zoradiť: podľa dátumu
Stavebný rozvoj Bratislavy priniesol v posledných rokoch premenu mnohých lokalít, nie vždy však len k lepšiemu. Príkladom je urbanizácia časti vrchu Vtáčnik, nachádzajúceho sa nad železničným depom v Novom Meste. Tento proces a jeho dôsledky zachytáva rovnomenný film Vtáčnik, ktorého režisérka a hlavná protagonistka Eva Križková dnes vidí lokalitu ako memento do budúcna.
Príležitosti pre rozvoj, ale aj odvaha Bratislavy meniť mesto je predmetom obdivu viacerých stredoeurópskych metropol vrátane Viedne a Prahy. Je o tom presvedčený Peter Gero, významný slovenský urbanista, ktorý sa už desaťročia zapája do diskusie o budúcnosti Bratislavy aj ďalších miest. Prináša pritom skúsenosti zo západnej Európy, predovšetkým Hamburgu, kde sa podieľal na príprave jedného z najoslavovanejších developmentov Hafen City.
Alojz Hlina je vo verejnosti známy najmä ako politik, ktorý bol opakovane členom parlamentu a pred časom aj viedol jednu z významnejších tradičných strán. V kontexte Bratislavy je však podnikateľom, ktorý stojí za vznikom známych adries – Slovak Pubu na Obchodnej alebo Bratislava Flagship na Námestí SNP. Dnes realizuje aj veľký projekt na Železnej studničke. Aké sú jeho vízie, spojené s týmito miestami?
V poslednom období rastie tlak na optimalizáciu spotreby energií a súčasné zvýšenie komfortu domácností, pracovísk aj priestorov, kde trávime čas. Vďaka technologickému pokroku je výrazne zlepšenie oboch parametrov možné, a to bez dramatických stavebných zásahov alebo obrovských investícií. Tvrdí to Ľuboš Barborík, branch manager pre Slovensko zo spoločnosti Loxone.
Ak možno na Slovensku hovoriť o meste, ktoré prešlo za posledné desaťročie najvýraznejšou zmenou, bola by to predovšetkým Trnava. Západoslovenské krajské mesto získava upravené verejné priestranstvá, cyklotrasy, moderné školy a športoviská a plánuje veľké štvrte. Mnohé z týchto úspechov sú spojené s primátorom Petrom Bročkom, ktorý Trnavu spravuje už tretie volebné obdobie.
V Bratislave sa aktuálne dokončuje niekoľko výrazných projektov, ktorých developeri tvrdia, že predstavujú najluxusnejšie bývanie v meste. Spravidla sa nachádzajú v blízkosti Bratislavského hradu, pod Slavínom alebo v downtowne. Výnimku predstavuje Liget na okraji Sadu Janka Kráľa od VSD Development. Riaditeľ spoločnosti Peter Marhula je presvedčený, že vrchol štandardu bol dosiahnutý práve tu.
Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) má päť rokov. Za tú dobu má za sebou množstvo práce, ktorá začína byť v bratislavských uliciach viditeľná. Omnoho väčšie úlohy ho však čakajú – zmeniť slovenskú metropolu na mesto s vysokou kvalitou života, ktoré má jasnú predstavu o svojom rozvoji. Ako to zvláda, hovorí nová riaditeľka inštitútu Petra Marko.
Bratislava by mohla v najbližších rokoch dostať minimálne dva nové mrakodrapy. Developer J&T Real Estate totiž po dokončení Eurovea Tower plánuje hneď dvojicu ešte vyšších veží, vrátane druhej najvyššej v Európskej únii. Spolupracuje pritom s konzultantmi z kancelárie AE7, ktorá sa podieľa na viacerých prestížnych projektoch v Dubaji. Partnerom je Slovák Tomáš Gulíšek.
Vznik metra je jedným z veľkých snov Bratislavy – alebo aspoň významnej časti jej obyvateľov – už päť desaťročí. Dopravný systém, ktorý popod zemou pretína celú metropolu, je podľa niektorých riešením dopravných problémov, ďalší si ho asociujú s mestskosťou. Znalec problematiky bratislavského metra Peter Martinko upozorňuje, že k jeho vybudovaniu bolo už veľmi blízko.
O Bratislave sa hovorí, že nie je Slovensko. Ide o populárny naratív, ktorý často využívajú bežní obyvatelia aj politici, keď odmietajú výraznejšiu podporu rozvoja slovenskej metropoly. Medzi mestom a veľkou časťou krajiny však skutočne existuje bariéra, ktorá sa len ťažko prekonáva. Viac o jej koreňoch a podobách hovorí v najnovšej Metropole sociológ Michal Vašečka.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac