Adrian Gubčo 03.02.2026 17:22
Mesto sa konečne zobudilo. Bratislava chce podporovať podnikanie a talent, mešká desiatky rokov
Úspešné mestá sú ohniskami inovácií a magnetom pre ľudský kapitál, čo je základom súčasnej ekonomiky. Na celom svete sa preto rozvíjajú iniciatívy, ktoré majú podporiť inovačný potenciál, prilákať investorov či špičkových pracovníkov a študentov alebo motivovať podnikateľov. Teraz sa k nim konečne chce pridať aj Bratislava. V týchto snahách bola doteraz výrazne pozadu aj oproti stredoeurópskej konkurencii.
Zdroj: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR, Nino Belovič / YIM.BA
Bratislava pochopila význam ekonomického rozvoja
Slovenská metropola je mnohými tradične opisovaná ako mesto nevyužitého potenciálu. Disponuje výbornou polohou v srdci Európy a na križovatke významných dopravných ciest, vhodnou geografiou a klímou či (zatiaľ) priaznivými geopolitickými podmienkami. Mestské prostredie je napriek nedostatkom vcelku príjemné a za určitých okolností poskytuje možnosti pre dobrú kvalitu života. Napriek tomu oproti iným stredoeurópskym mestám Bratislava zaostáva.
Ide síce o ekonomický motor Slovenska, kde sa vyprodukuje možno až 30% HDP krajiny, napriek tomu mesto stráca konkurencieschopnosť. Tú totiž definuje najmä schopnosť prilákať investície alebo ľudský talent oproti iným podobne veľkým či významným mestám v regióne či vo svete. V tomto smere však Bratislava zlyháva, čo nie je dané len jej veľkosťou. Napokon, viaceré pobaltské mestá, Brno alebo Krakov sú schopné rozvíjať svoju atraktivitu.
Hlavné mesto sa dosiaľ tejto téme nevenovalo, čo sa čiastočne odráža na súčasnej situácii. Tú definujú aj samotní predstavitelia Bratislavy ako polykrízu. „Približne štvrtina študentov opúšťa Slovensko. Predpokladáme, že u bratislavských bude to percento vyššie,“ naznačuje Ján Mazúr, hlavný mestský stratég. „To je obrovská ekonomická strata pre krajinu i pre mesto. Strácame konkurencieschopnosť, pričom súboj sa odohráva medzi Bratislavou, Brnom, Prahou, Varšavou a inými mestami.“
Práve tieto mestá sú známe tým, že aktívne vstupujú do podpory investorov, podnikania aj spolupráce s univerzitami. Výsledky sa dostavujú – Praha patrí medzi lídrov v HDP v parite kúpnej sily v celej Európskej únii, pričom Bratislavu, ktorá bola na tom v minulosti lepšie, dramaticky predbehla. V Brne sa rozvíjajú medzinárodne významné start-upy a Varšava sa stáva ekonomickým srdcom celej strednej Európy a významným finančným centrom.
Na riziká poukázal aj Gordon Innes z organizácie Bloomberg Associates. „Problém Bratislavy nie je v tom, že by chýbali predpoklady pre kompetitívnosť. Priepasť medzi ňou a ostatnými mestami sa rozširuje preto, lebo ostatné mestá bojujú za svoje ekonomiky, prepájajú firmy, akadémiu a investorov, ujasňujú si priority a vytvárajú kapacity pre ich napĺňanie,“ vysvetľuje. Podľa analýz existuje v slovenskej metropole ochota pre rozvoj, chýba ale prepojenosť sietí, rovnako ako autorita, za ktorou ísť v prípade záujmu o investovanie.
Bratislava preto konečne pristúpila k prvým krokom, ktoré majú zlepšiť jej medzinárodnú pozíciu. V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca dnes za účasti predstaviteľov popredných súkromných spoločností, podnikateľských združení alebo akademického sektora predstavila nový program spolupráce mesta, firiem a univerzít v oblasti ekonomického rozvoja s názvom „Bratislava: Hlavné mesto možností pre talent a inovácie“.
Ako uvádza mesto, cieľom programu je posilniť postavenie Bratislavy ako atraktívneho mesta pre talent, inovácie a kvalitné pracovné príležitosti. Vďaka tomu sa má naštartovať ekonomický rozvoj, čo bude predpokladom pre zvýšenie kvality života. „Pracovné príležitosti, kvalitné vzdelanie, dostupné bývanie a perspektíva pre mladých ľudí rozhodujú o tom, či budú svoju budúcnosť budovať v Bratislave,“ uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo.
Primátor pripomenul, že kompetencie mesta sú obmedzené. „My ako mesto sme pripravení urobiť čo najlepšie to, čo je v našej kompetencii – zvyšovať kvalitu života v meste, najmä zveľaďovať verejné priestory, zlepšovať verejnú dopravu a plánovať rozvoj mesta,“ vyhlásil, zároveň ale dodal, že vidí priestor aj v iných oblastiach. „Všetko ostatné musíme robiť v spolupráci a aj tvorivom dialógu s našimi partnermi, a aj preto sme dnes tu.“
Primátor Bratislavy Matúš Vallo. Zdroj: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR
Prvé programy sa už rozbiehajú
Medzi významnými rizikami, ktoré ohrozujú budúcnosť ekonomického rozvoja mesta, sa okrem odlivu mozgov zmieňuje aj celkový pokles počtu študentov a hroziaci pokles počtu pracovných miest v tisícoch, a to už do roku 2030. Na druhej strane, Hlavné mesto verí, že vďaka aktívnym politikám sa môže trend otočiť.
Myslí si to aj Ján Mazúr. „Chceme sa posunúť do aktívnej roly pri podpore ekonomického rozvoja. Práve mestá sú hlavnými motormi moderných ekonomík vďaka ich schopnosti koncentrovať pracovné príležitosti a talent na malom mieste,“ vysvetľuje. „Bratislava má ambíciu spájať aktérov, vytvárať podmienky na spoluprácu a podieľať sa na projektoch s dlhodobým dopadom tak, aby bola dlhodobo konkurencieschopná v porovnaní s ostatnými hlavnými mestami regiónu strednej Európy.“
Dnes už prebieha niekoľko programov či iniciatív, vyvíjaných práve s cieľom podpory podnikania či zvyšovania atraktivity mesta. Patrí k nim podujatie Student Welcome Weekend, program Future Founders Varsity, posilňovanie spolupráce s univerzitami, podpora startupového prostredia či rozvoj sektorových hubov v oblastiach ako kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia, robotika a automatizácia.
Mesto obzvlášť dáva za príklad iniciatívu Future Founders Varsity, ktorá pomáha študentom rozvíjať podnikateľské zručnosti a prepája ich s praxou a mentormi. Program vzniká v spolupráci mesta Bratislava, organizácie The Spot a Bloomberg Associates a jeho cieľom je podporiť vznik nových startupových projektov, ktoré vytvoria bázu zakladateľov firiem v Bratislave.
Magistrát taktiež avizuje, že spustilo rozvojový projekt s viedenskou podnikateľskou agentúrou, vďaka ktorému vznikne užšie prepojenie impaktových ekosystémov Bratislavy a Viedne cez spoločné programy. Zároveň bude mesto aktívne napomáhať príchodu nových investorov do Bratislavy.
Príslušní magistrátni odborníci prezentovali vízie, podľa ktorých by vďaka vhodným politikám mohli pribudnúť desiatky tisíc pracovných miest v odboroch s vysokou pridanou hodnotou. Konzultanti zas naznačujú, že mnohé základné prísady pre atraktivitu sú už tu – či už je to prítomnosť veľkého množstva technicky kvalifikovaných ľudí, rozvíjajúce sa startupové prostredie alebo „závideniahodná“ kvalita života. Potrebné je však poskytnúť víziu, podporu a možnosti prepájania sektorov.
Pre naplnenie týchto cieľov je dôležitá spolupráca s partnermi z biznisu či akadémie. „Chceme s firmami a univerzitami intenzívne spolupracovať na rozvoji Bratislavy ako mesta príležitostí. Len spoločne dokážeme tvoriť prostredie, v ktorom budú chcieť ľudia žiť, študovať, pracovať a podnikať,“ zhrnul Matúš Vallo.
Mestský ekonomický tím čaká nesmierne náročná úloha. Zdroj: Marek Velček / Bratislava - Hlavné mesto SR
Bude to stačiť?
