
zoradiť: podľa dátumu
Na konci minulého roka Ministerstvo životného prostredia (MŽP) oznámilo, že súhlasí s výstavbou diaľničného úseku D4 Rača – Záhorská Bystrica. Jeho súčasťou bude aj najdlhší tunel na Slovensku, tunel Karpaty. Príprava projektu však bude zložitejšia. Voči rozhodnutiu rezortu sa odvolali viaceré aktéri, vrátane Národnej diaľničnej spoločnosti.
Napriek opakovanému zdôrazňovaniu významu cyklodopravy zo strany verejného sektora je postup prípravy nových kvalitných cyklotrás veľmi pomalý. Aktuálne pribúdajú v Bratislave len krátke úseky, najčastejšie vo forme ochranných pruhov. V pláne sú však aj omnoho prepracovanejšie zámery, ktoré môžu urobiť z bicyklov alternatívu pre široké skupiny verejnosti.
Najväčší investičný projekt mesta a zároveň najväčšia aktuálne realizovaná dopravná stavba v Bratislave sa postupne hýbe dopredu. Druhá etapa Nosného systému MHD, teda pokračovanie Petržalskej radiály, sa stáva realitou. Po takmer ročnom čakaní je konečne známy predpokladaný harmonogram výstavby aj termín dokončenia novej trate.
Pražská Severojužná magistrála je dôležitou dopravnou stavbou, pretínajúca centrum českej metropoly. Obyvateľmi Prahy je vo všeobecnosti nenávidená a je považovaná za jazvu mesta. Preto sa už roky vyvíjajú snahy o jej poľudštenie či úpravu okolitých verejných priestorov. Ako by to mohlo vyzerať, naznačil teraz Institut plánování a rozvoje Hlavného města Prahy (IPR).
Bratislava v posledných rokoch dramaticky mení podobu svojho nábrežia. Kým ešte vcelku nedávno mal ako-tak reprezentatívnu podobu len úsek medzi Mostom SNP a Slovenským národným múzeom, dnes sa pracuje na revitalizácii územia medzi Mostom Lanfranconi a Apollo. Spojená je s výraznými zmenami, ktoré sa citeľne dotknú aj plôch v okolí rastúcej Vydrice.
New York bol ešte vcelku nedávno nebezpečným mestom, v ktorom sa dalo len ťažko chodiť, nie to ešte bicyklovať. Verejnému priestoru dominovali autá a pobyt po niektorých ikonických miestach bol nepredstaviteľný. V roku 2007 sa to však začalo meniť aj vďaka iniciatíve dopravnej komisárky Janette Sadik-Khan, ktorá nedávno zavítala do Bratislavy.
Príručka, ktorú spísalo štúdio JAJA Architects, pomáha odhaliť skrytý potenciál cestných komunikácií. Na príklade mnohých miest architekti ilustrujú, ako by vyzerali naše mestá, keby sa im podarilo efektívne zredukovať automobilovú dopravu.
Hlavným cieľom parkovacej politiky je za pomoci regulácie a spoplatnenia parkovania vyčistiť verejný priestor od parkujúcich automobilov a podnietiť verejnosť k využívaniu alternatív. To ale neznemená, že sa autá obyvateľov vyparia. Z tohto dôvodu mesto pripravuje vznik parkovacích domov vo viacerých lokalitách, aby sa uvoľnili sídliská aj bratislavské cesty.
Už roky sa opakujú tvrdenia, že Bratislava má obrovský potenciál v rozvoji železničnej dopravy. Naprieč mestom vedú trate, ktoré by mohli byť využité pre verejnú dopravu. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) chcú ísť ešte o krok ďalej. Zvažujú preto obnovenie trate na Filiálku a jej pokračovanie do downtownu.
Električková doprava tvorí pilier mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Do konca desaťročia by sa tak mali zmodernizovať jednotlivé radiály, čo zlepší nielen prevádzkové parametre, ale aj štandard pre cestujúcu verejnosť. Pred realizáciou väčších projektov Dopravný podnik Bratislavy (DPB) pripravuje aspoň menšie zásahy.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac