Adrian Gubčo 09.06.2021 15:47

Metropolitný inštitút predstavuje ďalšie lokality pre revitalizáciu verejných priestorov

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) predstavil ďalšie lokality, ktoré by mali prejsť revitalizáciou v rámci iniciatívy Živé miesta. Tá je zameraná na úpravu tradične zanedbaných či prehliadaných plôch, ktoré by sa dali relatívne jednoduchými zásahmi zmeniť na atraktívne miesta pre pobyt či rekreáciu. Významnými majú byť zásahy v okolí mestských hradieb.

Bratislavské mestské hradby. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Hlavné mesto spolu s MIBom predstavilo iniciatívu Živé miesta na konci marca, pričom bolo špecifikovaných prvých 25 lokalít, ktorých sa úpravy dotknú. Tieto projekty už boli v pokročilejšej fáze, existovala teda dokumentácia či schémy jednotlivých zámerov. Na niektorých z nich pracovali aj tzv. zmluvné ateliéry, teda architektonické kancelárie, ktoré MIB vybral v súťaži za účelom zdynamizovania obstarávania nových návrhov pre menšie zámery. V ďalších týždňoch boli doplnené ďalšie miesta, ktoré prejdú úpravami.

Teraz MIB ohlásil, že pracuje na ďalších miestach, ktoré dostanú dôstojnejšiu podobu. Niektoré z nich patria podľa inštitútu k niektorým z historicky najvýznamnejších verejných priestorov Bratislavy – mestské hradby a ich prepojenie s Podhradím ponad Staromestskú, ako aj „zóna Zochova“. Centrálne lokality budú doplnené úpravami kúpaliska v Krasňanoch, prestavbou nevyužívaného internátu na nájomné byty v Záhorskej Bystrici a revitalizáciou vodnej plochy „Rohlík“ v Ružinove. Všetky zadania budú riešiť zmluvné kancelárie.

Prvý z nových projektov, kvalitnejšie riešenie prepojenia hradieb (a teda historického jadra) s Podhradím (Židovskou ulicou) je podľa MIBu zásadnou úlohou – tieto lokality sa výrazne podieľajú na formovaní identity mesta, no sú prerušené výraznou bariérou v podobe Staromestskej ulice. V prvej fáze však najprv architekti z kancelárií PLURAL, zerozero a Diervilla pripravia koncepciu pre obnovu hradieb. Až následne budú pracovať na hlbšom rozpracovaní zámeru, aby bolo možné navrhnúť optimálne prepojenie so Židovskou ulicou. To by mohlo mať podobu osobitného architektonického objektu.

Bratislavské mestské hradby boli dlhodobo uzavreté, kým sa v roku 2014 nepustil do ich revitalizácie Bratislavský okrášľovací spolok. Zrealizované však boli len základné práce dobrovoľníckym spôsobom, rozsiahlejšie opravy sa zrealizovali až neskôr, vrátane určitých úprav v priebehu minulého roka. Plnú obnovu lokality však nepriniesli, rovnako ako sprístupnenie v celkovom rozsahu. Posledná komplexnejšia rekonštrukcia prebehla v 70.-80. rokoch 20. storočia pod vedením architekta Iľju Skočeka. Z Podhradia sú prístupné tzv. Albertovou lávkou.

S hradbami a Židovskou susedí aj tzv. zóna Zochova, teda územie vymedzené Pilárikovou, budovou Najvyššieho súdu SR, areálom kostola a kláštora kapucínov a Kapucínskou, resp. Zámockou ulicou. Nachádza sa tu významná zastávka verejnej dopravy, územie je však prerušené Staromestskou ulicou, pre ktorej prekonanie bol zriadený podchod. Lokalita je tak výrazne dopravne zaťažená a treba dodať, že aj veľmi zanedbaná, napriek určitým lokálnym snahám o revitalizáciu podchodu či prístreškov pri východoch z neho.

MIB chce v spolupráci s kanceláriami GUTGUT a 2ka landscape architects zlepšiť mobilitu chodcov a cyklistov rozšírením chodníkov, odstrániť bezbariérové riešenia, preriešiť prístrešky alebo nevyužívané toalety pri kláštore a revitalizovať či v rámci možností rozšíriť plochy zelene. Projekt je rozdelený na tri časti a podľa tohto sa bude pravdepodobne aj pripravovať či realizovať. Prvou časťou je plocha v okolí zastávky Zochova v smere do centra, druhou v smere do Petržalky a treťou okolie Pilárikovej ulice až ku Zámockej.

Kvalitná revitalizácia týchto plôch prispeje k dotvoreniu verejného priestoru akéhosi „bratislavského Ringu“, teda ulíc a námestí pred bývalými mestskými hradbami. Hlavné mesto sa viditeľne sústredí na tieto plochy a v tomto smere vyhlásilo a uzavrelo dvojicu architektonických súťaží na Komenského námestie a Námestie SNP s okolím. Súťaž by azda prospela aj hradbám a ich predpoliu, ktoré majú veľký potenciál. Každopádne, po úspešnej obnove bude najužšie centrum mesta omnoho príťažlivejšie.