Ohlásený plán Bratislavy podporovať podnikanie predstavuje významnú zmenu doterajšej rétoriky mesta. To síce formálne potvrdzovalo, že ide o významnú tému, keďže však nie je priamo v kompetencii Magistrátu, odmietalo sa tomu intenzívnejšie venovať. Oddelenie s názvom Inovácie mesta Bratislava sa vo svojom strategickom dokumente odvoláva na mestá a organizácie, ktorých cieľom je rozvoj podnikateľského prostredia, nič z toho sa ale nerealizovalo.
Nový tím, ktorý v súčasnosti vzniká na Magistráte, tak začína v podstate od nuly – a to v situácii, keď okolité mestá už desiatky rokov podporujú inovačné ekosystémy. Veľmi príťažlivý je najmä príklad Brna, kde od roku 2003 funguje Jihomoravské inovační centrum (JIC). Založené bolo mestom, krajom a miestnymi univerzitami a od svojho vzniku podporilo viac ako 1.300 firiem vrátane viacerých, ktoré dosiahli medzinárodný, až globálny význam. Viedeň je v týchto aktivitách ešte ďalej.
Bude tak potrebovať maximálnu podporu vo vedení mesta, vyjadrenú nielen organizáciou príťažlivých podujatí, ale aj materiálnym a finančným zabezpečením. Nejde pritom o úplne lacnú záležitosť – napokon, existujú mestá, ktoré vytvárajú vlastné fondy rizikového kapitálu alebo figurujú ako „angel investori“. Iné vytvárajú podmienky pre prepájanie univerzitného výskumu a firemných inovácií vo forme grantov, ďalšie poskytujú pracovné priestory či inkubátory pre mladé firmy.
K tomu sa pridáva ešte aktívny marketing a lákanie študentov, talentovaných migrantov či firiem. Mesto avizuje, že primátor plánuje navštíviť české univerzity s cieľom prilákať absolventov do Bratislavy, kde budú môcť rozvíjať svoje kariéry. To je však len úplný začiatok. V prípade globálnych firiem, ktoré by napríklad mohli v meste umiestniť svoju európsku centrálu, budú potrebné úplne iné nástroje.
Zo strany mesta tak snáď ide o viac ako len marketingovú aktivitu. Kritik by mohol povedať, že je zvláštne, že sa nová iniciatíva oznamuje práve teraz, niekoľko mesiacov pred voľbami a sedem rokov po nástupe súčasného vedenia. Na potrebu zmeny prístupu sa pritom upozorňovalo dlho. Prísny pozorovateľ by si mohol všimnúť aj drobné prerieknutie primátora, ktorý ekonomickú prosperitu označil za menej významnú súčasť kvality života v meste ako verejný priestor či mobilitu (následne sa opravil a označil to za menej viditeľnú súčasť).
Ak ale Bratislava bude venovať tejto problematike pozornosť, ktorú si zaslúži, potom sa môžu skutočne vytvoriť lepšie predpoklady pre ekonomický rozvoj a zlepšenie medzinárodnej pozície mesta. Tak ekonomický tím, ako aj skúsení zahraniční konzultanti sú plní optimizmu, že sa to podarí, pričom naznačujú, že pripravujú množstvo projektov vrátane „nízko visiaceho ovocia“. Tvrdia pritom, že cítia autentický záujem o túto tému.
To sa snáď potvrdí a bude to platiť aj v nasledujúcich rokoch. Len komplikovane sa dá vyčísliť, o čo všetko slovenská metropola prišla svojim doterajším laxným postojom (ak by ale stratila napríklad 30-tisíc vysokoškolsky vzdelaných ľudí, celoživotná finančná strata pre slovenskú ekonomiku je asi 84 miliárd eur, teda 2,8 milióna na osobu). Nepochybne sú to ale obrovské škody.
Teraz ide Bratislava chytať unikajúci vlak a snažiť sa opäť vrátiť na palubu. Aj to je však dobrá správa – mesto musí najprv ukázať, že je tu a môže byť dobrým miestom pre investovanie, podnikanie, výskum aj život. Bez toho je odsúdené na úpadok a postupný odchod do obskurity.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
