Linda Vavricová 20.10.2026 20:12

Baťovský odkaz žije. Výnimočný projekt vracia život do areálu unikátnej fabriky

Konverzie bývalých priemyselných areálov sa postupne objavujú aj na Slovensku. Z celej krajiny pochádzajú príklady úspešných obnov starších objektov, ktoré sa opäť menia na funkčné stavby. Popri hľadaní nového využitia pre továrenské budovy si však pozornosť zaslúži aj ich okolie. Práve úprava prehliadaných plôch môže byť prvým krokom k tomu, aby sa do týchto území začal vracať mestský život.

Autor: Matej Hakár

Baťovskú minulosť Partizánskeho dodnes pripomínajú továrenské budovy s tehlovými fasádami aj zachované domy pre niekdajších zamestnancov závodu. Firma Baťa začala na hornej Nitre v roku 1938 budovať továrenský areál a nové sídlo, neskôr nazvané Baťovany. Prvé páry topánok sa tu vyrobili 15. júla 1939, krátko pred vypuknutím druhej svetovej vojny.

Popri továrni postupne vyrastali domy pre zamestnancov, školy, obchody aj športoviská. Podobne ako vo Svite pod Tatrami, aj tu sa spolu s priemyselnou výrobou rozvíjalo celé mesto. Výstavba Baťovian vychádzala z urbanistického plánu „baťovského“ architekta Voženílka, ktorý rozdeľoval územie na časti pre prácu, bývanie a oddych.

Po druhej svetovej vojne bol podnik v roku 1945 znárodnený a prešiel do vlastníctva československého štátu. Baťovany získali v roku 1948 postavenie mesta a o rok neskôr dostali názov Partizánske. V tom istom roku bol závod premenovaný na Závody 29. augusta a pokračoval vo výrobe. Partizánske sa tak na Slovensku preslávilo ako mesto obuvi. 

V 90. rokoch podnik, podobne ako mnoho priemyselných závodov na Slovensku, zasiahli finančné problémy. Výroba bola do veľkej miery utlmená. Veľká časť bývalej fabriky dnes zostáva nevyužitá a chátra, hoci v areáli naďalej pôsobí niekoľko firiem. Napriek tomu zostáva množstvo hál zachovaných a pomaly si k nim verejnosť nachádza cestu. 

K starej fabrike dnes totiž privádza návštevníkov Osemdesiatka. Na susednom pozemku bývalých uhoľných skladov a neskorších stavebnín vyrástol kultúrno-spoločenský areál s vlastným námestím, pavilónom a zeleňou. Za jeho vznikom stojí podnikateľ Ladislav Centár s rodinou. Inšpiráciu našiel v Zlíne, kde roky sledoval, ako bývalý továrenský areál získava nové funkcie. Pozemok pritom lákal aj developerov supermarketov, majiteľ však uprednostnil vlastnú predstavu miesta pre kultúru a stretávanie. Zámer pôvodne nazval Baťove mesto. 

Zásadný obrat priniesli pandemické roky a návšteva Dánska, kde študovala jeho dcéra Kristína. Rodinu zaujali tamojšie gastronomické areály z upravených lodných kontajnerov. Pôvodný veľkorysý plán vystriedalo zadanie s dôrazom na opätovné využitie materiálov. Kristína sa do príprav zapojila ako projektová manažérka a z myšlienky Baťovho mesta postupne vyrástla dnešná Osemdesiatka.

Na ploche vyše 8.300 metrov štvorcových zaberajú samotné stavby približne 620 metrov štvorcových. Väčšina areálu tak pripadá na vonkajšie plochy, ktoré dostali rovnako dôležitú úlohu ako samotné budovy. Hlavnú náplň tvoria kultúrne a spoločenské podujatia, od koncertov a divadla cez cestovateľské prednášky až po letné kino. Zázemie im poskytuje multifunkčný pavilón, určený aj na svadby. Ponuku dopĺňajú prevádzky s jedlom a nápojmi aj vonkajšie cvičisko.

