Martina Gregová 20.05.2023 14:00

Chátranie nerovná sa zánik. Zdevastované budovy môžu ožiť

Zlý stav a dlhoročné chátranie je na Slovensku nezriedka využívané ako argument v prospech asanácie starších a potenciálne hodnotných budov. Pri určitej snahe je však možné takéto objekty opäť vrátiť do života. Príkladom je bývalá priemyselná budova v nemeckom meste Aalen, ktorá bola napriek takmer úplnej deštrukcii po rozsiahlyom požiari premenená na kultúrne centrum celomestského významu.

Autorka: Brigida González

Vďaka špecificikým architektonickým a konštrukčným prvkom, ako sú vysoké stropy, ľahké kovové konštrukcie, otvorenosť dispozície či proporcie vnútorných priestorov, sú priemyselné budovy ideálnymi objektami na konverzie a rekonštrukcie. Nie je pritom prekvapením, že po rokoch chátrania sa často transformujú práve na kultúrne inštitúcie, ktoré dokážu naplno využiť ich architektonický potenciál. Rovnaký, no o niečo smutnejší príbeh má za sebou aj projekt Kulturbahnhof v nemeckom meste Aalen.  

V minulosti bola oblasť Aalen’s Stadtoval, v ktorej sa dnešné kultúrne centrum nachádza, známa najmä ako koľajisko pre štátnu železnicu. Kedysi okrajová časť mesta sa však v priebehu rokov stala súčasťou širšieho centra. V roku 2014 areál zachvátil požiar, pri ktorom došlo k značnému zničeniu pôvodných fasád aj konštrukcií samotných budov. Na mieste sa zachovalo len niekoľko stavebných fragmetov, vrátane bývalej budovy železničnej správy, a tiež zvyšky bývalej opravárenskej dielne.

Poloha areálu a ambície Aalenu investorov aj architektov povzbudili k rozbehnutiu projektu Kulturbahnhof. Aj keď z pôvodných objektov zostalo torzo a neboli ani predmetom pamiatkovej starostlivosti, pre oslovenú architektonickú kanceláriu a+r Architekten bolo veľmi dôležité zachovať čo najviac z architektonického dedičstva miesta a mesta. Preto pristúpili k využitiu zvyškov stavieb namiesto realizácie novostavby. 

Keďže zachované časti budovy mali svoj jedinečný charakter, architekti sa ich rozhodli použiť ako konštrukčný a materiálový základ pre kultúrne centrum. Z materiálového hľadiska išlo najmä o pieskovcovú fasádu, ktorá sa v zničených častiach obnovila podľa stavu pred požiarom. V prípade konštrukcií sa zrealizovala obnova striech krátkych priečnych štítov, pričom sa zachoval pôvodný charakter okenných otvorov. Práve vďaka týmto princípom sa architektom podarilo poukázať na historické dedičstvo lokality a vyzdvihnúť spomienku na niekdajšiu funkciu budov.  

Novým a výrazným prvkom budovy sa stal pozdĺžný štít, ktorý je v súčasnosti opláštený falcovým dierovaných plechom. „Na rozdiel od historickej pieskovcovej fasády, ktorá pôsobí masívne a remeselne z hľadiska zdobenia, je pripojený kváder jednoduchý a rezervovaný,” tvrdia autori rekonštrukcie.  

Okrem toho však bolo nutné celý, v podstate nanovo vybudovaný objekt prispôsobiť novým funkciám a ich priestorovým požiadavkám. Z funkčného hľadiska sa Kulturbahnhof stal priestorom pre kino, divadlo, hudobnú školu aj gastronómiu. Dispozičné riešenie objektu tiež umožňuje usporadúvanie rôznych kultúrnych aj spoločenských podujatí. Súčasťou návrhu sa stalo aj niekoľko montovaných, prevažne oceľových konštrukcií, ktoré do interiéru vstupujú ako úplne materiálovo aj hmotovo odlišné prvky. Podporujú tak moderný ráz budovy a dopĺňajú potrebné funkcie. 

Ako tvrdia predstavitelia mesta, obnova pôvodného komplexu železničných budov má praktický význam. Vďaka projektu Kulturbahnhof bolo niekoľko kultúrnych inštitúcií, ktoré boli doteraz rozmiestnené po celom meste, sústredených na jedno miesto. „Prispieva to k optimalizácii zdrojov, k úspore nákladov a značne to uľahčuje život samotným návštevníkom,” tvrdia. 

Keďže Kulturbahnhof bol predmetom mimoriadneho verejného záujmu, tak sa k nemu pristupovalo aj v procese návrhu. Intenzívne sa diskutovalo s budúcimi užívateľmi aj s mestským zastupiteľstvom. Podľa slov autorov bola tiež potrebná a prínosná aj spolupráca a intenzívny dialóg s viacerými pracovníkmi z inštitúcií, ktorých sídlom sa budova stala.

O výnimočnosti tohto projektu svedčí hneď niekoľko nominácií a ocenení, ktoré v priebehu rokov budova získala. Okrem toho je Kulturbahnhof skvelým príkladom mestského rozvoja a s približne 3,4-tisíc metrami štvorcovými úžitkovej plochy sa stal kultúrnym centrom nielen pre Aalen, ale aj celý región.

Okrem historického a spoločenského hľadiska je táto prestavba a dostavba aj príkladom udržateľného obehového hospodárstva. Zachovanie a obnova pôvodnej budovy minimalizovali množstvo stavebného odpadu aj množstvo spotrebnej energie na búranie a odvoz zničených stavebných konštrukcií. V mnohých ohľadoch je tak projekt príkladom pre iné mestá, ktoré sa potrebujú vysporiadať s priemyselnou históriou svojich okrajových častí. Zlý stav starších objektov pritom nemusí byť žiadnou prekážkou. 

 

(A+R architekten, Archdaily, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.