Adrian Gubčo 05.11.2026 15:32

Krajšia Bratislava, v ktorej sa dobre žije. Vallova víťazná stratégia k úspešnému mestu nestačí

Víťazstvo staronového primátora Matúša Valla bolo podmienené dvomi dôvodmi. Prvým je politická spriaznenosť a snaha o zabránenie „ovládnutiu“ Bratislavy súčasnou vládnou stranou. Druhým je spokojnosť s doteraz zrealizovanými zmenami, najmä vo vzťahu k verejnému priestoru, rekonštrukciám či rozvoju verejnej dopravy. Ide o víziu, ktorú ponúka primátor aj naďalej, ako sa ale ukazuje, k úspešnému mestu nestačí.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava za posledné roky výrazne opeknela a jej verejné priestory ožili. Tento fakt je pripisovaný úspešným zásahom súčasného vedenia Hlavného mesta, ktoré v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy a ďalšími organizáciami zrealizovalo väčšie množstvo projektov. Aktívne však boli aj mestské časti a developeri, vďaka čomu v meste pribudli obnovené parky, ulice, dvory alebo rekreačné zóny.

K tomu sa pridávajú viaceré verejné investície do nehnuteľného majetku vrátane rekonštrukcií centier voľného času, pamiatok a budov vrátane budov v správe municipalít alebo samosprávneho kraja. Naostatok sa realizovali zlepšenia vo verejnej doprave, predovšetkým výstavba električkovej trate v Petržalke, nákup nových dopravných prostriedkov a ďalších zásahov, ktoré zvýšili komfort cestovania.

Zo všetkých týchto krokov, či už boli v kompetencii mesta alebo nie, primátor profitoval. Využil, že podstatná časť verejnosti pri hodnotení celkového dojmu nehodnotí, ktorý stupeň samosprávy má čo v správe. Preto prisľúbil, že v podobnom duchu sa bude Bratislava rozvíjať aj naďalej a pod Vallovým vedením bude Magistrát pokračovať v nastúpenom trende.

Na konci tejto dekády tak má byť slovenská metropola ešte krajším a príjemnejším mestom pre život. Obnovia sa ďalšie verejné priestory, predovšetkým chronicky narušené Kamenné námestie, prípadne ulice popri električkových tratiach ako Krížna alebo Košická. Upraviť sa má 20 lokalít podľa programu Živé miesta. Zmodernizuje sa Ružinovská radiála, električková trať na nábreží a plán je vybudovať aj vetvu na Pribinovej a Košickej. Otvorené budú obnovené kúpele Grössling a mestské športoviská, napríklad na Zlatých Pieskoch.

V Bratislave by sa tak malo žiť ešte príjemnejšie – minimálne tým, ktorí si to budú môcť dovoliť. Obyvatelia budú mať k dispozícii lepšie možnosti pre trávenie voľného času, krajšie prostredie alebo pohodlnejšiu verejnú dopravu. Do konca dekády by mali byť navyše zrealizované viaceré zásadné developerské projekty, vďaka čomu ožije staré aj nové centrum, aktivuje sa Trnavské mýto, zvýši sa status okolia Kuchajdy a začne vznikať aj rozšírenie centra na pravom brehu Dunaja.

Slovenské hlavné mesto tak môže potvrdiť, prečo sa v rebríčku Global City Index od spoločnosti Oxford Economics ocitlo na 29. mieste v rebríčku kvality života. Ide o extrémne dobré číslo, pričom v tomto smere Bratislava dokonca prekonala Viedeň (!), v iných zoznamoch označovanú za mesto s najvyššou kvalitou života na svete. To je však dané špecifickou metodikou rebríčka.

Tá v prípade kvality života posudzovala príjmovú nerovnosť, príjem na osobu, výdavky na bývanie, očakávanú dĺžku dožitia, mieru kriminality a prítomnosť rekreačných lokalít. Bezpečná a pomerne rovnostárska Bratislava so solídnou kúpyschopnosťou a vyplnená aj obklopená parkami a lesoparkami preto získala vynikajúcu pozíciu.

Predbehla pritom aj mestá ako New York, Boston, Toronto, Tokio, Štokholm, Kodaň, Amsterdam alebo Ženevu. Dalo by sa tak povedať, že stratégia, ktorú razí aj Magistrát, má úspech. V jeho kompetencii je najmä rekreačná ponuka a bezpečnosť, čiastočne dostupnosť bývania. Vo všetkých smeroch podniká určité kroky, aby zlepšil situáciu. Ani to však neznamená, že bude Bratislava úspešná – a naznačuje to aj zmieňovaný rebríček.

Bratislava sa chce sústrediť najmä na verejnú dopravu a kvalitu priestranstiev. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Jeho účelom totiž nebolo zoradiť mestá podľa kvality života, ale podľa celkového ekonomického potenciálu. A v tomto smere si už Bratislave vedie výrazne horšie. Celkovo je z tisíc hodnotených miest na 154. mieste. Na prvé počutie to neznie najhoršie, pred slovenskou metropolou sú však viacerí regionálni konkurenti vrátane Wroclawu, Poznane, Budapešti, Grazu, Linzu, Varšavy, Prahy alebo Viedne. Krakov je 164., Brno 236.

Takúto pozíciu navyše Bratislava získala práve vďaka kvalite života. Pri hodnotení mestskej ekonomiky je na 236. mieste, životného prostredia na 258. mieste, ľudského kapitálu na 277. mieste a výkonnosti verejnej správy až na 316. mieste. Jej potenciál pre prilákanie investícií, talentu a zvýšenie inovatívnosti a ekonomického výkonu je preto výrazne obmedzený.

Na túto tému dobre nadväzuje komentár prestížneho Economistu, ktorý provokatívne píše, že Európa má veľa príjemných miest, ale málo takých, na ktorých záleží. Na príklade Paríža ukazuje, že toto mesto, s prehľadom najväčšie v Európskej únii, je s ohľadom na veľkosť a celkový ekonomický význam EÚ prekvapivo malé. Desať najväčších miest v EÚ zodpovedá za šestinu jej ekonomického výkonu, v USA to je tretina.

Dôsledkom je podľa Economistu zaostávanie Európy v inovatívnosti, tvorbe ekonomických príležitostí a raste významných firiem. „Zdvojnásobenie mestskej populácie je podľa OECD spojené s dvojciferným rastom produktivity,“ pripomína Economist. „Väčšie mestá robia ľudí bohatšími tým, že je jednoduchšie, aby nápady, schopnosti a príležitosti cirkulovali. Služby svetovej triedy, od futbalových štadiónov po operné domy, pomáhajú kompenzovať zápchy, vysoké nájmy a nahustené životné podmienky“.

Hoci článok hovorí o Paríži a pozerá sa na problematiku z globálneho hľadiska, ide o veľmi poučné odporúčania aj pre Bratislavu. Tá má totiž úlohu byť ekonomickým motorom Slovenska, ktorý vytvára predpoklady pre rozvoj celej krajiny. Ak platí to, čo tvrdí Economist (čo potvrdzujú dáta), potom nestačí, aby bola pekná, príjemná a aby sa v nej dobre žilo.

Pre niekoho desivá predstava by možno mala byť ambíciou Bratislavy. Zdroj: YIM.BA / AI

Prirodzene, akýkoľvek demokraticky zvolený politik naráža na konflikt dvoch záujmov – toho, čo vyžadujú ľudia, a toho, čo si vyžaduje budúci rozvoj. Tieto dva záujmy nebývajú v súlade. V prípade Bratislavy by mal primátor ruka v ruke so štátom podporovať rast mesta, realizovať významné potrebné investície a drasticky meniť jej tvár. Keď sa ale spýta obyvateľov, či si želajú príchod státisícov nových prisťahovalcov, takmer naisto povie väčšina nie.

Napriek tomu ale ide o potrebné opatrenia. Súčasná svetová ekonomika stojí jednoznačne na mestách, v ktorých pracuje drvivá väčšina najproduktívnejšej pracovnej sily. Kým v minulosti dominovali primárny (suroviny) a sekundárny (výroba) sektor ekonomiky, dnes je to terciárny (služby) a kvartérny (znalosti). Tie nevznikajú v takej miere na vidieku a ani v malých mestách. Z medzinárodného pohľadu je pritom malým mestom aj Bratislava.

Mnohí by si mohli povedať, že na tom veľmi nezáleží. Dobre platení zamestnanci bratislavských korporátov môžu namietať, že im vyhovuje pohodlný a uvoľnený spôsob života v Bratislave, kde nie sú vážne dopravné problémy (skutočne nie sú), nie je tu obzvlášť vysoká kriminalita a ani návaly turistov. Pokiaľ zatúžia po veľkomestskom pocite, Viedeň je vzdialená len hodinu cesty autom či vlakom.

Slovenská ekonomika je však momentálne v pasci stredného príjmu a pod rastúcim tlakom, keď sa v dôsledku demografických zmien stenčuje rozsah produktívnej časti obyvateľstva. Čoraz menej ľudí bude vytvárať ekonomické hodnoty, slúžiace na dotovanie sociálneho systému. Riešením je zvýšenie produktivity práce, to sa ale neudeje, pokiaľ nebude mať Slovensko silné mestá, kde vznikajú príležitosti, nové firmy a kde je dostatok vysoko kvalifikovaných obyvateľov.

Rozličné opatrenia, napríklad zníženie daní, zlepšenie podnikateľského prostredia alebo reforma vzdelávania sú veľmi dôležité. Zároveň ale môžu mať limitovaný prínos a idú po povrchu. Skutočne kľúčovým opatrením je oveľa vyššia miera urbanizácie a posilnenie najvýznamnejších miest – Košíc a predovšetkým Bratislavy. Zodpovední primátori by sa mali k tejto téme postaviť čelom a uvedomiť si, že ak spravujú väčšie mestá, majú aj väčšiu zodpovednosť vo vzťahu k budúcnosti celej krajiny.

Bratislava o štyri roky by preto nemala byť len krajšia či zelenšia. Mala by byť aj väčšia, lepšie pracovať s ľudským kapitálom a byť atraktívnejšia pre investorov, zahraničných študentov aj talentovaných migrantov. Ako napokon naznačuje aj Economist, kvalitné prostredie – napríklad verejný priestor – je kompenzáciou, nie však tým, čo dáva ľuďom na stôl omnoho dôležitejší chlieb.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.