Architekti z Hubinský ateliér usporiadali prevádzky okolo námestia, ktoré sa stalo centrom celého návrhu. Menšie objekty vymedzujú jeho okraje a nechávajú otvorený stred pre stretávanie a podujatia. Námestie zároveň vysvetľuje názov Osemdesiatky. Na jeho mieste mala kedysi stáť továrenská budova číslo 80, ku ktorej výstavbe nikdy nedošlo. Jej plánovaný pôdorys dnes pripomínajú rozmery ústredného priestranstva.

Hlavné prevádzky sídlia v prízemných objektoch okolo námestia. Nad nimi sa dvíhajú mohutné fasády fabriky, ktoré zostávajú určujúcou súčasťou prostredia. Návštevník sa tak pohybuje medzi drobnými stavbami, no stále vníma priemyselnú scenériu, ktorá dáva miestu jeho charakter.

Prepojenie s fabrikou sa prejavuje aj vo využitých materiáloch. Časť nosnej konštrukcie pavilónu a vyhliadkovej veže tvoria oceľové diely zo starého dopravníka, ktorý kedysi slúžil na presun materiálu v susednej továrni. Majiteľ ich odkúpil pri jej búraní a po úpravách sa stali súčasťou nových stavieb. Prevádzky s občerstvením sídlia v upravených lodných kontajneroch.

Multifunkčný pavilón uzatvára jeden koniec námestia. Jeho oceľovú konštrukciu obaľuje polopriehľadný plášť z vlnitého polykarbonátu. Priesvitné plastové dosky prepúšťajú denné svetlo a nechávajú vyniknúť obrysy nosnej konštrukcie. Večer cez ne presvitá osvetlený interiér. Červenkastá dlažba námestia zasa nadväzuje na tehlové fasády fabriky.

Spevnené námestie obklopujú trávniky a stromy. Mierne terénne vyvýšeniny slúžia na sedenie či sledovanie programu, aleje oddeľujú priestor pri prevádzkach od športovej časti. Zeleň po obvode vytvára odstup od rušnej cesty.

Projekt tento rok získal nomináciu na cenu CE ZA AR v kategórii Fenomény architektúry. Odborná porota v ňom vyzdvihla súkromnú iniciatívu, ktorá nadviazala na baťovské dedičstvo a priniesla miestu širšie spoločenské využitie. V tomto smere ide o výnimočný príklad oživenia postindustriálneho priestoru, akých je na Slovensku stále nedostatok. 

Autor: Matej Hakár

Opätovné využitie priemyselného dedičstva pritom ponúka mestám nielen príležitosť rozvíjať sa v už zastavanom území, ale aj zachovať si pritom časť vlastnej histórie. Nové funkcie môžu mať rôznu podobu. V bratislavskej Mlynici sa niekdajšia výrobňa pórobetónu zmenila na budovu s kanceláriami, bývaním a priestorom na podujatia. Jurkovičova tepláreň či Pradiareň 1900 sú zas novodobými kancelárskymi budovami. 

Mimoriadne atraktívnym príkladom zo zahraničia sú Automatické mlyny v Pardubiciach, kde historický komplex získal galérie, vzdelávacie centrum a priestory na kultúrne podujatia. Súčasťou premeny je aj nové námestie, ktoré otvorilo vnútro areálu verejnosti. Niekdajšie výrobné územie tak dostalo širšiu úlohu v živote mesta a stalo sa cieľom návštev za kultúrou, vzdelávaním aj stretávaním. Dôležitá však bola osobná iniciatíva investora. 

Osemdesiatka ukazuje, že pri premene priemyselných území má zmysel venovať pozornosť aj ich okrajom. V Partizánskom tak vzniklo miesto, ktoré dáva ľuďom dôvod zastaviť sa pri starej fabrike a stráviť v jej susedstve čas. Továrenská architektúra dotvára prostredie pre súčasnú kultúru aj každodenné stretávanie. Pri ďalších obnovách sa preto oplatí spolu s novým využitím budov premýšľať aj o tom, ako bude ich okolie slúžiť mestu a ako možno prinavráti pozornosť na lokality, ktoré boli roky prehliadané. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.