Adrian Gubčo
Zakladateľ a šéfredaktor
Moje meno je Adrian Gubčo a som rodený Bratislavčan. Už od detstva som s fascináciou hľadel na rozostavané budovy a žeriavy a moje chlapčenské nadšenie ma neopustilo ani v neskorších rokoch. Od vystrihovania ústrižkov novín s vizualizáciami projektov som prešiel na monitorovanie developmentu na internete, čo vyvrcholilo v založenie blogu Bratislava YIMBY v roku 2014 a jeho transformáciu na dnešný portál YIM.BA. V roku 2022 došlo k vstupu portálu do mediálnej skupiny Startitup Group.
Vzdelaním som humánny geograf, špecializujúci sa na urbánnu geografiu. Geografi sa venujú skúmaniu a analyzovaniu priestorových dát a vzťahov – a o tom je aj mesto, ktoré netvoria len budovy, cesty a verejné priestory, ale predovšetkým ľudia a súbor ich vzťahov, aktivít a motivácií. Za kulisou stavebného materiálu mesta treba vždy hľadať človeka, hľadajúceho spôsob, ako čo najlepšie uspokojiť potreby seba a svojich blízkych. Dobré mesto je také, ktoré k tomu dokáže poskytnúť podmienky, a to nielen pre úzku skupinu úspešných, ale pre čo najširšie vrstvy obyvateľstva.
Počas svojho štúdia i života som prešiel mnohými mestami a krajinami. Študoval som v Bratislave, Veľkej Británii (Portsmouth) a v Prahe. Videl som, ako v iných mestách pristupujú k rozvoju a verejnému priestoru. Študoval som pod vedením skúsených expertov a hľadal inšpirácie u významných autorov. Chcem, aby sa aj Bratislava učila od najlepších a snažím sa k tomu sám prispieť.
V aktivitách so zameraním na rozvoj Bratislavy pôsobím od roku 2012. Ako člen Bratislavského okrášľovacieho spolku som sa spolupodieľal na obnove hradieb a som koncepčným autorom prednáškovej série Bratislavské večery, zameranej na vzdelávanie v oblasti moderného rozvoja mesta. V roku 2016 som sa so skupinou desiatok odborníkov začal podieľať na príprave dokumentu Plán Bratislava – Návod pre lepšie mesto, ktorý vyšiel v knižnej podobe na jar 2018. Som spoluautorom kapitoly Rozvoj mesta a Metropolitný inštitút Bratislavy.
Bratislavu som vždy vnímal ako skvelé mesto s ešte väčším potenciálom, ktorý doteraz z rozličných dôvodov nedokázala využiť. Myslím si však, že teraz vchádzame do jej najlepšej éry. Som rád, že môžem s vami zdieľať moje potešenie z rozvoja a premeny Bratislavy na sebavedomú európsku metropolu.
Spoznajte mňa a niektoré moje názory:
Denník N: Bratislave chýbajú odborníci, mnohí už na magistráte nechcú pracovať
Denník N: Urbanista Gubčo: Mesto dokáže developera prinútiť stavať byty, príkladom je Londýn
StartItUp: Mesto by malo popracovať na kvalite verejných priestranstiev
RačaWeb: Autor blogu Bratislava YIMBY: Čo si myslí o Rínku Rača, LBG aréne a kolektoroch okolo D1?
TrendReality: Ako bohatí formujú centrá miest
Najnovšie články autora
Súboj luxusných projektov začal. Q a River Park 2 cielia na zhodného zákazníka, rovnaké nie sú
V krátkom čase by sa na ľavobrežnom bratislavskom nábreží mala začať realizácia dvojice prestížnych projektov, Q od spoločnosti Cresco Real Estate a River Park 2 od JTRE. Ich developeri zhodne konštatujú, že pôjde o jedno z najlepších, ak nie o najlepšie bývanie v meste. Porovnanie medzi oboma však ukazuje, že sú medzi nimi viaceré významné rozdiely.
Unikátne dielo sa začína odhaľovať. Nové kultúrne stredisko Žarnovická sa rýchlo blíži k realite
Vlajkovým tohtoročným projektom mestskej časti Rača je generálna prestavba kultúrneho strediska na Žarnovickej ulici. Štandardná normalizačná typová budova bola už v zlom stave, čo samosprávu podnietilo k hľadaniu nového riešenia. Rozhodla sa pre výstavbu v podstate úplne nového strediska, ktoré bude na vysokej architektonickej úrovni.
Milióny do vyššieho vzdelania. Trenčín chce byť univerzitným mestom, buduje nový kampus
Najvýznamnejšie slovenské univerzity sa nachádzajú v Bratislave, Košiciach či Banskej Bystrici, univerzitným statusom sa hrdí aj Trnava či Nitra. Trenčín historicky nepatrí medzi centrá najvyššieho vzdelávania. V budúcnosti sa to má ale zmeniť. Miestna Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne chce totiž vybudovať vlastný univerzitný kampus, ktorý vznikne neďaleko centra.
Veľké sľuby namiesto skutočných informácií. Štát hovorí o rekonštrukcii Hlavnej stanice, jej podobu stále neukázal
Rekonštrukcia bratislavskej Hlavnej stanice je verejnosťou jeden z najočakávanejších projektov v metropole. Jej zlý súčasný stav je už v podstate legendárny a nepomohli jej ani rozličné drobné úpravy v minulosti. Železnice Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy sľubujú, že sa to už čoskoro zmení, čoho dôkazom sú už dnes prebiehajúce práce. Reálnu podobu stanice však stále neukázali.
Nenápadná premena perspektívnej lokality. Okolie Karadžičovej sa mení, môže byť mestským bulvárom
Karadžičova ulica na pomedzi Starého Mesta a Ružinova je ulicou mnohých tvárí. Medzi Továrenskou a Lužickou má do veľkej miery veľkomestský charakter, severne od Lužickej však narušený zvyškami pôvodných industriálnych areálov. Napriek tomu sa krok po kroku mení, vďaka čomu sa môže v budúcnosti stať jedným z najvýraznejších bulvárov v Bratislave.