 

Okolie vodnej plochy "Rohlík" v Ružinove bude zrevitalizované. Zdroj: Google Maps

 

MIB sa v poslednom období začal konečne vo zvýšenej miere orientovať aj na mestské časti. Tie taktiež trpia nízkou kvalitou verejného priestoru, zároveň ale aj doterajším nezáujmom samospráv, či už mestskej alebo miestnych. Preto sa inštitút zameriava ja na projekty v iných lokalitách, mnohokrát po konzultácii so starostami či starostkami. Takto boli nedávno vybrané mieste pre revitalizáciu v Ružinove, Rači, Vrakuni či Dúbravke.

Dnes sa k zámerom v mestských častiach pridávajú ďalšie. Prvým z nich je obnova kúpaliska v Krasňanoch v Rači. Súčasťou projektu od architektov zo štúdii PLURAL, zerozero a Diervilla bude úprava bazénov a rekonštrukcia objektov bufetu, zázemia kúpaliska a doplnkových objektov (sprchy, šatne, sociálne zariadenia) tak, aby spĺňali prevádzkové požiadavky kúpaliska. Pobytovú a oddychovú kvalitu má zvýšiť preriešenie spevnených plôch, komunikačnej siete a celkového členenia areálu. Dnes ide o ničím výrazné kúpalisko, táto revitalizácia mu tak veľmi pomôže.

Inštitút priniesol aj novinku ohľadne obnovy okolia Ružinovského jazera – teda Rohlíku. Pred vytvorením definitívneho návrhu bola zorganizovaná participácia, ktorej výsledky sa teraz zapracovávajú do finálnej podoby priestoru. Obyvatelia či návštevníci požadovali predovšetkým zachovanie prírodného charakteru vodnej plochy, zvýšenie bezpečnosti, doplnenie mobiliáru a skvalitnenie povrchov. Architektonickú štúdiu pripravujú architekti zo štúdia Atrium, Ing. arch. Štefan Zahatňanský, Livinark a arch&crafts.

Napokon, posledným ohláseným projektom je rekonštrukcia a transformácia internátu bývalého učilišťa v Záhorskej Bystrici. Budovy internátu získalo mesto do svojho vlastníctva a plánuje tu umiestniť nájomné byty. Návrh mesto a MIB zadalo architektovi Petrovi Stecovi spoločne so Studený architekti, Architektonická kancelária Ľubomír Závodný a Terra Florida. Internát pozostáva z osempodlažnej hlavnej časti a dvojice nízkopodlažných objektov, rozmery sa však meniť nebudú. Pôvodný dvojbunkový systém by sa mal zmeniť zväčša na dvojizbové byty, jedno- alebo trojizbové len v menšej miere. V bývalej jedálni by mohli vzniknúť štúdiá. Nebytové priestory budú slúžiť na komunitné a kultúrne aktivity, zachovať a revitalizovať sa má zeleň v okolí.

Ide o dôležitý projekt, keďže mesto sľubuje, že zabezpečí rozsiahly prírastok nových nájomných bytov – zatiaľ ich je však len úplné minimum. Rekonštrukcie starších objektov sú tak logickou možnosťou, ako nové byty získať. V dotyku s internátom chce mestská časť Záhorská Bystrica premeniť ďalšie objekty na materskú či základnú školu.

 

Osadenie platanov na Trnavskom mýte je príklad relatívne jednoduchej intervencie s obrovským (verejným) dosahom. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Metropolitný inštitút Bratislavy má v zásobníku pripravené aj ďalšie lokality, ktoré plánuje preriešiť. Zreteľne sa tak ukazuje masívny dôraz inštitútu na verejný priestor, ktorý predstavuje úplné gro aktivít organizácie. Zo šiestich sekcií MIBu sa mu výlučne venujú dve sekcie a ďalšie dve do veľkej miery. Zvyšné dve sekcie predstavujú organizačnú zložku a územné plánovanie. Kým v minulosti sa verejnému priestoru nevenovala žiadna pozornosť, teraz sa mu venuje možno až extrémna.

Bolo by to úplne v poriadku, keby nebol verejný priestor len jedným z mnohých obrovských problémov mesta, na ktorých riešenie bol MIB zriadený. Inštitút by mal odpovedať na otázku, akým spôsobom sa bude Bratislava v budúcnosti rozvíjať. V oblasti strategického plánovania má však výrazné rezervy a kľúčová aktivita v tomto smere – tzv. Metropolitné fórum, ktoré má pripraviť podklady pre spracovanie Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja do roku 2030 – sa takým dynamickým spôsobom počas tohto roka nekomunikuje.

Nechcem tým povedať, že revitalizáciou vyššie zmienených plôch nie som potešený. Práve naopak. Vzácne kapacity odborníkov a odborníčok, ktorí v Bratislave, či už na MIBe, Magistráte, ale aj mimo neho, pracujú a pôsobia, by však mali byť využité aj na veci dlhodobejšieho charakteru, nielen na úpravy, ktoré sú zároveň dobre prezentovateľné. Slovenská metropola by nemala ostať mestom kvalitným len na pohľad, ale aj reálne. Bez strategických a dlhodobých vízií a riešení, ktoré budú výsledkom cieľavedomej práce, to však nepôjde.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.