Martina Gregová 12.08.2023 18:26

Kultúrna udalosť roka pre celé mesto: Otvorená bola galéria v mlyne od legendárneho architekta

Jednou z historických dominánt mesta Pardubice je vzácny mlynský areál, ktorý spĺňal svoj pôvodný účel viac ako sto rokov. Teraz však prešiel obrovskou premenou. Z výnimočnej stavby sa stalo kultúrne centrum, ktoré je súčasťou transformácie celého areálu.

Autor: Tomáš Kubelka

Národná kultúrna pamiatka Winternitzove automatické mlyny v Pardubiciach sú jednou z prvotín známeho českého architekta Josefa Gočára. Monumentálnu mlynskú budovu na brehu Chrudimky v centre mesta navrhol Gočár v roku 1909 pre podnikateľov bratov Winternitzovcov a v roku 1924 komplex ďalej rozšíril o obilné silo. Areál bol v neustálej prevádzke viac ako 100 rokov. V roku 2013 sa múka v mlynoch mlela posledný krát.

O tri roky neskôr celý areál kúpili manželia Smetanovci. Vďaka ich iniciatíve sa mlynský brownfield začal pomaly meniť na moderný kultúrno-spoločenský komplex. Len pomerne nedávno došlo k otvoreniu hlavnej mlynskej budovy, z ktorej sa po novom stala Gočárova galéria. Za rozsiahlou konverziou tejto časti areálu stoja architekti zo štúdia TRANSAT.

Manželia, ktorí areál kúpili a inciovali jeho konverziu, však nie sú jediní, kto má na projekte zásluhu. V tomto prípade totiž ide o ojedinelý príklad spolupráce medzi súkromným, verejným a neziskovým sektorom. Na premene celého areálu sa rovnako podieľal aj Pardubický kraj a mesto Pardubice. Časť potrebných prostriedkov bola dokonca získaná aj zo štátneho rozpočtu, a tiež prostredníctvom eurofondov.

Návrh od popredného českého štúdia rešpektuje zachované architektonické kvality objektu a zároveň prispôsobuje jeho vnútorné priestory novej funkcii. „Zadaním bola premena budovy na krajskú galériu umenia, ktorá bude podporovať priestorové prepojenie areálu a centra, ponechá priechodnosť k rieke a zachová ukážky technológií mlyna," opisuje projekt architekt Petr Všetečka.

Na základe týchto vstupných požiadaviek bolo neďaleké nábrežie prepojené s novonavrhnutým vnútorným nádvorím prostredníctvom dvoch nových pasáží, v ktorých sú situované aj vstupy do galérie. Vstupná hala a výstavné priestory boli následne umiestnené do päťpodlažnej drevenej mlynice. Železobetónové časti budovy boli využité najmä ako skladové priestory.

Dôležitou súčasťou riešenia je zachovanie či dokonca odkrývanie pôvodných materiálov ako tehla, drevo, betón a oceľ. Zachované boli aj viaceré technologické komponenty bývalého mlyna, ktoré sú dnes rozmiestnené v rámci nových priestorov.

Okrem Gočárovej galérie bola súčasťou prvej etapy konverzia ďalších troch budov, vrátane starého sila. Navrhovalo sa aj vnútorné nádvorie a park pred hlavnou budovou. Za návrhom týchto častí areálu stoja štúdiá Šepka architekti a Prokš Přikryl architekti.

V neskoršej druhej etape, ktorá je naplánovaná na roky 2023-2026, by mali v blízkosti mlynského areálu pribudnúť tri úplne nové bytové a komerčné priestory spolu s potrebnou občianskou vybavenosťou. Tie má navrhnúť ateliér Zette.

Konverzie bývalých priemyselných areálov sa v posledných rokoch objavujú čoraz častejšie, a to aj na našom území. Samosprávy aj súkromní investori si čoraz viac uvedomujú architektonickú hodnotu aj potenciál priemyselných objektov, či rovno celých areálov. Pri podobných projektoch je však dôležité najmä to, aby zachovanie pôvodných prvkov a priestorov neovplyvnilo súčasné funkčné požiadavky, kladené na dané objekty. Len vďaka možnosti objekt znovu plnohodnotne využívať aj niekoľko desaťročí po jeho vzniku je takáto investícia zaujímavou pre všetky zúčastnené strany, vrátane investora, architekta, mesta až po bežného občana.

Obnova automatických mlynov našťastie bola lepším prípadom. „Transformácia industriálnej architektúry do podoby občianskej stavby nie je úplne jednoduchou záležitosťou, aj keď sa to tak môže zdať. Sme už z princípu fascinovaní veľkými priestormi, ktorými disponuje industriálna architektúra. Niekedy sa staví na to, že už niečo výnimočné v tých stavbách je a adoruje sa to viac ako úžitkovosť pre súčasníka, ktorý sem ide už na iný účel ako prenášať vrecia múky. To sa ale v tomto prípade rozhodne nestalo," povedal o projekte Josef Pleskot, jeden z poradcov Pardubického kraja.

O výnimočnosti projektu svedčí jeho nominácia na prestížne ocenenie. V prípade Gočarovej galérie ide o jednu z najprestížnejších cien - o Českú cenu za architektúru 2023. 

 

(Automatickemlyny.eu, EARCH, TRANSAT)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.