
zoradiť: podľa dátumu
Slovenská developerská spoločnosť Corwin sa pred časom rozhodla rozvinúť svoje aktivity aj v slovinskej metropole Ľubľana. Dnes tu štartuje svoj druhý projekt, pripravuje niekoľko ďalších a otvorene konštatuje, že je do tohto mesta zaľúbená. Dôvodom je aj priaznivý postoj mesta, ktoré sa pozitívne stavia k developmentu a snaží sa podporovať investorov.
V minulom týždni sa podarilo v rozvoji Petržalky dosiahnuť významný pokrok – Mestské zastupiteľstvo vzalo na vedomie čistopis Urbanistickej štúdie Centrálna rozvojová os. Otvára sa tak cesta k zmene Územného plánu, ktorá má následne umožniť kvalitnejší rozvoj územia. Dnešnú divočinu – v negatívnom zmysle – nahradí kvalitnejšie mestské prostredie.
Uplynulý rok priniesol na realitnom trhu, predovšetkým rezidenčnom, výrazné zmeny. Kým donedávna jeho podobu udávali predovšetkým predávajúci – vrátane developerov – za posledné mesiace sa výrazne zlepšila pozícia kupujúcich. Vyplýva to z analýzy, ktorú spracovala spoločnosť Occam New Home s využitím dát od Erdo Portal.
Hlavné mesto Slovenska sa v posledných rokoch viditeľne rozvíjalo. Pri pohľade z nadhľadu to však bol vývoj, viac pripomínajúci americké mestá ako európske. Dôkazom je masívny rast predmestí (suburbov) a s tým súvisiacej infraštruktúry. Nanešťastie sa nezdá, že by sa to malo čoskoro zmeniť, čo súvisí predovšetkým s mimoriadne nízkou dostupnosťou bývania.
Petržalka je nielen najväčším sídliskom Bratislavy, ale aj najväčším nedobudovaným projektom v meste. Pôvodne sa s ňou uvažovalo ako s plnohodnotným mestským sektorom s vlastným jadrom a vybavenosťou. Dnes však akékoľvek úvahy, týkajúce sa výstavby aj na tých najvhodnejších miestach, narážajú na odpor a petície.
Jedným z veľkých problémov stavebného rozvoja a výstavby v Bratislave je rýchlosť (alebo skôr pomalosť) úradov pri jej posudzovaní. Týka sa to aj bratislavského Magistrátu, ktorý sa k zámerom vyjadruje vo forme tzv. záväzných stanovísk. Ak neurýchli proces ich vydávania, hrozí, že nové projekty budú prechádzať aj bez jeho vyjadrenia.
V Slovenskom a Chorvátskom Grobe sa premiérovo na Slovensku označil nový typ dopravného značenia. „Zelená šípka“ umožní vodičom po zastavení pred križovatkou odbočiť vpravo aj vtedy, ak svieti signál červenej farby. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) túto novinku ústami svojho predsedu víta, citujúc príklad z USA. Práve v USA sa však táto značka podieľa na množstve nehôd, vrátane smrteľných.
Hlavné mesto Slovenska sa búrlivo rozvíja, čo v časti obyvateľstva vzbudzuje obavy i odpor. Výstavba má narúšať kvalitu života, meniť kolorit Bratislavy a dokonca ju devastovať. Zmeny sú v niektorých prípadoch skutočne hlboké. Porovnanie medzi jednotlivými rokmi naznačuje, že mesto sa posúva a mení svoj charakter.
Po rokoch rastu cien bytov priniesli posledné mesiace zásadný zlom: rast sa konečne zastavil, v niektorých prípadoch ceny bytov klesli. K tomu sa navyše rozšírila aj ponuka, v prípade novostavieb dokonca zdvojnásobila. Úvahy, že to prinesie zvýšenie dostupnosti bývania, sa však ukazujú ako nepresné – môže to byť aj úplne opačne.
O rozvoj Bratislavy sa v minulosti zasadili mnohí ľudia, ktorí prispeli k jej súčasnému obrazu aj úspechu. Spojenie výnimočných schopností s dejinnými okolnosťami niekedy vyústilo v realizáciu aktivít, ktoré majú dlhotrvajúci pozitívny vplyv. K ľuďom s tými najvyššími ambíciami patril aj Kornel Stodola, významný slovenský politik a národohospodár.
Bratislavu dnes budujú developeri. Vo väčšej či menšej miere to platí aj o iných kapitalistických mestách, o slovenskej metropole to však platí špeciálne. Samé osebe by to nemuselo byť problémom, v domácom regulačnom prostredí to však nevedie k želanému budovaniu atraktívneho mesta krátkych vzdialeností. Čo sa s tým dá robiť?
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac