Simona Schreinerová 23.05.2024 15:02

Najdrahší dopravný projekt sprevádza neistota. Tunel Karpaty má podporovateľov aj kritikov

Obchvat Bratislavy v podobe diaľnice D4 má pomôcť k odľahčeniu dopravy v metropole. Bez zatiaľ nepostaveného úseku, prepájajúceho Raču so Záhorskou Bystricou, však bude jeho význam obmedzený. Jeho súčasťou má byť tunel Karpaty, ktorý by mal byť najdlhším tunelom na Slovensku. Popri posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa vedú diskusie o jeho potrebe a financovaní.

Zdroj: NDS

Na konci roka 2022 Ministerstvo životného prostredia (MŽP) oznámilo, že súhlasí s výstavbou diaľničného úseku D4 Rača – Záhorská Bystrica. Súčasťou stavby má byť najdlhší tunel na Slovensku - tunel Karpaty. Proces EIA na MŽP trval takmer tri roky a po vydaní záverečného stanoviska sa odvolali viacerí aktéri vrátane obce Marianka a Národnej diaľničnej spoločnosti. Odvolanie bolo podané v júni minulého roka a dodnes nie je proces EIA uzatvorený.

K téme diaľnice v Bratislave a tunela Karpaty sa nedávno vyjadril minister dopravy Jozef Ráž. V rozhovore zdôraznil, že obchvat je zásadný pre dokončenie dopravnej infraštruktúry hlavného mesta. Podľa Ráža môže byť zaradený medzi strategické investície, čo by urýchlilo jeho realizáciu. „Tunel Karpaty by mal zavŕšiť obchvat Bratislavy. Máme tam hotovú štúdiu EIA a čakáme len na právoplatnosť. Verím, že ak nám Pán Boh dá a budeme ešte vo funkcii, na konci volebného obdobia môžeme začať s výstavbou,“ povedal Ráž.

Kým minister je projektu očividne mimoriadne naklonený, medzi odbornou verejnosťou nepanuje jednoznačné presvedčenie. Náročnosť a náklady na tunel sú totiž také vysoké, že je na debatu, či by ešte predtým nebola prospešnejšia realizácia iných stavieb, ktorý by teoreticky mohli mať na dopravu v bratislavskom regióne podobný efekt. Nejasnosť odzrkadľujú aj prebiehajúce debaty.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) napríklad vidí v projekte veľký zmysel. Potvrdil to v RTVS riaditeľ Odboru dopravy BSK Michal Halabica, ktorý pripomenul, že hlavné mesto čelí denným kongesciám, najmä na úseku D2 od Stupavy do centra mesta. „Situácia na D2 začína byť kritická, najmä počas ranných a popoludňajších špičiek,“ poznamenal.

Na potrebu širšieho prístupu však upozornil riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Zdôraznil význam kvalitnej multimodálnej štúdie, ktorá by zohľadňovala integrovanú dopravu, mestskú dopravu a železničné spojenia. „Bratislava potrebuje kvalitnú integrovanú verejnú dopravu. Len ďalšia vybudovaná cesta alebo diaľnica tento problém nevyrieši,“ povedal Matej.

Je teda diskutabilné, či by diaľnica a tunel Karpaty priniesli až také výrazné odľahčenie dopravy. Podľa Halabicu by sa mohol tunel využívať najmä pre tranzitnú dopravu medzi Českom a Maďarskom, to znamená tranzit sever-juh. To je podľa neho pre dopravnú sieť veľmi dôležité. Matej ale pripomenul, že tunel sa nemusí stať atraktívnym pre miestnych motoristov. Tranzitná doprava by podľa jeho názoru mohla využívať aj iné trasy. „Štúdie ukazujú, že obyvatelia Malaciek nebudú využívať tunel Karpaty na cestu do Bratislavy,“ poznamenal Matej.

Minister Ráž navrhol možnosť spoplatnenia prejazdu tunelom, podobne ako to funguje v Rakúsku alebo Nórsku. „Je to špecifická forma spoplatnenia, ktorá by mohla byť realizovateľná aj u nás,“ uviedol Halabica. Matej ale vidí riziká a navrhuje financovanie cez PPP projekty, ktoré by preniesli riziká na súkromný sektor. „PPP projekty sú vhodné na financovanie tunelov, pretože zabezpečujú, že stavba bude dokončená včas a v rámci rozpočtu,“ dodal Matej.

 

Návrh riešenia MÚK Záhorská Bystrica. Zdroj: NDS / EIA

 

V EIA sa posudzovalo niekoľko variantov. Alternatíva V3a rátala s tunelom o dĺžke 11,76 kilometra, V1 a V2 predpokladali tunel s dĺžkou 10,5 kilometra. Envirorezort sa napokon priklonil k variantu V3a, ktorý vyhodnotil ako najpriaznivejší z hľadiska únosnosti vplyvov na životné prostredie.

Celý úsek diaľnice D4 Rača – Záhorská Bystrica bude mať 12,4 kilometra. Dĺžka hĺbeného tunela (budovaného zhora) bude od východného portálu 140 metrov a od západného portálu 1.570 metrov. Zvyšných 10.050 metrov bude razený tunel. Šírka diaľnice bude 26,5 metra, návrhová rýchlosť 120 kilometrov za hodinu (100 km/h v tuneli). Súčasťou projektu je jedna mimoúrovňová križovatka a jeden mostný objekt ponad štátnu cestu I/2.

S ohľadom na dlhý proces prípravy sa pravdepodobne nedá očakávať, že by sa výstavba diaľnice mohla spustiť skôr ako na konci tohto desaťročia. Predlžovať sa môže aj proces obstarávania. Na začiatku roka 2020 sa cena variantu V3a odhadovala na 1,073 miliardy eur, dnes to bude v dôsledku inflácie a rastu cien materiálov výrazne viac.

Osud tunela Karpaty a Nultého obchvatu Bratislavy tak zostáva neistý. Odborníci a miestni predstavitelia sa nezhodujú na jeho uskutočniteľnosti a spôsobe financovania. Konečné rozhodnutie bude ovplyvnené výsledkami multimodálnej štúdie a politickými rozhodnutiami, ktoré určia budúcnosť tejto strategickej investície.

Pokiaľ by ale skutočne prišlo k realizácii, Bratislava by dostala takmer kompletný obchvat. Je vysoký predpoklad, že by odklonil tranzitnú dopravu z vnútromestských úsekov diaľnic D1 a D2. To by mohlo priniesť významné dopravné, ekonomické aj environmentálne výhody. Či sa to ale naozaj stane a ďalší úsek diaľnice D4 bude zrealizovaný, ukáže až budúcnosť. 

 

(BSK, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.