Adrian Gubčo 05.05.2026 14:24
Bratislavský Ypsilon: Monumentálne riešenie pre dopravu v metropole alebo mnohomiliardový úlet?
Budúcnosť dopravy v Bratislave s najväčšou pravdepodobnosťou neleží v automobiloch a v konečnom dôsledku ani električkách. Kľúčovým prvkom dopravnej siete je železnica, ktorá je v súčasnosti podrozvinutá a nedostatočne využívaná. Medzinárodné výzvy v podobe vysokorýchlostných tratí v spojení s investičným dlhom a nutnosťou reagovať na suburbanizáciu zvyšujú tlak na modernizáciu bratislavského železničného uzla. Riešením by mohol byť tzv. Bratislavský Ypsilon.
Zdroj: SUDOP Praha
Bratislavský železničný uzol na kolenách
Pod Železničným uzlom Bratislava sa označuje sieť železničných tratí, ktoré sa stýkajú na území Bratislavy a slúžia na osobnú i nákladnú prepravu. Ide o najväčšiu železničnú križovatku a uzol na Slovensku, ktorého súčasťou sú aj významné medzinárodné trate, spájajúce slovenskú metropolu s okolitými veľkomestami, teda Viedňou, Budapešťou alebo Brnom. Hospodársky, dopravný a spoločenský význam uzla je tak skutočne mimoriadny.
Podstatná časť tratí, ktoré dnes tvoria základ uzla, bola vybudovaná ešte za Rakúsko-Uhorska. V povojnovom období pokračovala najmä realizácia tzv. Bratislavskej železničnej obvodovej komunikácie, ktorej cieľom bolo utlmenie prevádzky na železničnej trati, spájajúcej Starý most s Filiálkou prostredníctvom stanice Nové Mesto (Nivy), spôsobujúcej komplikácie vo vnútromestskej doprave. Obvodová komunikácia bola definitívne dobudovaná s otvorením Prístavného mosta a sprevádzkovaním železničnej trate na tomto moste.
Odvtedy boli investície do železničného uzla striedme. Jedným z posledných veľkých zásahov bola výstavba novej stanice v Petržalke, dokončenej v roku 1998. Inak sa realizovali skôr čiastkové rekonštrukcie a úpravy, ktoré však vo výsledku mali skôr údržbový charakter. Stav uzla je v súčasnosti katastrofálny a nezodpovedá požiadavkám na hladkú prevádzku ani zabezpečenie potrebných kapacít, či už pre osobné alebo nákladné vlaky.
Železnice Slovenskej republiky, správca infraštruktúry, sú si daného stavu vedomé už dlhšie. Už roky preto pracujú na príprave veľkej modernizácie bratislavského železničného uzla. V roku 2019 bola dokončená Štúdia realizovateľnosti, ktorá stanovila základné parametre a rámce budúcej modernizácie.
Vzhľadom na jej rozsah bola rozdelená na dve (neskôr na tri) časti, na západnú a východnú (neskôr doplnenú o južnú). Západná a východná už majú spracované posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA), hoci záverečné stanovisko k východnej vetve ešte nie je právoplatné. Pre južnú vetvu (medzi stanicou Nové Mesto a Ústrednou nákladnou stanicou) bol spracovaný projekt, ktorý je v súčasnosti už v realizácii.
Tak modernizácia vetvy Západ, ako aj vetvy Východ, sú veľké projekty za stovky miliónov eur, ktoré majú priniesť komplexné zlepšenie parametrov trate, zvýšenie priepustnosti, zvýšenie traťovej rýchlosti (maximálne na 120 km/hod) a zvýšenie bezpečnosti prostredníctvom systému ETCS. Realizácia by mohla prebiehať do roku 2035.
Do celého plánovania však vstupuje nový faktor – uvažovaná výstavba vysokorýchlostnej trate (VRT), ktorá má pretnúť Bratislavu. Aj v tomto prípade sa ráta s modernizáciou železničného uzla, nakoľko rýchlovlaky majú prechádzať po Bratislavskej železničnej obvodovej komunikácii. Ide o riešenie, ktoré sa stalo predmetom výhrad a kritiky odborníkov na železničnú dopravu aj štátnych analytikov.
Budúcnosť vysokorýchlostných tratí v Bratislave. Zdroj: Ministerstvo dopravy SR
Vysokorýchlostná trať mení situáciu
Budúcu tvár vysokorýchlostnej trate na Slovensku a v Bratislave rieši materiál, nazvaný Národná štúdia uskutočniteľnosti VRT V4. Vznikal v rokoch 2022-2024, v roku 2025 následne prebiehal pripomienkový a schvaľovací proces. Autorom je konzorcium spoločností NDCon a Valbek. Jeho finálna podoba bola predstavená v januári 2026.
Podľa štúdie by mala VRT vzniknúť v dvoch etapách. Prvá prinesie zdvojkoľajnenie trate Rusovce - Petržalka, modernizáciu stanice v Rusovciach, optimalizáciu kapacít Hlavnej stanice v Bratislave či štvrtú koľaj v úseku Bratislava, Lamač - Bory. V rámci tejto etapy vznikne aj stanica Bratislava – Západ v blízkosti Stupavy. Tá bude napojená na Bory a obsahovať bude servisné zázemie pre VRT súpravy.
V druhej etape sa vybuduje VRT, smerujúca od Bratislavy – Západ smerom k hranici s Českom, ako aj Rakúskom v smere na Viedeň, resp. Marchegg. Trať bude paralelná s existujúcimi traťami vrátane aktuálne modernizovanej trate medzi Devínskou Novou Vsou a Kútmi, kde budú o niekoľko rokov vlaky premávať rýchlosťou 200 kilometrov za hodinu. Na novej trati budú vlaky premávať 320 kilometrov za hodinu.
Náklady na takto koncipovanú VRT sa budú pohybovať medzi 3,3 až 4 miliardami eur, dokončenie projektu sa očakáva v rokoch 2043-2046. Zdroj financovania zatiaľ nie je známy, hoci predstavitelia ŽSR a Ministerstva dopravy SR naznačujú, že pôjde o kombináciu zdrojov vrátane európskych.
Štúdiu analyzoval Útvar hodnoty za peniaze, ktorý konštatoval, že určité riešenia majú veľké prínosy – zmieňovaná bola najmä výstavba stanice Bratislava – Západ (hoci na druhej strane pripomenul, že bude príliš ďaleko od Hlavnej stanice) a modernizácia železničného uzla. Zároveň analytici pripomenuli, že z 20-minútovej časovej úspory pri ceste z Brna do Bratislavy oproti situácii po dokončení súčasnej modernizácie vzniká až 16 minút vybudovaním úseku medzi Rakvicami a Sekulami (tzv. obchvat Břeclavi).
ÚHP ale upozornil aj na problémy. Podľa ich odhadov stratí vlak obchádzaním mesta po obvodovej komunikácii dlhé minúty. Pokiaľ by sa napríklad postavil tunel medzi Bormi a ŽST Petržalka, ušetrilo by sa až 19 minút. Taktiež zdôraznili, že štúdia nerieši možnosť vzniku podzemnej centrálnej Hlavnej stanice v rámci výhľadového usporiadania uzla Bratislava po roku 2050. Hrozia tak rozsiahle zmarené investície.
Otázka vzniku novej podzemnej Hlavnej stanice nebola v analýze ÚHP bližšie rozpracovaná, preto bola takáto fascinujúca myšlienka do veľkej miery zahalená tajomstvom. Teraz sa ale ukazuje, že môže ísť skutočne o definitívne riešenie viacerých problémov Železničného uzla Bratislava, ako aj železničnej dopravy v metropole vo všeobecnosti. Monumentálny zámer už má aj svoj pracovný názov: Bratislavský Ypsilon.
Bratislavský Ypsilon ako budúcnosť metropoly?
Vízia Bratislavského Ypsilonu je dielom projektovej a inžinierskej spoločnosti SUDOP Praha, ktorá sa venuje veľkým infraštruktúrnym projektom predovšetkým v Česku. Objednávateľom v tomto prípade však podľa všetkého neboli Železnice Slovenskej republiky, ale Bratislavský samosprávny kraj. Ten sa aktuálne venuje budúcnosti železničného uzla.
V zmysle jediného verejne známeho materiálu spočíva princíp Ypsilonu vo vybudovaní nových železničných tunelov, ktoré by smerovali od ŽST Lamač a od Bieleho Kríža smerom k Hlavnej stanici. Tu by sa stýkali a vyúsťovali do stanice, ktorá by prešla generálnou prestavbou, spojenou so vznikom podzemného terminálu. Odtiaľto by tunel pokračoval pod centrom Bratislavy a Dunajom smerom do ŽST Petržalka, kde by vyúsťoval na povrch.
Dané riešenie by adresovalo hneď niekoľko problémov naraz. „Predovšetkým by umožnilo prejazd uzlom v podstatne kratšom čase, než aký si vyžiada vyhliadková jazda vlaku VRT na trase Petržalka - ÚNS - Bratislava N. Mesto - Bratislava hl. st.,“ približuje kľúčovú výhodu Jiří Kubáček, expert na železničnú dopravu a bývalý generálny riaditeľ sekcie železničnej dopravy na Ministerstve dopravy. Dá sa skutočne predpokladať, že časová úspora by prekonala 10 minút, azda i viac, čo výrazne zvyšuje efektivitu projektu VRT.
Je taktiež pravdepodobné, že nové tunely by nevyužívali len vysokorýchlostné vlaky, ale aj iné – rýchliky či expresy na existujúcich medzinárodných aj vnútroštátnych tratiach. To by odľahčilo existujúce kapacity na Hlavnej stanici a teoreticky mohlo uvoľniť priestor, či už pre lokálnu osobnú prepravu alebo nákladnú dopravu bez výstavby iných riešení (napríklad tunelového obchvatu Hlavnej stanice pre nákladné vlaky).
