
zoradiť: podľa dátumu
Na to, aby bola Bratislava mestom s naozaj vysokou kvalitou života, jej niečo zásadné chýba: moderné a špičkovo vybavené verejné nemocnice, ktoré by poskytovali najvyšší štandard medicíny v príjemnom prostredí. Tento nedostatok majú prekonať dva kľúčové projekty - nová univerzitná nemocnica v lokalite Rázsochy a zrekonštruovaná univerzitná nemocnica v Ružinove.
Hlavné mesto Slovenska sa búrlivo rozvíja, čo v časti obyvateľstva vzbudzuje obavy i odpor. Výstavba má narúšať kvalitu života, meniť kolorit Bratislavy a dokonca ju devastovať. Zmeny sú v niektorých prípadoch skutočne hlboké. Porovnanie medzi jednotlivými rokmi naznačuje, že mesto sa posúva a mení svoj charakter.
Bratislava zvykne tradične vnímať samu seba v rámci Slovenska ako neohrozeného ekonomického giganta, ktorý je jediným miestom, kam prichádzajú investori. Preto sa netreba ani zvlášť usilovať o ich priťahovanie. V jej tieni sa však postupne začínajú rozvíjať iné slovenské mestá a draví developeri, ktorí pripravujú atraktívne schémy, vytvárajúc miesto pre lákanie talentu.
Spustenie predaja bytov v novom projekte v Bratislave bolo pred rokom spojené s mimoriadnym záujmom potenciálnych klientov. Developerom sa darilo v priebehu niekoľkých týždňov a niekedy aj dní vypredávať celé várky bytov, ak sa vôbec dostali do ponuky a neboli obsadené už predtým. Situácia sa odvtedy zmenila, čomu na prvý pohľad nasvedčuje aj projekt Stockerka od Proxenty v Devínskej Novej Vsi.
Jedným z prírodných pokladov Bratislavy a jej okolia je lužná krajina v dotyku s riekou Dunaj. V minulosti sa práve v susedstve metropoly veľtok rozlieval do sústavy ramien, ostrovov, mokradí a lesov, označovanej ako vnútrozemská delta. Dnes sa z nej zachovali len relikty. Tie by však mali získať lepšiu ochranu v podobe vyhlásenia Národného parku Podunajsko.
Obchodná ani Poštová ulica nemôžu v súčasnosti konkurovať nákupným centrám, oproti ktorým im chýba komplexnosť prevádzok aj estetika prostredia. Status územia znižujú prieluky, zvlášť nedobudované nárožie Poštovej, kde je dnes plocha ohradená nepekným plechovým plotom. Aká bude jej budúcnosť?
Po rokoch rastu cien bytov priniesli posledné mesiace zásadný zlom: rast sa konečne zastavil, v niektorých prípadoch ceny bytov klesli. K tomu sa navyše rozšírila aj ponuka, v prípade novostavieb dokonca zdvojnásobila. Úvahy, že to prinesie zvýšenie dostupnosti bývania, sa však ukazujú ako nepresné – môže to byť aj úplne opačne.
Výstavba predĺženia električkovej trate v Petržalke pomaly postupuje. Hoci tempo nie je v súčasnosti dramatické, predsa len vidno určité pokroky v stavebných prácach. Napriek tomu sa vyskytujú pochybnosti o tom, či sa stihne trať dokončiť a sprevádzkovať v avizovanom termíne. Myslený pritom nie je pôvodne plánovaný koniec roka 2023 a dokonca ani prvá polovica roka 2024.
O rozvoj Bratislavy sa v minulosti zasadili mnohí ľudia, ktorí prispeli k jej súčasnému obrazu aj úspechu. Spojenie výnimočných schopností s dejinnými okolnosťami niekedy vyústilo v realizáciu aktivít, ktoré majú dlhotrvajúci pozitívny vplyv. K ľuďom s tými najvyššími ambíciami patril aj Kornel Stodola, významný slovenský politik a národohospodár.
Bratislavu dnes budujú developeri. Vo väčšej či menšej miere to platí aj o iných kapitalistických mestách, o slovenskej metropole to však platí špeciálne. Samé osebe by to nemuselo byť problémom, v domácom regulačnom prostredí to však nevedie k želanému budovaniu atraktívneho mesta krátkych vzdialeností. Čo sa s tým dá robiť?
Petržalská električková radiála je stíhaná problémami a omeškaniami, napriek tomu krok po kroku napreduje. Budúca hlavná os verejnej dopravy na najväčšom slovenskom sídlisku a v najľudnatejšej mestskej časti Bratislavy pomaly získava rysy. Zhotoviteľ realizuje stavebné objekty, ktoré vytvoria priestor pre trať aj súvisiacu infraštruktúru. Kedy bude ale dokončená, ostáva aj naďalej tajomstvom.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac