Adrian Gubčo 21.05.2026 20:45

Žiadne rúbanie, žiaden Dubaj na Dunaji. Okolo Zimného prístavu vzniká neexistujúca kauza, kritici vedome zavádzajú

Transformácia Zimného prístavu je jedným z najdôležitejších a najočakávanejších urbanistických zámerov v Bratislave za posledné desaťročia. Jeho premenou sa má rozšíriť centrum metropoly a vzniknúť atraktívna nábrežná štvrť. Napriek tomu sa stáva predmetom kontroverzií. Rozvoj územia je totiž predmetom politickej kampane, ktorá spája nesúvisiace témy a usiluje sa vyvolať pobúrenie verejnosti účelovým zavádzaním.

Zdroj: Dominik Jursa / YIM.BA, WIN-PORT Invest

Zatiaľ vzorový postup

Zimný prístav vznikol na prelome 19. a 20. storočia a okamžite po svojom vzniku sa stal jedným z pilierov rozvoja Bratislavy. Kombinácia regulácie Dunaja, vzniku stabilného mosta a existencie prístavu sa stala predpokladom pre rast priemyslu a populačného rastu mesta. Nepochybne sa podpísal aj na veľkom úsilí novovzniknutého Československa o začlenenie Bratislavy do nového štátu a jej vyhlásení za hlavné mesto slovenskej časti krajiny.

Zimný prístav je aktívny dodnes, no časy najväčšej slávy má dávno za sebou. Aktívny je zhruba zo štvrtiny. V rokoch 1975-1983 vznikol novší bazén a prístav Pálenisko, ktorý umožňuje pohodlnejšiu prekládku tovaru medzi viacerými druhmi dopravy. Po prípadnej modernizácii by sa mohol premeniť na špičkový areál, vyhovujúci súčasným nárokom na nákladnú lodnú dopravu. To už v Zimnom prístave nie je reálne.

Naostatok, za posledných bezmála 130 rokov sa zásadne zmenila podoba Bratislavy. Tá sa premenila na polmiliónovú metropolu, ktorej centrum sa rozšírilo až k hranici Zimného prístavu. Mesto dnes z pohľadu lodnej dopravy bojuje najmä s nedostatkom priestoru pre osobné lode a výletné či rekreačné plavidlá. Tento nedostatok identifikoval aj majiteľ a správca prístavu Bratislava, spoločnosť Verejné prístavy a.s.

O transformácii územia sa tak diskutuje už dlho – minimálne desať rokov. Kľúčovým je v tomto smere materiál Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava Fáza II, ktorý určil v roku 2020 Zimný prístav ako transformačnú plochu, kam sa má presunúť osobný prístav. Vznikať začal už v roku 2018. O niekoľko rokov neskôr, v roku 2022, potvrdilo aj Hlavné mesto záujem zmeniť územnoplánovaciu reguláciu s možnosťou vzniku novej mestskej štvrte.

Tempo príprav na zmenu budúcej funkcie a podoby lokality sa zvýšilo v roku 2024, keď Hlavné mesto a Ministerstvo dopravy SR našli zhodu, že územie potrebuje kvalitnú víziu. Rozbehli pritom proces, ktorý mal nastaviť novú koncepciu a vytvoriť predpoklady pre vyhlásenie medzinárodnej urbanisticko-architektonickej súťaže pre prístav. V lete 2025 sa navyše štátu podarilo získať plnú kontrolu na celým územím, keďže superštruktúru a infraštruktúru dovtedy vlastnila súkromná spoločnosť.

Na začiatku tohto roka bola predstavená základná rozvojová vízia pre budúcnosť zóny. Potvrdilo sa, že Zimný prístav sa premení na atraktívnu a kompaktnú mestskú štvrť s vysokou variabilitou funkcií a príťažlivými verejnými priestormi. Zachované budú kultúrne pamiatky, vzniknú tu nové verejné stavby, v časti územia najbližšie k downtownu bude možné umiestňovať výškové budovy a preferovať sa bude ekologická mobilita. Bazény budú využité ako marína a prístavisko pre osobné lode.

Vízia však bola predovšetkým podkladom pre vyhlásenie vyššie zmieňovanej súťaže. Jej organizátorom je Metropolitný inštitút Bratislavy spoločne s Verejnými prístavmi a spustená bola vo februári tohto roka. Očakávania sú mimoriadne vysoké. MIB predpokladá, že pritiahne špičkové európske ateliéry – a podľa informácií YIM.BA viaceré už skutočne prejavili záujem. Ukončená má byť v októbri.

Súťaž vygeneruje masterplán budúceho rozvoja lokality v podobe urbanistického plánu. Ten sa zároveň stane podkladom pre zmenu Územného plánu. Až potom sa územie otvorí investorom alebo investorovi, ktorí sa budú venovať jednotlivým mestským blokom. Rešpektovať ale budú musieť princípy, stanovené súťažou a jej vyhlasovateľmi.

Daný postup vytvára predpoklad vzniku skutočne kvalitnej štvrte. Ako taká by mohla napodobniť úspešné rozvojové projekty z nábrežných či pobrežných zón v európskych mestách, napríklad z Amsterdamu, Rotterdamu, Kodane, Hamburgu, Osla a ďalších. Ak by sa to skutočne podarilo, Bratislava by sa dramaticky pozdvihla, premenila na atraktívne pôsobiacu európsku metropolu, ožila a získala prestíž. Zatiaľ smeruje práve k takejto budúcnosti.

Stará osobná vízia Zimného prístavu, ktorá nemá nič spoločné so skutočnými plánmi, sa pravidelne prezentuje ako reálny projekt. Zdroj: Jan Revaj

Verejnosť manipulujú demagógovia

Napriek tomuto optimistickému scenáru sa dvíha vlna odporu voči zámerom v rámci bratislavského prístavu. Verejnú mienku totiž manipulujú demagógovia s politickými ambíciami, ktorí spájajú nesúvisiace témy a snažia sa vytvoriť obraz katastrofy. Takéto vnímanie im vyhovuje, keďže vinníka za akékoľvek skutočné i vymyslené hrozby vidia v súčasnom vedení mesta alebo mestských častí, ktoré sa usilujú vymeniť.

Žiarivým príkladom je aktuálny virálny príspevok aktivistky a bývalej redaktorky v TV Bratislava Martiny Frőhlich Činovskej. V dramaticky znejúcom texte pod názvom „Vyrúbeme lužný les pre mrakodrapy arabských šejkov“ varuje pred hroziacou deštrukciou. Za obeť výstavbe v Zimnom prístave má údajne padnúť 100-tisíc stromov v chránených lužných lesoch. Vzniknúť pritom majú luxusné byty, ktoré budú stavať investori zo Spojených arabských emirátov.

Frőhlich Činovská ďalej píše, že premena prístavu je nevýhodná, lebo donedávna generoval štátu ročne takmer dva milióny eur a bývalé vedenie Verejných prístavov údajne s jeho premenou nesúhlasilo. Zmena vraj prišla až po voľbách. Okrem toho je nespokojná s presťahovaním nákladného prístavu do Páleniska, lebo údajne nespĺňa parametre Zimného prístavu.

Transformáciu tejto lokality preto spojila so zámerom Harbour Park, ktorý má vzniknúť južne od lodenice a západne od rafinérie Slovnaft. Arabskí investori údajne budú tento prístav využívať pre prepravu svojho tovaru z Perzského zálivu, a to na úkor zelene, ktorá sa tu nachádza. Aktivisti pravidelne opakujú, že ide o ramsarskú mokraď, kde sa nachádza 100-tisíc stromov. Miestne lesy označujú za chránené.

Vinníka vidí autorka na meste, ktoré údajne vníma odpor voči zámeru za súčasť „predvolebného antideveloperskeho naratívu“. Vzácnu lokalitu ide podľa jej slov Bratislava obetovať pre zisk súkromných spoločností. Harbour Park podľa nej súvisí s dohodou primátora Matúša Valla s ministrom dopravy Jozefom Rážom o prebudovaní Zimného prístavu na novú mestskú štvrť.

Neprekvapivo, takto pospájané informácie vyvolali u mnohých paniku a obrovský odpor. Príspevky majú obrovské dosahy, doteraz ich pravdepodobne videli desaťtisíce ľudí. Ilustrované sú tak reálnymi vizualizáciami Harbour Parku, ako aj prastarou štúdiou Zimného prístavu z pera architekta Jana Revaja. Tá pôsobí skutočne futuristicky, takže neprekvapivo vyvoláva v spojení so zmienkou o Dubaji vydesené reakcie.

Táto „kauza“ má však rovnako ako Revajova vizualizácia s realitou pramálo spoločné. Ide o vzorový príklad zavádzania a vytvárania konšpirácie. Niektoré fakty, s ktorými operuje, sú vymyslené, iné umne využité, aby vyvolali emócie. Frőhlich Činovská ako skúsená redaktorka napokon vie dobre pracovať s verejnou mienkou. Netají sa politickými ambíciami, preto musí hľadať témy, na ktorých by si získala popularitu – a to aj za cenu manipulácie.

Budúcnosť prístavu v Pálenisku je kľúčová pre celý rozvoj Prístavu Bratislava. Autor: Dominik Jursa / YIM.BA

Aká je skutočná úloha Zimného prístavu

Centrálne témy sú dve – budúcnosť Zimného prístavu a realizácia Harbour Parku. V prvom prípade je základom „kauzy“ informácia o tom, že Vláda SR na jeseň minulého roka prejavila záujem o spoluprácu so Spojenými arabskými emirátmi na rozvoji Prístavu Bratislava. Investori tak majú vybudovať a prevádzkovať nový multimodálny nákladný prístav v Pálenisku za minimálne 250 miliónov eur a rekonštruovať Zimný prístav za minimálne miliardu eur.

Takýto postup je v rozpore s dovtedy prezentovanými plánmi pre obe lokality. Pôvodne sa očakávalo, že v Zimnom prístave budú pozemky ponúknuté developerom v rámci medzinárodného tendra, pričom výnos pre štát sa odhadoval na teoreticky až 300 miliónov eur. Pálenisko sa malo do roku 2035 premeniť na súčasný intermodálny terminál, ktorý má konkurovať privátnym prístavom.

Faktom ostáva, že odvtedy bolo informácii o ďalšom postupe v súvislosti so vstupom investorov zo SAE málo. Mesto pokračuje v príprave premeny spoločne s Verejnými prístavmi v duchu pôvodne načrtnutej stratégie. Zmena Územného plánu zostáva výlučne v jeho kompetencii, takže ak bude pri úprave regulácie vychádzať z výsledkov súťaže, v Zimnom prístave v každom prípade vznikne európska štvrť, žiaden „Dubaj“.

Dôležité je zdôrazniť, že prípadné benefity pre štát i mesto sú v prípade transformácie prístavu – či už s domácimi alebo zahraničnými developermi – omnoho vyššie ako dva milióny eur ročne. Oproti tristo miliónom v prípade pôvodného scenáru ide o pľuvanec. Mesto zas bude benefitovať z poplatkov za rozvoj, developerských kontribúcií, dane z nehnuteľnosti, cestovného ruchu a zvýšenej hospodárskej aktivity. Opäť ide o milióny, resp. desiatky miliónov eur.

Absolútne nezmyselné je spájanie Zimného prístavu s Harbour Parkom, ktorý je samostatným, privátnym zámerom. Ako developer tu figuruje firma WIN-PORT Invest, blízka spoločnosti IURIS Group. Projekt je zároveň blízky firme Blueprint, ktorá pripravuje v Podunajských Biskupiciach logistické centrum. Žiadne spojenia medzi týmito investormi a Verejnými prístavmi či mestom Bratislava z verejne dostupných informácií nevyplývajú.

Práve naopak, developer môže mať Hlavné mesto skôr v žalúdku. To sa totiž v rámci Zmien a doplnkov Územného plánu 09 pokúsilo zámer nového prístavu v Pálenisku zablokovať. Táto aktivita, ktorá nebola konzultovaná ani s investorom, ani so štátom, ktorý ho považuje už dlhé roky za strategickú investíciu (ešte pred nástupom súčasnej vlády), priniesla odpor, pri ktorom hrozil mestu mnohomiliónový súdny spor. Až pod tlakom bol prístav zo ZaD 09 vypustený.

Aktivisti často operujú s číslom stotisíc stromov a chráneným územím. Faktom ale je, že tieto cifry nie sú podložené – reálne číslo je skôr o desaťtisíce stromov nižšie. Zároveň nie je chránené celé zmienené územie. Ramsarskou lokalitou je len drobná mokraď a zvyšok lokality nie je ani súčasťou CHKO Dunajské luhy. Aj v tomto smere tak dochádza k manipulácii verejnej mienky, hoci je nepochybné, že k výraznému zániku zelene dôjde. Jej hodnota však nie je ani zďaleka taká vysoká, ako sa kritici snažia naznačiť.

Celá konštrukcia, podľa ktorej dôjde v dôsledku urbanizácie Zimného prístavu k deštrukcii vzácnych lesov, je tak nezmyselná a pritiahnutá za vlasy. Zimný prístav nie je podľa expertov schopný fungovať ako moderný súčasný prístav – to by si vyžadovalo generálnu prestavbu infraštruktúry a jeho priestorovú expanziu, čo nie je s ohľadom na rozvoj polyfunkčných štvrtí v jeho okolí možné. Jeho prestavba na nábrežnú štvrť je jediná možnosť, ak sa nemá zmeniť na chátrajúci postindustriálny skanzen, ktorým už do istej miery je.

Pálenisko, na druhej strane, má stále potenciál pre omnoho efektívnejšiu prevádzku a rozvoj. Dá sa tu vybudovať logistický park aj potrebné dopravné napojenia. Postaviť sa tu dá krytý terminál na prepravu kusového nákladu, ako aj iné, špecializované terminály s ohľadom na typy prekladaného tovaru.

Vízia Harbour Parku je závislá od (ne)schopnosti štátu využiť potenciál Páleniska, zvýšenia miery nákladnej prepravy na Dunaji a posilnenia významu Bratislavy ako dunajského prístavu. Využitie Zimného prístavu iným spôsobom nijako nezvýši šance na jeho vybudovanie. Rozhodujúci bude osud Páleniska. Aktuálne sa skôr zdá, že prípadná spolupráca štátu so SAE je pre Harbour Park skôr nevýhodná.

Konštrukcie politickej aktivistky sa tak javia ako postavené na hlavu. Tak je to však pri mnohých vymyslených kauzách, kde si manipulátori vymyslia neexistujúce problémy a vydesia verejnosť. Následné vyvracanie týchto fabulácií je omnoho zložitejšie a ani zďaleka sa nedostane k takému množstvu ľudí. A presne o to konšpirátorom ide.

Ostáva už len dúfať, že sa nezmyselné aktivity nijako nepodpíšu na prebiehajúcej súťaži ani nasledujúcich krokoch, smerujúcich k premene Zimného prístavu. Jeho vhodná premena je jednou z kľúčových otázok pre Bratislavu v 21. storočí. Slovenská metropola sa môže posunúť medzi významné európske veľkomestá. Ak však zlyhá, bude smutnou dierou, do ktorej napokon nebudú chcieť prísť investori nielen z Európy, ale ani zo Spojených arabských emirátov.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.