Bratislavský Ypsilon by taktiež prakticky eliminoval potrebu budovať stanicu Filiálka. Tá sa pravidelne objavuje ako „zázračné riešenie“ pre železničnú dopravu v Bratislave aj napriek veľkým pochybnostiam odborníkov vrátane J. Kubáčka. ŽSR len celkom nedávno naznačili, ako si predstavujú jej budúcnosť – ako obrovskej nadzemnej hlavovej stanice, ktorá by rozbila prepravné prúdy v rámci mesta.
Ypsilon by samozrejme viedol aj k obrovskej prestavbe Hlavnej stanice. Je tak reálne, že by došlo na definitívne riešenie tohto problému a hanby Bratislavy, ktorý sa v súčasnosti sanuje len kozmetickými úpravami. Aj nadchádzajúca rekonštrukcia za viac ako 20 miliónov eur v praxi len zabráni havarijnému stavu stanice, nebude ale riešiť kapacitné nedostatky, polohu v oblúku, nedostatočnú šírku nástupíšť alebo absenciu eskalátorov. Nová podzemná stanica by mohla všetky tieto problémy riešiť.
V neposlednom rade, poloha tunela priamo pod centrom Bratislavy vytvára lákavú príležitosť zriadiť zastávku napríklad pod Námestím SNP. Za predpokladu, že by tunel využívali aj iné ako vysokorýchlostné vlaky, by sa otvorila príležitosť pre železničnú obsluhu jadra metropoly. To by mohlo výrazne zlepšiť mobilitu v rámci mesta.
ŽSR sa nevzdali myšlienky výstavby stanice Filiálka v hlavovom a nadzemnom variante. Zdroj: Železnice Slovenskej republiky
Štát sa s víziou nateraz nestotožnil
Keďže objednávateľom štúdie neboli ŽSR, materiál sa aktuálne pravdepodobne nerozpracúva na podrobnejšej úrovni. Zatiaľ preto nemožno hovoriť o technických detailoch ani o cene. „To by mala preukázať štúdia realizovateľnosti, ktorá sa však - špeciálne v prípade tohto riešenia s maximom prínosov - vôbec nevykonala,“ upozorňuje Kubáček. Dá sa ale predpokladať, že by masívna výstavba tunelov pod Bratislavou stála miliardy eur.
Určitým náznakom by mohla byť aj odhadovaná cena projektu VRT v prípade, že by sa budoval tunel medzi Bormi a Petržalkou. Podľa ÚHP by v takom prípade vychádzal celý zámer na 5,2 miliardy eur, výhľadovo takmer o dve miliardy eur viac oproti aktuálnym odhadom (pri spodnej cenovej hranici projektu VRT). Bratislavský Ypsilon by bol pravdepodobne ešte drahší.
Kubáček však naznačuje, že by to tak byť nemuselo. „Stanovenie odhadovanej ceny riešenia je ďalšou témou pre vyššie spomenutú štúdiu realizovateľnosti. Domnievam sa však, že cena načrtnutého tunelového riešenia by nemusela byť likvidačná,“ myslí si. Argumentuje pritom pripravovaným VRT tunelom pod poľským mestom Lodž, kde má byť cena za dva tubusy dlhé 4,6 kilometra 400 miliónov eur. Ide pritom o mesto s narušenou starou zástavbou. „Takže až také sci-fi by to nebolo,“ zhŕňa.
Príslušným autoritám odporúča, aby štúdiu uskutočniteľnosti VRT V4 doplnili aj o variant Bratislavského Ypsilonu. S tým sa stotožňuje aj ÚHP, ktorý taktiež žiada rozpracovanie danej alternatívy. Hoci naznačuje, že realistická je po roku 2050, v každom prípade by s ňou mali strategické materiály rátať už dnes a tomu prispôsobiť konkrétne riešenia.
Naznačená vízia nových tunelov pod Bratislavou pôsobí nateraz fantasticky, v skutočnosti je to ale riešenie, hodné veľkomesta. Výstavbu nových podzemných železničných prepojení aktuálne pripravuje Praha, o podobných zámeroch sa hovorí aj v Budapešti. Prakticky každé významné mesto rieši aspoň časť železničnej dopravy v podzemí, keďže jej priestorové nároky sú veľké a na povrchu by pôsobila ako veľká bariéra.
Ak sa chce slovenské hlavné mesto zaradiť k vyspelým európskym veľkomestám, bude musieť siahnuť aj po náročnejších projektoch. Ide zároveň o jediný skutočný spôsob, ako Bratislavou hladko previesť rýchlovlaky a nepôsobiť ako najväčšia bariéra v ich pohybe v celej Európe. Ak by totiž naozaj museli využívať Bratislavskú železničnú obvodovú komunikáciu, vízia expresného spojenia metropol sa rozplynie.
Odmietnutie vízie Ypsilonu so sebou automaticky nesie nutnosť prípravy lepšej alternatívy. Je však celkom možné, že žiadna komplexnejšia a zároveň cenovo dostupnejšia neexistuje. Elegantné riešenie z pera českých projektantov by tak po vyše storočí rozličných úvah o budúcnosti železníc v Bratislave mohlo byť konečne ultimátnou odpoveďou. Budúcnosť dopravy v hlavnom meste Slovenska spočíva v sérii podzemných tunelov.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
