde chce mesto v dvoch etapách načrtnúť víziu transformácie tohto územia. Rozpracovať chce aj jednotlivé ciele Bratislavy 2030.

Napokon, MIB dodáva, že v súčinnosti s kanceláriou primátora spolupracuje na legislatívnom procese v oblasti stavebnej a územno-plánovacej legislatívy. To v preklade znamená, že sa usiluje o možnosť vzniku Bratislavských stavebných predpisov, vďaka ktorým by si mohla tvoriť vlastnú verziu stavebných noriem. Inšpirovaná je pritom vzorom z Prahy.

 

MIB pracuje aj na strategických dokumentoch, napríklad na príprave výškovej regulácie, ktorá je údajne dokončená, ale zatiaľ nepublikovaná

 

Metropolitný inštitút Bratislavy – úspech alebo sklamanie?

Výpočet aktivít MIBu vyzerá pôsobivo a jeho doterajšie pôsobenie sa črtá ako jednoznačný úspech. Nezainteresovaný pozorovateľ by mohol byť spokojný – skutočne sa realizuje predtým nepredstaviteľné množstvo súťaží, zásahy do verejného priestoru majú vyššiu kvalitu (hoci nie bez výhrad), nové projekty sú na dobrej úrovni a aplikujú sa mnohé riešenia a postupy, známe z vyspelých metropol. Navyše, výpočet plánovaných zmien vyvoláva veľké nádeje aj do budúcna. Verejný priestor Bratislavy sa podľa nich radikálne zlepší a mesto bude krajšie, funkčnejšie či zelenšie.

Metropolitnému inštitútu skutočne nemožno uprieť, že priniesol do témy rozvoja verejných priestorov alebo debaty o meste čerstvý vietor a mnohé zlepšenia. Po existencii manuálov verejných priestranstiev volala odborná verejnosť roky. Absencia súťaží bola hanebná, rovnako ako zadávanie projektov nekvalitným architektom, očividne po známosti. Hlavné mesto nemalo dostatočne hlasného reprezentanta, ktorý by dané otázky otváral, kým verejnosť nemala na strane mesta nikoho, na koho by sa mohla obrátiť. To sa teraz zmenilo. Bratislava prekonala vytvorením inštitútu veľký dlh.

Nemožno však povedať, že tri roky jeho existencie sú len prehliadkou úspechov. Materiál, ktorý MIB vznosne nazýva výročnou správou, je skôr propagačným letákom, v ktorom prakticky chýba akákoľvek zmienka o veciach, ktoré nevyšli. Z ľudského hľadiska je to pochopiteľné, z hľadiska verejnej organizácie ale neprípustné. Metropolitný inštitút totiž nedokáže naplniť všetky sľuby, s ktorými bola vytvorená jeho idea a s ktorými bol zakladaný.

V prvom rade je dosiaľ citeľný jeho enormný dôraz na rozvoj verejného priestoru, ktorý je otvorene označovaný za nosnú tému. Napriek tomu, že podľa konštatovania MIBu v úvode materiálu je dobudovaná základná štruktúra organizácie, inštitút má aj naďalej charakter veľkej mestskej architektonickej kancelárie s doplnkovou funkciou strategického plánovania (čomu sa venuje pár posledných strán). Pritom práve tvorba stratégií, mestských koncepcií a rozvojových vízií bola dôvod, prečo inštitút vznikol (alebo prečo považoval jeho vytvorenie ideový autor MIBu za kľúčové). Rozvoj verejného priestoru, súťaže či manuály sú síce užitočné, samé osebe ale nie sú dôvodom, prečo by mala vznikať samostatná organizácia nad rámec existujúcej Kancelárie Hlavnej architektky.

Práve vízia toho, akým mestom má Bratislava byť, čo chce dosiahnuť, aké cesty k tomu má zvoliť a pre akých ľudí má byť, je najdôležitejšou súčasnou výzvou. Na „zelenom meste s dobrým verejným priestorom“ nie je nič vizionárske a nič to neznamená, lebo ide o štandardnú požiadavku na každé európske mesto. Na druhej strane, neukotvená Bratislava, kde zároveň vzniká downtown hodný miliónovej metropoly a inde nie je možné kvôli odporu verejnosti postaviť komorné bývanie pre seniorov, očividne netuší, ako ďalej. A presne tento gordický uzol mal MIB rozseknúť.

Je otázne, či sa to v dohľadnej dobe podarí. Materiál Bratislava 2030 neprináša žiadne zásadné novinky, príprava nového Územného plánu je takmer na mŕtvom bode. MIBu dosiaľ chýba potrebná interdisciplinarita a okrem zamestnancov v Kancelárii riaditeľa sú takmer všetci ostatní architekti. Vo „Výročnej správe“ sa nenachádza výpis ďalších položiek, ako je počet pracovníkov, rozpočet a jeho plnenie, alebo dosahovanie strategických cieľov organizácie. Takisto nie je veľmi otvorené ani komunikovanie ďalších plánov, či už ide o budúce architektonické súťaže (v čase vzniku organizácie sa hovorilo, že naplánované sú desiatky), zásahy vo verejnom priestore, ale aj lepšie moderovanie diskusie o rozvoji mesta.

Tá ostáva aj naďalej polarizovaná, dokonca sa zdá, že viac ako kedykoľvek predtým. Okolo niektorých tém MIB potichu prekĺzol (napríklad rozvoj Trnavského mýta), pri iných je považovaný niektorými stranami za nepriateľa (úprava zelených verejných priestorov v Starom Meste). Inštitút začal síce rozvíjať nové formy komunikácie, zdá sa však, že tieto zachytia len presvedčených podporovateľov a nie širšie skupiny verejnosti. Vzdelávanie zatiaľ nefunguje (slovo inštitút je tak v tejto chvíli trochu nadsadené), a to pri verejnosti aj zastupiteľoch. Mnoho ľudí dosiaľ jeho existenciu úplne odmieta. „Metropolitnou“ organizácia nie je vôbec.

Metropolitný inštitút Bratislavy tak má pred sebou ešte obrovské výzvy, ktoré musí prekonať. Je škoda, že ich nedokázal v rámci publikovaných materiálov sám pomenovať. Je pravda, že to nezapadá do súčasného nadšeného spôsobu komunikácie, typického aj pre Hlavné mesto. Významné neúspechy a nedostatky sa nepripúšťajú a všetko je podriadené snahe o vynikajúci imidž, či už vedenia mesta, alebo organizácie, ktorá je na ňom závislá. Ak sa niečo nezmení, môže to byť hrozbou pre jej existenciu.

Zhrnutím, prítomnosť MIBu v štruktúrach mesta vniesla do mnohých tém dovtedy absentujúcu profesionalitu a úroveň. Bratislava začína konečne niektoré veci riešiť tak, ako sa patrí na európske mesto na začiatku 21. storočia – teda vo vyspelých metropolách pred pätnástimi rokmi. Do budúcna tak bude vďaka inštitútu krajšia a príjemnejšia. Aby však bola aj pre život lepšou, treba ešte na budovaní MIBu výrazne zapracovať, čiastočne ho transformovať a urobiť z neho maximálne otvorenú, od vedenia mesta menej závislú a demokratickú organizáciu. V takom prípade skutočne potvrdí zmysel a účel svojej existencie.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.