zoradiť: podľa dátumu
Technologický pokrok v súčasnosti zasahuje všetky aspekty života - vrátane plánovania a riadenia miest. Mnohé metropoly využívajú inovatívne koncepty a riešenia v snahe o optimalizáciu správy a zvýšenie svojej odolnosti. Koncept Smart City nie je neznámy ani v Bratislave, ktorá ho chce využívať za účelom zvýšenia kvality života.
Hoci Bratislava nepatrí medzi najvýznamnejšie ani najprestížnejšie mestá v Európe, vďaka viacerým parametrom si udržiavala relatívne slušnú kvalitu života aj dobrý imidž – omnoho lepší, ako by to napovedala jej veľkosť alebo možno aj pocity mnohých obyvateľov. V poslednej dobe však prichádzajú viaceré správy, ktoré vrhajú tieň na úspechy mesta a môžu byť náznakom zhoršovania jej pozície.
O Bratislave sa hovorí, že nie je Slovensko. Ide o populárny naratív, ktorý často využívajú bežní obyvatelia aj politici, keď odmietajú výraznejšiu podporu rozvoja slovenskej metropoly. Medzi mestom a veľkou časťou krajiny však skutočne existuje bariéra, ktorá sa len ťažko prekonáva. Viac o jej koreňoch a podobách hovorí v najnovšej Metropole sociológ Michal Vašečka.
V priebehu dneška bola potvrdená informácia, že medzinárodná bezpečnostná konferencia Globsec sa bude tento rok konať v Prahe. Bratislava tým minimálne na nejakú dobu prišla o podujatie, ktoré malo významný nadnárodný dosah. Nebol by to taký problém, keby nešlo o ojedinelé podujatie svojho druhu.
O Bratislave sa tradične hovorí ako o jednom z ekonomicky najvýkonnejšom regióne Európy – minimálne v hrubom domácom produkte na obyvateľa v parite kúpnej sily. Tá je podľa dát taká vysoká, že slovenská metropola mala dokonca narušený prístup k eurofondom. Zasadenie aktuálnych čísiel do kontextu ale ukazuje, že v skutočnosti ide o bublinu, ktorá začína praskať.
Bratislavské rozvojové plány v minulosti rátali s mnohými scenármi. Za socializmu sa hovorilo o miliónovej metropole, ktorá sa mala roztiahnuť na Záhorie aj ku Sencu, v súčasnosti sa preferuje skôr konzervatívny model vývoja. Ako by sa mohla metropola rozvíjať v najbližších desaťročiach, naznačuje nová monografia Bratislava 2050, ktorú vypracoval Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v spolupráci s geografmi a demografmi.
Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) už niekoľko týždňov vedie nová riaditeľka Petra Marko. Expertka na urbanizmus a architektúru radila Londýnu a dnes sa snaží pomôcť Bratislave, aby sa stala krajším a lepším miestom na život. Aké sú vízie MIBu pod jej vedením?
Kým v nedávnej minulosti boli developeri a realitné kancelárie zvyknuté na rekordné predaje bytov, v rokoch 2022 a 2023 došlo k obratu. Trh sa takmer úplne zastavil a došlo aj k zastabilizovaniu cien, v prípade bytov z druhej ruky dokonca k cenovému poklesu. V posledných mesiacoch sa však začali objavovať prvé náznaky, že sa obdobie prepadu trhu chýli k záveru.
Bratislava a jej mestské časti sa snažia realizovať množstvo projektov, zameraných na zvyšovanie kvality života. Rozpočty samospráv však ovplyvnili viaceré faktory. Finančná situácia je poznamenaná infláciou, zmenami a zásahmi do financovania samospráv zo strany bývalej vlády, vojnou na Ukrajine, energetickou krízou či pandémiou. To sa odráža na nastavení investičných plánov, ktoré sa majú sústrediť len na nevyhnutné priority.
Hlavné mesto Slovenska je malé. Ide o malé mesto aj z hľadiska strednej Európy, nehovoriac o kontinente a nebodaj celom svete. Jeho medzinárodný význam to odzrkadľuje, napriek tomu aj tu vznikajú produkty a značky, ktoré majú potenciál získať globálne meno. Nečudujme sa, keď nám potom, ako im narastú krídla, uletia.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac