Adrian Gubčo 11.03.2026 21:31

Koniec hanby Slovenska? Železničná stanica v Žiline prejde obnovou, odhalená bola jej podoba

Len celkom nedávno bola dokončená modernizácia žilinského železničného uzla. Najdrahší železničný projekt v dejinách nezávislého Slovenska priniesol nielen zlepšenie úrovne tratí, pretínajúcich tohto mesto, ale aj zvýšenie štandardu perónov či podchodov na železničnej stanici. Staničnej budovy samotnej sa však modernizácia nedotkla. Riešiť to má samostatný projekt, ktorého podoba bol predstavená v týchto dňoch.

Zdroj: 96_architecture

Veľký projekt sa historickej budovy nedotkol 

Modernizácia Uzla Žilina je v slovenskom kontexte spojená s mnohými superlatívmi. Približne päť rokov trvajúce práce, ktorých cena po poslednom dodatku dosiahla 318 miliónov eur, priniesla zásadné zmeny v rámci jedného z najrušnejších železničných úsekov v krajine. Ako priblížilo vedenie Ministerstva dopravy SR, spojená bola s modernizáciou asi 16 kilometrov koľají, realizáciu najmodernejších zabezpečovacích systémov či nového dispečerského pracoviska.

Najrozsiahlejšou a finančne najvýznamnejšou časťou projektu bola modernizácia osobnej železničnej stanice Žilina a priľahlých tratí. Tá priniesla nové usporiadanie koľajiska, vybudovanie šiestich nástupíšť s novým zastrešením, bezbariérový prístup formou výťahov a eskalátorov, nové informačné systémy pre cestujúcich a novú budovu riadenia dopravy s najmodernejším technologickým vybavením.

Podľa Železníc SR sa tým výrazne zvýšil komfort cestujúcich aj obyvateľov mesta. Faktom však je, že sa modernizácia nedotkla samotnej staničnej budovy. Tá zostáva v pomerne autentickom stave, ktorý sa od čias jej výstavby na začiatku 40-tych rokov 20. storočia zmenil len čiastočne. Dodnes pôsobí ako zvláštny mix funkcionalizmu, socialistického realizmu a turbokapitalizmu 90-tych rokov.

ŽSR už nejakú dobu tvrdia, že na spadnutie je aj rekonštrukcia staničnej budovy a priľahlých priestorov. Dosiaľ však nebola verejne prezentovaná možná podoba stanice po dokončení tejto rekonštrukcie. Zmena prišla až s aktuálnym vyhlásením verejného obstarávania na zhotoviteľa projektovej dokumentácie pre obnovu staničnej budovy.

Dôležitá je podmienka, že projektant musí vychádzať z architektonickej štúdie, ktorá bola spracovaná už v roku 2024. Jej autorom je žilinská architektonická kancelária 96_architecture. Autori boli do veľkej miery ovplyvnení faktom, že staničná budova bola v roku 2022 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, akákoľvek obnova tak musí rešpektovať základné architektonické špecifiká tohto objektu.

Východiskom pri tvorbe projektu bol fakt, že výpravná budova železničnej stanice Žilina, postavená v rokoch 1939-1942 (architektom bol F. E. Bednárik), podľa ŽSR v súčasnosti už ako vstupný priestor do mesta Žilina dispozične, vizuálne ani z hľadiska stavebno-technického stavu nespĺňa požiadavky, ktoré sú na budovu takého významu kladené. Tento stav je posilnený modernizáciou železničného uzla a snahou o maximalizovanie komfortu cestujúcich.  

Napriek tomu sa budova vyznačuje určitými kvalitami. Napriek celkovej funkcionalistickej strohosti je zaujímavá kombináciou horizontálnych línií a vertikálneho akcentu, využitím keramických a drevených obkladov, pomerne premyslenou dispozíciou či veľkoplošnými vitrážami z rokov 1955-1956 od F. Kráľa a R. Dúbravca. Umiestnené sú tu aj monumentálne kovové plastiky po stranách centrálneho vestibulu od A. Rudavského, R. Uhera a V. Kompánka.

Autori architektonickej štúdie konštatujú, že výpravná budova dosiaľ nebola predmetom celkovej renovácie. Zrealizované boli len čiastkové rekonštrukcie, zamerané na riešenie havarijných stavov. Prevádzka budovy je energeticky a ekonomicky nehospodárna, objekt ako celok je v narušenom až havarijnom stave a je pokrytý „hrubým depozitom špiny“. Budove vytýkajú nedostatočnú kapacitu a kvalitu priestorov pre cestujúcich, nedostatok služieb alebo zlú vizuálnu prezentáciu.

To všetko si vyžaduje komplexný projekt, ktorý by zlepšil vlastnosti objektu, zvýšil komfort užívateľov a zachovával pamiatkové hodnoty budovy. Štúdia je tak spojená s množstvom riešení i odporúčaní, ktoré by mohli radikálne zlepšiť úroveň stanice.

Zámer ráta s úpravou verejného priestoru pred stanicou. Zdroj: 96_architecture

Vyšší komfort aj kultivovaný výraz

Ako približujú architekti, urbanistické riešenie si nevyžaduje zásadné zmeny. Dôležitou úpravou však má byť premena predstaničného priestoru. Architekti naznačujú, že by sa mal asanovať súčasný výstup a prekrytie podchodu pred vstupom, ako aj revitalizovať vstupné priestory podchodu vo vyústení Národnej ulice.

Ulica P. O. Hviezdoslava by zas mala byť obnovená, pričom by sa tu vylúčila individuálna automobilová doprava. Vstup by bol umožnený MHD, taxíkom a zásobovaniu. Dopravnú úlohu tejto ulice by prebrala nová komunikácia severne od stanica, kde sa pracuje na mimoúrovňovom riešení. Pred vstupom do stanice by tak mohol vzniknúť kvalitnejší priestor s mestským mobiliárom aj zeleňou.

Architektonické riešenie ráta s úpravou v zmysle usmernení pamiatkarov. Vzniknúť majú atraktívne priestory pre cestujúcich, spojené s lepším sortimentom a kvalitou služieb, vyššou intuitívnosťou pohybu, prepojením vestibulu pôvodnej výpravnej budovy s halou v novom centre riadenia dopravy a debarierizáciou. Usporiadanie priestorov má nadväzovať už na pôvodnú Bednárikovu koncepciu.

Dispozičné zmeny spočívajú vo vytvorení kontinuálneho priestoru medzi starším vestibulom a novou halou, vytvorení nového zákazníckeho centra ZSSK (podľa ich vlastného manuálu) na prvom nadzemnom podlaží a umiestnením miestností tak, aby mali cestujúci dobre dostupné základné služby aj možnosti občerstvenia v rámci komerčných priestorov. Súčasné toalety na prízemí zaniknú a zrealizujú sa nové za automatickými turniketmi. Očakávaný je vznik predajne kníh, časopisov, kvetín, suvenírov, odevov, batožiny, expresných potravín alebo bistra. Novinkou bude výťah do suterénu.

V suteréne, teda v prvom podzemnom podlaží, sa odstráni súčasná nevhodne umiestnená komerčná jednotka a presunie do vhodnejšej polohy. Aj tu bude toaleta, zrekonštruované majú byť aj služobné priestory ZSSK.

Na druhom nadzemnom podlaží architekti navrhujú vytvoriť multifunkčný prezentačný priestor s možnosťou vytvorenia zázemia služieb občerstvenia. Prístup bude možný po existujúcom schodisku alebo novým výťahom z prízemia vestibulu. Možné to bude vďaka odstráneniu existujúcich kancelárií ZSSK. Teoreticky tu možno umiestniť galériu, kaviareň alebo lounge.

Navonok sa stanica výrazne meniť nemá, hoci sa majú hľadať spôsoby, ako znížiť energeticky náročnú prevádzku pri zachovaní pamiatkových hodnôt. Vymeniť sa majú nepôvodné okná a dvere, na fasáde sa umiestni replika pôvodného maloformátového keramického obkladu. To isté sa má udiať v interiéri, kde sa pôvodné keramické obloženie nahradí zhodnými replikami. Podobný postup sa navrhuje aj v prípade dlažby.

Veľký priestor je venovaný značeniu a dizajnmanuálu označení. Tie sa majú ujednotiť, aby vznikol vizuálne kultivovaný výsledok. Informačný systém sa však má ďalej rozpracovať v ďalších fázach prípravy projektu.

Interiérové riešenie dbá na zachovanie pôvodných prvkov aj kultivovaný informačný systém. Zdroj: 96_architecture

Nádejný príklad pre iné stanice

Architekti pripravili cenový odhad rekonštrukcie, ktorú odhadujú na bezmála 6,7 miliónov eur. Rozpočet výrazne navyšuje status objektu ako NKP. Projekčné náklady na odhadujú na necelých 0,6 miliónov. V samotnom verejnom obstarávaní je predpokladaná hodnota zákazky na projekčné práce určená na 620.788 eur. Jediným kritériom bude najnižšia cena.

Ak sa podarí žilinskú stanicu zrekonštruovať v zmysle vyššie citovanej štúdie, výsledkom by mohlo byť prekvapivo kultivované riešenie. Prirodzene, o celkovom výsledku rozhodnú aj ďalšie faktory, napríklad úroveň nájomcov v komerčných prevádzkach, schopnosť mesta upraviť priľahlé okolie stanice alebo kvalita informačného systému, existuje ale šanca na vcelku atraktívne riešenie.

Žilina za to môže do veľkej miery vďačiť faktu, že stanica je NKP a mala svoje nadčasové kvality, hoci do istej miery stratené pod vizuálnym smogom, špinou a následkami nedostatočnej údržby. Celková revitalizácia, spojená aj s úpravami exteriérových verejných priestorov, by ale situáciu zmenila. Od ideálu bude mať naďalej ďaleko – na to chýba aj vybavenie typu eskalátory, veľkorysejšie riešenie podchodu a ďalšie – na slovenské pomery však pôjde o nadštandard.

Súčasný stav žilinskej stanice je hanebný, čo platí aj po dokončení modernizácie uzla. Po rekonštrukcii staničnej budovy sa to môže zmeniť. Hovoriť o pýche Slovenska je azda prehnané, pre mesto ale pôjde o vítané zlepšenie a vytvorenie omnoho lepšieho prvého dojmu.

Bolo by príjemné, ak by sa to dalo povedať o väčšine slovenských železničných staníc vrátane bratislavskej Hlavnej stanice. V tomto smere je však investičný dlh podobne vysoký ako v prípade tratí. Hlavná stanica v metropole je síce tiež na pokraji veľkej revitalizácie – minimálne podľa vedenia rezortu dopravy – očakávania sú však v tomto prípade omnoho vyššie. Na ich naplnenie pravdepodobne iná ako generálna modernizácia stačiť nebude.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.