Adrian Gubčo 25.10.2026 14:25
Veľká zmena sa nekoná. Aké projekty bude Bratislava realizovať počas najbližších rokov
V tomto momente sú už známe výsledky tohtoročných komunálnych volieb. V prípade Bratislavy bude primátorom aj naďalej Matúš Vallo, ktorý s prehľadom porazil svojich vyzývateľov vrátane ministra dopravy Jozefa Ráža. Stavil pritom na kontinuitu v procesoch a projektoch, ktoré rozbehol už v uplynulom období. Čo teda čaká Bratislavu počas najbližších štyroch rokov, pokiaľ sa Vallovi podarí realizovať jeho program?
Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR, Nino Belovič / YIM.BA
Najlepšia mestská hromadná doprava a veľké projekty
Volebné programy sú štandardne plné veľkorysých vízií a odvážnych plánov. V prípade aktuálneho programu Matúša Valla, resp. jeho strany Team Bratislava, bolo tiež naznačených niekoľko pomerne ambicióznych cieľov. Najväčšmi z nich zarezonoval pravdepodobne sľub, podľa ktorého sa má z Bratislavy stať mesto s najlepšou mestskou hromadnou dopravou medzi stredne veľkými európskymi mestami pod milión obyvateľov bez metra.
Vážnosť tohto sľubu podčiarkuje fakt, že do tejto kategórie – medzi mestá do milión obyvateľov – patrí aj švajčiarsky Zürich, ktorého verejná doprava sa považuje za jednu z najlepších na svete. Nenachádza sa tu metro, len podzemná električka. Veľkou konkurenciou môže byť aj neďaleké Brno, ktorého električková sieť je oproti Bratislave takmer dvojnásobná a ďalej sa zlepšuje.
Program Teamu Bratislava pripomína, že problémom slovenskej metropoly je rastúci počet áut. Počas najbližších štyroch rokov sa má tento trend zvrátiť prostredníctvom rozvoja električkovej siete (kľúčovým ukazovateľom má byť dostupnosť električkových zastávok do 500 metrov od miesta bydliska), zvýšením spokojnosti s MHD a zvýšením efektivity MHD.
V praxi sa tak majú Bratislavčania pripraviť na výstavbu a modernizáciu električkových tratí. V tomto smere sa spomína najmä modernizácia Ružinovskej radiály, rekonštrukcia električkovej trate na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu v úseku od tunela po most SNP, výstavba trate na Pribinovej a Košickej či predĺženie Ružinovskej radiály k TIOPu Ružinov (v závislosti od pripravenosti ŽSR). Na realizáciu má byť pripravené predlženie Dúbravsko-karloveskej radiály do Borov. V príprave budú aj trate na Mlynských nivách, k letisku alebo nemocnici vo Vajnoroch.
Popri dôraze na električkové trate avizuje Vallo záujem o zlepšenie trolejbusovej siete (spojnica Koliby a Kramárov), modernizáciu prestupných uzlov, modernizáciu prístreškov na zastávkach a chce tlačiť aj na ŽSR, aby došlo k intenzívnejšiemu zapojeniu železnice do mestskej dopravy. Želal by si, aby došlo ku komplexnej obnove Hlavnej stanice, a za dôležité považuje železničné napojenie Bratislavy (Petržalky) na viedenské letisko.
Novinkou je kapitola, venovaná cestnej doprave. Pripravené má byť nové trasovanie Severnej tangenty, prepojenie Račianskej s Vajnorskou cez predĺženú Tomášikovu a zrealizované rozšírenie cesty pri železničnom priechode Ivanská cesta. Primátor sľubuje aj predĺženie Saratovskej, ktoré malo byť realitou už dávno. Rozšíriť sa má Rybničná alebo prepojiť Račianska s Bojnickou. Opravené budú mosty na Bojnickej a Rusovskej ceste.
Veľké vízie má Vallo v oblasti cyklodopravy, v čom doteraz výrazne zaostával oproti predošlým plánom a sľubom. Do roku 2030 má pribudnúť až 35 kilometrov cyklotrás. Ku kľúčovým úsekom patrí cyklotrasa do Devína, v okolí Botanickej záhrady, prepojenie Mlynských nív s Krížnou po Karadžičovej, na Račianskej, lepšie sa má prechádzať cez Trnavské mýto a lepšie sa má napojiť Ružinov po Záhradníckej a Ružinovskej. V prípade súhlasu od ŽSR má vzniknúť aj úsek cez Filiálku. Pre chodcov chce primátor vybudovať 30 zvýšených priechodov pre chodcov a debarierizovať 750 strán priechodov (teda 50% všetkých priechodov bude bezbariérových).
V neposlednom rade sa má ďalej rozširovať regulované parkovanie, Vallo ale zároveň sľubuje zvyšovanie parkovacích kapacít. Do roku 2030 má byť už zaregulovaná prakticky celá Bratislava, resp. všetky lokality, kde to je považované za potrebné. Z fondu mobility, teda výnosov z parkovania, majú vzniknúť parkovacie domy pri ZOO, na Saratovskej, Topoľčianskej a Wolkrovej, ako aj záchytné parkoviská pri ZOO (pri Kauflande) a na Zlatých pieskoch.
Team Bratislava sľubuje nové električkové trate aj upravené bulváre. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR
Najzelenšie hlavné mesto a dôraz na verejný priestor
Matúš Vallo sa stal v roku 2018 prvýkrát primátorom aj s prísľubom dramatického zlepšenia stavu verejného priestoru v meste. Dnes sú viaceré projekty jeho výkladnou skriňou, ktorými sa výrazne prezentoval – tvoria napríklad ťažisko jeho publikácie Predtým a potom, ktorá veľmi efektívne ilustruje všetky zmeny, ktoré sa za jeho mandátu udiali (hoci nemá zásluhu na všetkých vrátane ikonickej obnovy Námestia slobody). Neprekvapivo, v obdobných projektoch plánuje pokračovať.
Tentoraz však k tomu pridáva aj ambíciu spraviť z Bratislavy najzelenšie hlavné mesto v Európe. Dosiahnuť to chce kombináciou viacerých opatrení. Ku kľúčovým patrí rozšírenie lesov v správe Mestských lesov v Bratislave, pokračujúca revitalizácia Železnej studničky (vrátane odkladanej realizácie promenády), rozvoj Bratislavského Dunajského parku, najmä v podobe zriadenia Lido lagúny, nové parky v lokalite Mlynské Nivy a v Novom Lide alebo rozvoj návštevníckej infraštruktúry v lesoch v okolí Draždiakov v Petržalke.
Mesto chce ďalej pokračovať v sadení stromov – vysadiť ich chce 4-tisíc – obnoviť stromoradia, realizovať zelené ostrovčeky, inštalovať pitné fontánky a tvoriť vreckové parčíky. Sľubuje veľkú investíciu v podobe Zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), zriadenie mestskej kompostárne a dokončenie výmeny verejného osvetlenia za úspornejšie. Zaujímavý je zámer kotviť osvetlenie na fasády budov, čo si však vyžaduje príslušnú legislatívu. Bratislava chce vo veľkom využívať fotovoltickú energiu a znižovať energetickú náročnosť budov.
Čo sa týka verejných priestorov, kľúčovými projektami má byť obnova Kamenného námestia, prvá etapa Plató Staromestská, obnova okolia Ružinovského jazera a úprava lokalít v rámci modernizácií alebo výstavby električkových tratí. V rámci programu Živé miesta sa má upraviť až 20 lokalít, zmieňované sú Námestie republiky v Petržalke, Jurigovo námestie v Karlovej Vsi, Nová tržnica v Novom Meste a jej okolie (Trnavské mýto), úpravy verejného priestoru v okolí parkoviska pod hradom Devín, úprava Vrančovičovej ulice v Lamači alebo úprava námestia v Rusovciach.
Čo sa týka budov a mestského majetku, dokončená má byť obnova Grösslingu, sprevádzkovať sa má Mičurín a Eko-Iuventa a oživiť areál na Bazovej pre kultúrne, komunitné a športové účely. Dokončia sa rekonštrukcie CVČ Hlinická a Gessayova. Vybudujú sa dve centrá pre ľudí bez domova s dennou kapacitou 250 ľudí, nové zariadenie pre seniorov v núdzi s kapacitou 40 miest a nové zariadenie pre ľudí v seniorskom veku na Dlhých Dieloch.
Okrem toho Bratislava sľubuje aj rozvoj nájomného bývania prostredníctvom vlastnej výstavby. Dokončené majú byť bytovky na Terchovskej, Žitavskej, na Muchovom námestí (druhá etapa), Na Vrátkach (prvá etapa) a opravený dom na Českej a Budyšínskej. Dokončených tak bude 270 bytov, ďalších 600 má byť projekčne rozpracovaných. Primátorský tím chce zároveň administratívne uľahčiť konverzie kancelárií na bývanie pre takmer 20-tisíc ľudí a ďalej otvárať lokality pre výstavbu zmenami Územného plánu.
Veľkou témou je šport, v čom má mesto a jeho vedenie skutočne nemalé ciele. Každý obyvateľ Bratislavy má mať do 15 minút chôdze od domu dostupné športovisko, aktívny pohyb a oddych sa zároveň majú stať súčasťou bežného životného štýlu. Kľúčovými projektami sú nový 50-metrový bazén (podľa všetkého pôjde o nový bazén na Pasienkoch), Mestský športový areál na Zlatých Pieskoch vrátane atletickej infraštruktúry alebo akadémie ŠK Slovan, a rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu pred Majstrovstvami sveta v roku 2029.
Okrem toho sa má rekonštruovať zimný štadión na Harmincovej, kúpalisko v Krasňanoch alebo areál zdravia na Zlatých Pieskoch. Vybudovať sa majú dve úplne nové športové haly, skatepark pod mostom na Panónskej ceste (zastávka Južné Mesto) alebo štvorica multifunkčných ihrísk. Rozšíria sa Cvičká a otvoria sa vo väčšej miere školské dvory.
V neposlednom rade sa má výrazne zlepšiť kultúrna infraštruktúra. Team Bratislava menuje najmä dokončenie rekonštrukcie budovy na Beblavého, kde bude Múzeum totalitných režimov, zriadi sa nové návštevnícke centrum na Devíne, zmodernizuje sa areál Gerulata, vybuduje nový vstup do Čitárne u Červeného raka a má sa vyriešiť otázka rekonštrukcie amfiteátra v Devíne. Taktiež sa má vybudovať nové sídlo Archívu mesta Bratislavy a depozitu pre jeho archívny fond a v prípade dostatku prostriedkov opraviť Pálffyho palác na Panskej ulici.
Jedným z veľkých pripravovaných projektov je športový areál na Zlatých Pieskoch. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR
Bratislava má prosperovať
Jedným z najčastejších zdrojov kritiky oponentov doterajšieho a zároveň nadchádzajúceho primátora je hospodárenie mesta. Ten naopak tvrdí, že sa zadlženie znížilo na historicky najnižšiu úroveň (45,91% v roku 2025 oproti 51,66% v roku 2018), mesto hospodári s rozpočtovými prebytkami (24 miliónov eur v roku 2025) a pre finančný sektor je spoľahlivým partnerom. Taktiež upozorňuje, že vďaka spolupráci s developermi mesto získa 560 bytov a investície vo výške 200 miliónov eur.
Netreba tak očakávať, že dôjde k dramatickým zmenám v nastavených procesoch. Vallo sľubuje, že sa zadlženie zníži na 40% a budú sa hľadať nové zdroje príjmov, najmä zo strany developerov. Šetriť sa má na obstarávaniach, keďže sa má posilniť centrálne obstarávanie mesta a jeho organizácií. Úspory má priniesť aj modernejší Komunálny podnik, ktorý má rozšíriť svoju pôsobnosť na 80% územia Bratislavy.
Hlavné mesto pod Matúšom Vallo však bolo kritizované aj za absenciu iniciatívy v oblasti starostlivosti o ekonomický rozvoj mesta. Zdá sa, že aspoň v nejakej miere táto kritika zarezonovala, keďže mesto už pred voľbami urobilo v tomto smere prvé kroky, v ktorých chce podľa programu pokračovať aj naďalej. „Mesto Bratislava si uvedomuje svoju, hoci obmedzenú, rolu v rozvoji ekonomiky mesta, no tiež zodpovednosť s tým spojenú,“ konštatuje Team Bratislava.
Chce preto rozvíjať svoj Program ekonomickej spolupráce „Bratislava: Hlavné mesto možností pre talent a inovácie“. Chce vytvoriť tím, zodpovedný za lákanie investícií a pracovných príležitostí do Bratislavy. S tým má súvisieť aj program spolupráce firiem, výskumných a akademických inštitúcií s mestom „Bratislava, hlavné mesto možností“, ktorý má lákať a udržať mladých ľudí v meste. Špeciálny dôraz sa má klásť na ľudí, študujúcich v Česku.
Založiť sa má ďalej iniciatíva Invest Bratislava a vzniknúť podpora pre miestne startupy, ako aj startupy, ktoré by sa radi relokovali do Bratislavy. „Našou ambíciou je z Bratislavy vytvoriť silného partnera pre Viedeň a Brno – tieto mestá spoločne dokážu vytvoriť mimoriadne silný regionálny inovačný trojuholník s potenciálom byť v špičke vo vybraných oblastiach,“ naznačuje program Matúša Valla.
Staronový primátor Bratislavy Matúš Vallo. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Nakoľko realistický je tento plán?
Program Matúša Valla nie je v princípe založený na absolútne nepredstaviteľných víziách. Vyhýba sa dramaticky nereálnym sľubom, neponúka bizarné projekty a je do veľkej miery ukotvený v stratégiách a procesoch, ktoré už prebiehajú. Veľká časť z programu je preto v podstate realizovateľná, hoci niektoré marketingové superlatívy sa naplniť nemusia. Ani úspešné dokončenie všetkých dopravných projektov napríklad nespraví Bratislavu mestom s najlepšou MHD.
Ako to bolo aj počas uplynulých ôsmich rokov, tím okolo Matúša Valla sa sústredí najmä na skvalitňovanie a posúvanie existujúcich hodnôt namiesto tvorby nových. Ťažiskom investičných projektov sú rekonštrukcie a úpravy už stojacich alebo fungujúcich budov, dopravných stavieb alebo verejných priestorov. Snaží sa tak využiť prehliadaný potenciál a dosiahnuť z minima maximum. Príkladom je už zmieňované Námestie slobody, ktoré sa prostredníctvom relatívne jednoduchých úprav stalo opäť centrom života.
Dôvod je pomerne prostý – vedenie mesta bolo a je konfrontované s nedostatkom prostriedkov, a to aj napriek tomu, že príjmy mesta sú dnes omnoho vyššie ako v minulosti. Oproti veľkosti investičného dlhu sú ale rozpočty stále nedostačujúce a ledva-ledva umožňujú udržiavanie toho, čo tu už je, v spojení s opatrným zlepšovaním v niektorých oblastiach. Preto sú doterajšie úspechy limitované, hoci sa vedenie mesta snaží dokázať opak.
Na tomto môžu napokon stroskotať aj viaceré ambície Matúša Valla a jeho tímu na najbližšie roky. Ekonomika Slovenska je v zlej situácii, čo sa bolestivo dotkne aj samospráv. Navyše sa rozhoduje o nastavení eurofondov na budúce programovacie obdobie, pričom nemožno vylúčiť, že pre mestský rozvoj bude k dispozícii menej peňazí. Bratislava však svoj rozvoj financuje z prevažnej miere práve z európskych zdrojov. O vážnosti situácie svedčí fakt, že primátor Vallo bol za viac peňazí v Bruseli agitovať osobne.
Ak sa nepodarí zabezpečiť dostatok prostriedkov, mesto sa môže rozlúčiť s viacerými plánmi, napríklad v oblasti rozvoja verejnej dopravy. Už dnes má pripravené projekty za stovky miliónov eur, ktoré ale stoja kvôli chýbajúcej alokácii. To sa môže zopakovať aj do budúcna.
Druhým problémom je, že mesto môže tlačiť predovšetkým na využívanie už existujúcich hodnôt, postupne ale musí vytvárať aj nové. Dá sa hodnotiť pozitívne, že sa má zlepšiť napríklad návštevnícka infraštruktúra v Devíne alebo v Gerulate, prípadne vybudovať nové sídlo Archívu mesta Bratislavy. Čo to je však v porovnaní s Prahou, kde vzniklo najlepšie planetárium na svete a pripravuje sa ohromujúca filharmónia, alebo s Varšavou, kde sa otvára jedno špičkové múzeum alebo kultúrne zariadenie za novým?
V tomto Bratislava zúfalo zaostáva a nanešťastie sa na tom za posledných osem rokov nič nezmenilo, práve naopak. Mnohí obyvatelia majú pocit, že sa mesto výrazne posunulo k lepšiemu a majú pravdu – ale len do istej miery. V niektorých témach mesto zlyhalo a podľa predloženého programu bude zlyhávať aj naďalej. Príkladom za všetky je Istropolis, kde sa pôvodne plánovala oveľa väčšia a významnejšia kultúrno-spoločenská hala. Keďže však nedostala akúkoľvek verejnú podporu, mesto získa menšiu a len s lokálnym dosahom namiesto nadnárodného.
Záchranné lano by mohli mestu hodiť, ako to je už dlho, súkromní investori. Za zlepšenie Bratislavy sú do veľkej miery zodpovední aj oni, pričom pozitívne body si za to do istej miery pripísal aj Matúš Vallo so svojim tímom. V konečnom dôsledku to ale stačí len na tvorbu príjemného a pokojného stredoeurópskeho mesta s mierne provinčným charakterom – nie na medzinárodnú metropolu. O tú ale podľa všetkého staronovému primátorovi až tak nejde.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
