Adrian Gubčo 12.02.2026 15:00

Bratislava pochopila, že nie je len vyberačom daní. Nová iniciatíva môže zmeniť budúcnosť mesta

V priebehu minulého týždňa sa na pôde Primaciálneho paláca konalo nezvyčajné podujatie. Pod jednou strechou sa stretli predstavitelia najvýznamnejších bratislavských firiem, akademických inštitúcií a samosprávy, aby si vypočuli prezentáciu mesta o plánoch na rozvoj spolupráce týchto troch zložiek. Hlavné mesto konečne začalo robiť to, čo malo fungovať už dávno.

Zdroj: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR

Informácia o nadviazaní intenzívnejšej kooperácie medzi verejným, privátnym a akademickým sektorom by nemala byť braná na ľahkú váhu. Mesto sľubuje, že podporí mladých ľudí v rozvoji podnikavosti, začne aktívne bojovať proti odlivu mozgov, vytvorí lepšie podmienky pre podporu podnikateľov a bude Bratislavu promovať za hranicami. Cieľom je zvýšiť zamestnanosť v odvetviach s vyššou pridanou hodnotou a udržať alebo prilákať talenty, ktoré tu budú zakladať firmy.

Bratislavský Magistrát túto víziu odprezentoval ako veľkú novinku. V skutočnosti ale nadväzuje na dlhoročné podobné aktivity okolitých miest a na teórie regionálneho rozvoja, známe už od 90-tych rokov minulého storočia. V tom čase sa objavila koncepcia „triple-helix“, podľa ktorej rozvoj vzťahov medzi akadémiou, biznisom a verejný sektorom vedie k ekonomickému rastu. Proponenti tejto teórie reagovali zakladaním vedeckých parkov či inovačných centier, ktoré mali podporiť transfer technológií a poznatkov.

Model triple-helix sa neskôr rozšíril na quadruple-helix (občiansky sektor a médiá) alebo quintuple-helix (životné prostredie). Na Slovensku je však zatiaľ novinkou aj triple-helix, keďže funkčná spolupráca medzi univerzitami, firmami a mestom je nateraz v plienkach. Samospráva ale robí správne, že sa tejto témy konečne chytila. Konkurencia totiž nespí.

Aj v rámci našich článkov často upozorňujeme, že hoci sa primátori Bratislavy, Prahy, Varšavy a Budapešti vzájomne potľapkávajú po pleci, v skutočnosti sú tvrdými konkurentmi. Mestá bojujú o talent a investície, pričom Bratislava je v tomto súboji jednoznačne posledná. Dôvodom nie je len jej veľkosť či nebodaj nedostatok historických pamiatok. Predovšetkým je to absencia vhodného prostredia pre inovácie, podnikanie či zaostávanie miestnych univerzít.

Hlavné mesto dosiaľ ignorovalo výzvy, aby aktívne vstúpilo do tejto problematiky. Jeho vedenie za sedem rokov vo funkcii v určitých ohľadoch zaspalo na vavrínoch a vymenilo ideály za dokonalú znalosť kompetencií. Zo spolupráce s firmami nevyplývajú priame daňové príjmy pre samosprávu, preto nevidelo dôvod, aby začalo tejto problematike venovať väčšiu pozornosť.

Samozrejme, realita je iná. Azda až postupne kumulované dáta v rámci prípravy na nový územný plán ukázali tvrdú realitu: ak sa nič nezmení, Bratislava príde o desiatky tisíc študentov a desiatky tisíc zamestnancov vo vysokopríjmových odvetviach. A to už na daňové príjmy dosah mať bude. Netreba byť expert na ekonomiku, aby človek pochopil, že by sa mesto svojou pasivitou pripravilo o financie, z ktorých bude naopak čerpať Praha, Brno a iné metropoly.

