zoradiť: podľa dátumu
Projekt Rail Baltica má za cieľ prepojiť pobaltské krajiny s európskou železničnou sieťou. Okrem výstavby vysokorýchlostných tratí zahŕňa aj vznik úplne nových dopravných uzlov. Vďaka spolupráci s renomovanými architektonickými štúdiami získajú mestá Tallinn, Riga a Vilnius moderné železničné stanice nadštandardnej kvality. Tieto stavby nebudú len súčasťou dopravnej infraštruktúry, kľúčovú úlohu zohrajú aj v urbanizme samotných miest.
O tom, ako bude v budúcnosti vyzerať bratislavská Hlavná stanica, sa diskutuje už desaťročia. V posledných rokoch sa zdalo, že Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), štát a mesto konečne našli spoločnú reč. Teraz ale Ministerstvo dopravy SR naznačilo, že postupne sa formujúce plány modernizácie sú nedostatočné. Opäť sa tak otvára otázka, ako sa zmení jeden z neuralgických bodov metropoly.
Železničná doprava má v budúcnosti tvoriť jeden zo základných pilierov verejnej dopravy v meste. Jej použiteľnosť sa má zlepšiť vďaka vybudovaniu siete terminálom integrovanej osobnej prepravy – TIOPov – ktoré majú umožniť pohodlný prestup medzi vlakmi a mestskou hromadnou dopravou. Po dlhých rokoch príprav bol dokončený prvý z nich.
Dopravná infraštruktúra v Bratislavskom kraji sa má skvalitniť, pričom na tento účel pôjde štvrť miliardy eur. Vyplýva to z dnešného rokovania Vlády SR, ktorá predstavila novú vyzvu pre väčší počet aktérov. Zároveň prezradila aj najnovšie plány v oblasti rozvoja Hlavnej železničnej stanice. Opäť dochádza k úpravám pôvodnej koncepcie, čo ovplyvní harmonogram aj podobu dopravného uzla.
Doprava je vnímaná – a nie celkom bezdôvodne – ako kľúčový problém Bratislavy. Slovenská metropola sa každý pracovný deň dusí zápchami, ktoré postihujú významné komunikácie. V dôsledku očakávanej výstavby v meste i na predmestiach sa navyše tlak na infraštruktúru zvyšuje. Vo verejnej diskusii sa tak šermuje rozličnými riešeniami, z ktorých správne nie je ani jedno a všetky zároveň.
Nosný systém verejnej dopravy v Bratislave má byť založený na kombinácii električiek a železnice. Aby boli vlaky funkčnejším spôsobom prepravy, potrebné je vybudovať nové zastávky, kde by bol možný pohodlný prestup na iné druhy MHD, ideálne električky. K tomu majú slúžiť TIOPy, resp. terminály integrovanej osobnej prepravy. Prvý sa blíži k dokončeniu vo Vrakuni.
Železnice v sčasnosti zažívajú v Prahe veľký rozvoj. Modernizujú sa trate a nové pribúdajú, čo zlepší spojenie metropoly s letiskom a predmestiami. Výraznými zmenami prechádzajú aj stanice, kde sa zvyšuje komfort pre cestujúcich a zlepšujú prevádzkové podmienky. Veľký projekt sa aktuálne rozbehol na Masarykovej stanici (alebo Masarykovom nádraží), pričom Správa železnic na ňom spolupracuje aj s pôvodne slovenským developerom Penta Real Estate.
Výstavba prvého z dlhoočakávaných terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOP) v Bratislave sa oficiálne začala 24. októbra minulého roka. Výstavba zastávky vo Vrakuni by mala byť ukončená do leta 2024. Železnice Slovenskej republiky však upozorňujú na chýbajúce stavebné povolenia na niektorých objektoch.
Z pohľadu mnohých Bratislavčanov aj návštevníkov mesta je podoba a stav Hlavnej železničnej stanice najväčším problémom metropoly. Faktom je, že stanica trpí nedostatkami z kapacitného, prevádzkového aj estetického hľadiska. Preto sa už dlho hovorí o rekonštrukcii po architektonickej súťaži. Dátum jej vyhlásenia sa však nedá presne odhadnúť.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) vyhlásili minulý rok verejné obstarávanie na komplexnú rekonštrukciu a elektrifikáciu trate v úseku medzi Devínskou Novou Vsou a hranicou s Rakúskom. Vďaka modernizácii by cesta z Bratislavy do Viedne mala trvať len 40 minút.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac