Adrian Gubčo 20.05.2026 14:01

Prvé kroky ku kľúčovému dopravnému projektu: Rača chce prepojiť Bojnickú s Račianskou, môže zmeniť tvár východnej Bratislavy

Dopravný model Bratislavy je označovaný ako radiálno-okružný. Z centra mesta vychádzajú silné osi – radiály – ktoré majú byť prepojené tangenciálnymi, teda okružnými komunikáciami. Problémom je, že takmer žiaden okruh nie je dobudovaný, čo spôsobuje komplikácie v doprave. Výrazné kroky k rozvoju jedného z okruhov robí mestská časť Rača, ktorá hovorí o predĺžení Bojnickej po Račiansku.

Zdroj: Michal Drotován - starosta mestskej časti Bratislava - Rača

Koncepcia radiálno-okružného dopravného systému má už desiatky rokov. S ohľadom na rozvoj Bratislavy sa rozhodlo o vybudovaní série tangenciál, ktoré majú prepojiť jednotlivé radiály. Daný koncept by umožnil viesť gro tranzitnej dopravy po týchto cestách, vďaka čomu by bolo možné ukľudniť komunikácie vnútri takto vytvorených sektorov. Ide o podnetnú myšlienku, ktorá sa však nikdy naplno nerealizovala.

Veľkou komplikáciou je v tomto prípade geografia Bratislavy a geomorfológia terénu. Kým jednotlivé radiály sú vybudované a väčšina z nich obsahuje aj električkovú trať, okružné cesty sú realizované len čiastočne. Kompletný je vlastne len okruh centrom mesta, vedený je však po významných a extrémne zaťažených uliciach, preto sa vyskytujú hlasy, volajúce po jeho utlmení. V určitých prípadoch (cyklotrasa na nábreží) sa úpravy aj realizujú.

Ostatné okruhy narážajú na masív Malých Karpát. Týka sa to najmä spojnice západnej a východnej Bratislavy prostredníctvom tzv. Severnej tangenty, ktorá má spojiť časti vnútromestského okruhu, vedeného Mlynskou dolinou, Einsteinovou, Bajkalskou a Jarošovou. Chýba však úsek, ktorý by rýchlo spojil Patrónku s Križovatkou Jozefa Čabelku. Už v 60-tych rokoch sa kreslila vízia tunela popod Malé Karpaty, dnes racionalizovaná do úpravy Pionierskej a omnoho kratšieho tunela severne od Hlavnej stanice. Ústil by na Pražskú ulicu.

Ďalší okruh mal byť vedený po Galvaniho, Bojnickej, prekročiť Račiansku pri centrále firmy Unimed Pharma a vstupovať do tunelu pod Horskou ulicou, pričom by vyúsťoval pri križovatke Hodonínskej s cestou II/502 a diaľnicou D2. Okrem toho by viedol aj po diaľnici D1, Einsteinovej ulici a diaľnici D2. Čiastočne by tak bol zdieľaný s predošlým vnútromestským okruhom.

Napokon posledný sa označuje ako Nultý okruh, pričom ide o obchvat Bratislavy v podobe diaľnice D4. Významná časť tejto komunikácie je už vybudovaná, takže sa dá dostať z hraničného priechodu v Jarovciach do Rače vez potreby priameho vstupu do mesta. Chýbajúcim úsekom je spojnica Rače a Záhorskej Bystrice prostredníctvom tunelu Karpaty a pokračovanie diaľnice smerom do Rakúska premostením Moravy.

Dopravní experti očakávajú, že kompletizácia týchto okruhov vytvorí predpoklady pre hladkú dopravu naprieč celou Bratislavou. Zároveň sa vytvoria podmienky pre rozvoj viacerých lokalít, zvýšenú preferenciu verejnej dopravy vo vnútornom meste a ráznejšie utlmovanie lokálnych ulíc. Nanešťastie, dobudovanie celého systému je extrémne náročné na financie aj projektovú prípravu.

Rača žiadala o podjazd pod traťou, ŽSR jej vyhoveli, hoci s mierne odlišnou verziou. Zdroj: Michal Drotován - starosta mestskej časti Bratislava - Rača

Napriek tomu prebiehajú aktivity, ktoré majú priniesť aspoň čiastočný posun v zlepšení mobility a dobudovaní jednotlivých okruhov. Popri plánoch na výstavbu tunelu Karpaty na D4 je to najmä už istú dobu vyvíjaná snaha mestskej časti Rača urýchliť predĺženie Bojnickej ulice po Račiansku. Opätovne ju otvoril starosta Rače Michal Drotován.

Ako píše Drotován, už pred dvoma rokmi začal pracovať na téme možného prepojenia Račianskej a Bojnickej pri SOŠ Polygrafickej. Podľa jeho názoru je existujúca vízia – teda vybudovanie Bojnickej a jej pokračovanie smerom do Lamača tunelom pod Horskou – sci-fi. „Treba povedať na rovinu, že tento zámer je utópiou a šanca, že sa niekedy bude realizovať, sa blíži k nule,“ konštatuje. Tento zámer je však súčasťou Územného plánu.  

Namiesto toho navrhuje lacnejšiu aj omnoho realizovateľnejšiu verziu. Spočívala by v prebudovaní už dnes existujúcej prašnej cesty, vybudovaní podjazdu popod železničnú trať a výstavbe svetelnej križovatky Račianskej s Černockého. Podľa Drotována je asi 95% potrebných pozemkov vo vlastníctve mesta, ktoré je ochotné ich zveriť Rači. Železnice Slovenskej republiky sa taktiež stotožnili s pripomienkou mestskej časti k zámeru modernizácie železničného uzla, ktorá žiadala vybudovanie podjazdu popod trať.

Vyriešiť tak zostáva niekoľko problémov. Vysporiadať treba asi 5% zostávajúcich pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve štátu (SVP š.p.) alebo súkromných osôb. Hlavné mesto musí taktiež zveriť potrebné pozemky Rači (o čo už starosta Magistrát požiadal) a vybudovať zmienenú svetelnú križovatku. Riešiť treba taktiež financovanie, resp. spolufinancovanie projektu.

Drotován pripúšťa, že to nebude jednoduché. „Ide o jeden z najnáročnejších projektov pre nasledujúce obdobie,“ priznáva. „Uvedomujem si, že pôjde o finančne aj projektovo mimoriadne náročný projekt - vždy však treba začať prvým krokom - tým je žiadosť mestskej časti Rača o zverenie pozemkov.“

Nasledovať má komunikácia s firmami v lokalite Žabieho majera ohľadom možného spolufinancovania zámeru. Potom bude možné pripraviť projektovú dokumentáciu, ktorej realizáciu starosta očakáva v rokoch 2027-2028. „Po získaní právoplatného stavebného povolenia a spracovaní reálneho výkazu/výmer bude riešené viaczdrojové financovanie samotnej výstavby,“ dopĺňa Drotován.

Mestská časť prirodzene plánuje využiť aj vlastné zdroje, predovšetkým z poplatku za rozvoj na roky 2027 a 2030. Viaceré kľúčové časti prepojenia sú však v rukách iných aktérov, teda najmä Železníc Slovenskej republiky a Hlavného mesta. Investície mestskej časti sa budú napriek tomu pohybovať v miliónoch eur.

V optimistickom prípade možno očakávať, že nová, kvalitnejšia spojnica bude realitou na prelome tohto a budúceho desaťročia. Dovtedy by mohol byť vyriešený aj problém s narušeným mostom na Bojnickej ponad železničnú trať medzi Vinohradmi a Vajnorami a veľmi teoreticky by sa mala rozbehnúť aj modernizácia východnej časti železničného uzla. Drotován predpokladá, že o spojnicu bude mať záujem aj mesto, a to nielen kvôli doprave, ale aj sprístupneniu veľkých mestských pozemkov v prospech rozvoja.

Miesto, kde by mal byť umiestnený podjazd. Zdroj: Michal Drotován - starosta mestskej časti Bratislava - Rača

Hoci Račou navrhované prepojenie Bojnickej a Račianskej nie je úplne tým, čo si predstavovali tvorcovia Územného plánu či dopravní inžinieri, uvažujúci o novom cestnom okruhu, ide o dobré dočasné riešenie citeľného problému. Račianska ulica je mimoriadne zaťažená, a to aj napriek vplyvu diaľnice D4 (hoci ešte nie je funkčná naplno z dôvodu nedokončenej križovatky s D1). Potrebné sú tak nové spojenia, ktoré by umožnili distribúciu dopravy naprieč mestom.

Predĺžená Bojnická je jedným z nich. Okrem benefitov nielen pre vodičov automobilov, ale aj verejnú dopravu, prináša zvýšený potenciál stavebného rozvoja významného územia. Žabí majer je dnes oficiálne záhradkárskou kolóniou, nachádza sa tu však environmentálna záťaž aj množstvo nelegálnych stavieb. Vytvorenie nových napojení na zvyšok Bratislavy by aj podľa starostu prispelo k väčšiemu tlaku na riešenie oboch problémov.

Do budúcna môže byť Žabí majer miestom intenzívnej výstavby. Ide o rozsiahle územie, ako stvorené pre výstavbu väčšieho množstva bývania vrátane dostupného. Tento predpoklad posilňuje postupne sa zvyšujúci záujem investorov o lokality mimo vnútorného bratislavského mesta. JTRE ide developovať bývalé letisko vo Vajnoroch, špekuluje sa aj o budúcnosti Istrochemu. Na jeho okraji sa pripravuje na realizáciu obrovského zámeru Penta Real Estate.

Ak chce mesto zostať dostupné, musí otvárať nové transformačné územia. Nevyhnutnou podmienkou k tomu je však príprava lokalít vrátane rozvoja dopravnej infraštruktúry a jej napojenia na okolie. V tomto prípade tak Rača postupuje skutočne príkladne. Predĺžením Bojnickej pomôže nielen sebe, ale celému mestu – a to hneď niekoľkými spôsobmi.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.