Jihomoravské inovační centrum v Brne je vzorom v budovaní podpory inovácií. Zdroj: BoysPlayNice

Našťastie, konečne prišla zmena, čo pripúšťa aj Magistrát. „Mesto malo a stále má vytvorené viaceré mechanizmy spolupráce medzi samosprávou, univerzitami a biznis sektorom, ktoré však mali iný obsah,“ priznáva Peter Bubla, hovorca Hlavného mesta SR Bratislavy. Zmieňuje napríklad rôzne climathony, konferenciu Start with Children alebo program korporátnej zodpovednosti. „Naším cieľom teraz je, aby mesto začalo hrať aktívnejšiu rolu v oblasti ekonomického rozvoja, berúc pritom ohľad na limitované kompetencie a rozpočet hlavného mesta v tejto oblasti.“

Iniciatíva prichádza neskoro, pričom Bratislava zúfalo zaostáva. Nemá vybudovaný skúsený a renomovaný inštitút po vzore Juhomoravského inovačného centra (JIC) v Brne, ktorý už podporil vznik obrovského množstva firiem a realisticky si stanovil za cieľ vybudovanie prvého jednorožca (spoločnosti s hodnotou jedna miliarda dolárov, resp. eur). Je otázne, či má vôbec dosť odborníkov, ktorí by takýto inštitút vybudovali, nakoľko veľká časť expertov je v zahraničí.

Bratislava vidí v JICe inšpiráciu, zdôrazňuje však rozdiely oproti medzi Brnom a slovenskou metropolou. „Práca JIC je rozhodne inšpiratívna aj pre Bratislavu. JIC však predstavuje inovačné centrum, ktoré vzniklo ako formalizované partnerstvo univerzít a aj Juhomoravského kraja. Do budúcnosti je to určite príklad hodný nasledovania, zohľadňujúc pritom miestne potreby,“ tvrdí Bubla.

Aktivity mesta tak budú nateraz oproti JICu výrazne limitované. „Ide najmä o prepájaciu a koordinačnú rolu,“ naznačuje možnosti Bratislavy Bubla. „Vidíme potenciál v koordinovaných cestách firiem a mesta do českých miest s ponukami stáží a pracovných príležitostí v Bratislave. Ďalej sa venujeme už dnes písaniu spoločných projektov podporujúcich inovácie v meste a tunajších firmách (schémy Interreg a Horizont), vďaka čomu budeme v najbližších 3 rokoch realizovať aj akceleračný program s externými partnermi.“

Ďalšie podujatia majú osloviť študentov či doktorandov. Zatiaľ nejednoznačne sa Magistrát stavia k lákaniu investorov. „Ak bude záujem od firiem, pripravíme malý tím dedikovaný na lákanie zahraničných investícií do Bratislavy, ktorého súčasťou je aj dômyselné pozicionovanie mesta v zahraničí,“ vysvetľuje Bubla. Zároveň však dodáva, že mesto aktuálne neplánuje zakladať fondy rizikového kapitálu, figurovať ako angel investor ani poskytovať financie na scale-upy, čo by atraktivite jednoznačne napomohlo.

Napriek nedostatkom a slabinám sa mesto odhodlalo na dôležitý krok a v správnom čase. Bratislavské letisko v posledných mesiacoch ohlasuje masívnu expanziu, ktorá zlepšuje konektivitu mesta v rámci Európy (čo je v tomto prípade mimoriadne dôležité). Slovenská akadémia vied sa zas netají veľkými plánmi na rozvoj, čo by mohlo napomôcť aj k vytvoreniu kapacít nielen pre teoretický, ale aj aplikovaný výskum.

Kľúčové tak bude udržanie či dokonca zvýšenie kvality a záberu tímu, ktorý bude v meste zodpovedať za rozvoj spolupráce s ostatnými aktérmi a vytvárať podmienky pre podnikanie. Ide o príliš dôležitú aktivitu, aby slúžila len ako marketingový projekt, ktorý sa rozplynie po voľbách. Je celkom možné, že ide o jeden z najdôležitejších krokov v posledných rokoch. Jeho úspech môže zmeniť význam, život a tvár Bratislavy.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.