Adrian Gubčo 11.04.2026 17:00
Príprava najväčšieho dopravného projektu v Bratislave začína. Štát rozbieha geologický prieskum pre tunel Karpaty
Najväčším dopravným projektom v Bratislave v skutočnosti nie je predĺženie električkovej trate v Petržalke, modernizácia Ružinovskej radiály a dokonca ani modernizácia železničného uzla. Z pohľadu výšky finančnej investície by ním mala byť výstavba diaľničného úseku D4 Rača – Záhorská Bystrica. Jeho súčasťou totiž bude tunel Karpaty, ktorý bude nielen najdlhším tunelom na Slovensku, ale aj jeden z desiatich najdlhších v Európe.
Zdroj: Národná diaľničná spoločnosť
Už čoskoro by sa mali začať prvé prípravné práce pred výstavbou jednej z najnáročnejších dopravných stavieb na Slovensku. Ide o geologický a hydrogeologický prieskum pre tunel Karpaty, v rámci ktorého spraví zhotoviteľ 176 vrtov. Základné merania budú trvať tri roky, následný hydrogeologický monitoring 12 rokov.
Vo videu na sociálnej sieti to uviedol minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD). „Dnes zďaleka nie sme vo fáze, že by sme išli stavať alebo klopať základné kamene. Kolegovia z Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) už pracujú na tom, aby pripravili súťažné podklady na základný projekt, ktorý nám spoločne s geologickým prieskumom umožní vypísať verejné obstarávanie na zhotoviteľa,“ priblížil.
Potreba geologického a hydrogeologického prieskumu vyplýva z rozhodnutia v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA, ktoré projekt výstavby tunela Karpaty získal koncom minulého roka. Realizovať ho bude Združenie Karpaty zhruba za 17,9 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty.
Tunel Karpaty bude súčasťou úseku diaľnice D4 Rača – Záhorská Bystrica o celkovej dĺžke 12,4 kilometra. Samotný tunel bude dlhý 11,76 kilometra, čo z neho spraví najdlhší tunel na Slovensku a, ako pripomenul aj minister, aj jeden z najdlhších v Európe. Keby bol funkčný už dnes, bol by šiesty. Pôjde tak o extrémne náročnú stavbu, navyše aj v komplikovanom podloží.
Podľa aktuálnych informácií bude dĺžka hĺbeného tunela (budovaného zhora) od východného portálu 140 metrov a od západného portálu 1.570 metrov. Zvyšných 10.050 metrov bude razený tunel. Pri výrube tunela bude postupne horninový masív rozpojovaný rotačným pohybom frézovej (raziacej) hlavy, ktorá je vybavená reznými a valivými dlátami. Rozpojená hornina bude padať na hlavu raziaceho stroja, odkiaľ bude rôznymi dopravníkmi transportovaná von z tunela.
Na základe toho sa predpokladá, že priemerná dĺžka doby razenia tunelových rúr bude 22 mesiacov, tzn. celková dĺžka výstavby sa predpokladá na 5 alebo 6 rokov. Ako ale informoval Ráž, technologický pokrok pri razení tunelov by mohol znížiť čas, potrebný na budovanie takejto stavby. V súčasnosti sa predpoklady posunuli aj oproti tomu, s čím rátala ešte dokumentácia EIA.
Čo sa ale nemení, sú základné parametre úseku. Šírka diaľnice bude 26,5 metra, návrhová rýchlosť 120 kilometrov za hodinu (100 km/h v tuneli). Súčasťou projektu je jedna mimoúrovňová križovatka a jeden mostný objekt ponad štátnu cestu I/2. Cena projektu sa pôvodne odhadovala na 1.073 miliárd eur. S ohľadom na infláciu a rast cien materiálov sa dnes odhaduje na približne 1,7 miliardy eur. Forma financovania zatiaľ nebola ujasnená.
Zámer bol v každom prípade zaradený medzi strategické investície štátu. To má urýchliť jeho prípravu a priblížiť štart výstavby. Ten sa v súčasnosti odhaduje na rok 2029, hoci ako Ráž pripomína, projekt NDS umožní vypísanie súťaže na zhotoviteľa stavby podľa žltého FIDICu. Ak bude razenie a budovanie tunela trvať skutočne šesť rokov, dokončenie možno očakávať v roku 2035.
Vedenie Ministerstva dopravy SR si od skompletizovania prepojenia medzi diaľnicami D1 a D2 sľubuje veľa. Potvrdil to aj Jozef Ráž. „Sú štúdie z minulosti, ktoré hovoria, že tento tunel odľahčí dopravu v Bratislave až o 40%,“ naznačil. Podľa Ráža sa už podarilo odľahčiť Prístavný most, tunel by zas mohol znížiť objem tranzitnej dopravy z D2 na D1 o 70%. Ako uzatvára, zmysel to bude dávať nielen metropole, ale aj celému Slovensku.
Napriek tomu je tento projekt aj predmetom kritiky. Tá poukazuje najmä na obrovské náklady, ktoré by sa podľa oponentov dali použiť aj inak. Faktom zostáva, že pôjde o extrémne náklady aj o mimoriadne náročnú realizáciu, kde je možné očakávať predraženie. Výstavba daného úseku diaľnice tak bude zásadným politickým rozhodnutím.
(YIM.BA, TASR)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
