Adrian Gubčo 19.10.2025 17:00

Lákanie investorov najväčšia priorita. Varšava ukazuje, ako vyzerá recept na úspech, Bratislava ho ignoruje

Bratislava je z hľadiska ekonomickej aktivity jednoznačným ťahúňom v rámci Slovenska, v medzinárodnom kontexte je však slabým hráčom. Čo je horšie, investorov či nových talentovaných pracovníkov dokáže prilákať len v malej miere a sama takmer vôbec nepracuje na tom, ako by to mohla zmeniť. Cestu, ako by mala aktívna práca na lákaní nových firiem či ľudí vyzerať, ukazuje Varšava.

Autor: Nate Cook

Poľská metropola sa v posledných rokoch stala príkladom mimoriadneho mestského rozvoja, ktorý nevznikol len vďaka súkromnej iniciatíve, ale aj premyslenému zásahu samosprávy. Mesto sa v strategickom dokumente Warsaw: Talent and the Labour Market 2025 zaviazalo k vytvoreniu systematickej politiky na prilákanie investorov, pracovných talentov a inovatívnych firiem.

Prístup Varšavy sa odvíja od myšlienky, že konkurencia o ekonomické zdroje medzi mestami je globálna a úspech si vyžaduje dlhodobú, cieľavedomú komunikáciu, kvalitnú infraštruktúru a kultivované prostredie pre život. Varšava preto rozvíja trojstupňovú stratégiu, ktorá má viesť k zvýšeniu atraktivity mesta v medzinárodnom kontexte.

Prvým pilierom je vytváranie atraktívneho ekonomického ekosystému. Mesto investuje do inovačných centier, technologických parkov a klastrov, ktoré spájajú podnikateľov, univerzity a výskumné inštitúcie. 

Druhým pilierom je zameranie na ľudský kapitál – teda nielen prilákanie talentov zo zahraničia, ale aj udržanie mladých Poliakov. Varšava pritom poskytuje konkrétne programy pre medzinárodných študentov, bývanie pre výskumníkov, ako aj iniciatívy na prepojenie univerzít s firmami.

Tretím pilierom je intenzívna medzinárodná prezentácia mesta, ktorá zahŕňa spoluprácu so zahraničnými obchodnými komorami, účasť na veľtrhoch a aktívne oslovovanie firiem z kľúčových odvetví.

V praxi to znamená, že Varšava sa nečakane stala najrýchlejšie rastúcim centrom pre biznis služby v strednej Európe. Mesto dnes hostí viac než 350 medzinárodných centier zdieľaných služieb a podľa EY European Attractiveness Survey 2024 je po Berlíne druhým najatraktívnejším mestom pre nové investície v regióne. Táto pozícia nevznikla náhodou – vychádza z jasnej a koordinovanej politiky, kde samospráva chápe, že hospodársky rozvoj sa nezaobíde bez marketingu, dát a plánovania.

Bratislava má potenciál, ale nevie sa predať ani spolupracovať s kľúčovými aktérmi. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava, na druhej strane, doteraz nemá definovanú stratégiu ekonomickej diplomacie na úrovni mesta. Investície sa dejú spontánne – vďaka výhodnej polohe, blízkosti Viedne a súkromným iniciatívam. Mesto sa síce hrdí rastúcim počtom start-upov a technologických firiem, no ich rozvoj nie je podporený žiadnou ucelenou politikou.

Bratislava nedisponuje ani mestskou agentúrou pre investície, rovnako ako oddelením, ktoré by systematicky spravovalo komunikáciu so zahraničnými investormi. Kým Varšava má jasne definovaného „investičného ombudsmana“, Bratislava väčšinu týchto úloh presúva na štátne agentúry ako SARIO, ktoré však majú celonárodný, nie mestský mandát. Dôvod je jednoduchý – keďže mesto nemá z ekonomickej aktivity žiadne priame daňové príjmy, nepovažuje za nutné v tomto smere vykonávať aktivitu.

Medzičasom, Varšava aktívne pracuje s obrazom mesta. Poľská metropola si cielene buduje imidž moderného, kultúrneho a technologicky vyspelého centra, ktoré kombinuje kvalitu života s ekonomickou dynamikou. Jej komunikačné kampane spájajú dizajn, architektúru, inovácie a udržateľnosť do jedného celku. Ide o niečo, čo Bratislave úplne chýba, hoci potenciál by tu bol.

Podstatnou súčasťou varšavského modelu je spolupráca medzi mestom, univerzitami a súkromným sektorom. Vznikajú spoločné programy, zamerané na udržanie absolventov v regióne a podporu výskumu. Univerzita vo Varšave má samostatnú divíziu, ktorá spolupracuje s mestom na vývoji inovačných politík a technologických klastrov. Bratislavské vysoké školy s mestom komunikujú len minimálne. Mnohí mladí absolventi preto odchádzajú do zahraničia, kde je ponuka zaujímavých pracovných miest a kariérnych možností rozmanitejšia.

Významným aspektom varšavského prístupu je aj práca s kvalitou mestského prostredia. Mesto chápe, že talent a kapitál prichádzajú tam, kde sa dá dobre žiť. Preto sa investuje do verejných priestorov, mestskej dopravy, zelene, cyklistickej infraštruktúry a kultúry. V tomto smere síce slovenská metropola robí pokroky, mimo jej hraníc ale o nich nevie skoro nikto – a to sa pri súčasnom prístupe ani nezmení.

Z makroekonomického hľadiska sa Varšava profiluje ako metropola pripravená na príchod nových odvetví – od IT cez biotechnológie po moderné financie. Bratislava sa naopak spolieha najmä na automobilový priemysel a servisné centrá, ktoré nemajú vysokú pridanú hodnotu. Bez cieľavedomého posunu k odvetviam budúcnosti riskuje stagnáciu a odchod kvalifikovanej pracovnej sily.

Varšava v dokumente Talent and the Labour Market 2025 priamo definuje „mesto ako zamestnávateľa“ – teda metropolu, ktorá sa aktívne podieľa na vytváraní pracovných príležitostí, inovačných platforiem a programov pre talenty. Bratislava takýto prístup nepozná. Väčšina iniciatív je rozptýlená medzi Magistrát, BSK a štát, čo vedie k duplicite a neefektívnosti.

Ak chce Bratislava konkurovať nie Varšave, Prahe či Budapešti, ale oveľa menším hráčom ako Krakov, Brno alebo Graz, musí zmeniť filozofiu – prestať čakať, že investori a talent prídu sami, a začať ich systematicky oslovovať. To si vyžaduje mestskú investičnú agentúru, jasnú víziu hospodárskeho rozvoja a dlhodobú stratégiu prezentácie mesta. Na začiatok by stačila aspoň položka na webe, ktorá pozýva firmy investovať v meste.

Varšava ukazuje, že úspech v 21. storočí nevychádza len z ekonomiky, ale z kombinácie identity, stratégie a odvahy. Bratislava zatiaľ pôsobí ako mesto, ktoré vie, že má potenciál, no chýba mu rozhodnosť ho naplniť. Ak sa to nezmení, zostane na mape Európy neviditeľným mestom. Bude v tieni tých, ktoré pochopili, že lákanie investorov je nielen otázkou hospodárskej politiky, ale aj vízie o tom, ako má mesto pôsobiť, rásť a prosperovať.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.