Adrian Gubčo 09.05.2025 13:12

Z Bratislavy sa stáva obskúrne mesto. Dáta naznačujú zaostávanie slovenskej metropoly, v medzinárodnom porovnaní sa prepadá

Bratislava sa na prvý pohľad rýchlo rozvíja a posilňuje si svoju pozíciu medzi európskymi veľkomestami. Nie je to ale v skutočnosti úplne presný obraz. Naznačujú to štatistiky a porovnania poradenských spoločností, ktoré sa opierajú o veľké množstvo dát, aby zostavili rebríčky konkurencieschopnosti miest. Nanešťastie, potvrdil sa trend z minulého roka – Bratislava sa citeľne prepadá.

Ilustračný záber. Zdroj: zdronu

Slovenské hlavné mesto prešlo v poslednom desaťročí obrovskými zmenami. Masívna výstavba zmenila jeho podobu, keď sa vyformovalo nové centrum, vďaka vysokej koncentrácii výškových budov pripomínajúce jadrá (nielen) amerických veľkomiest. Začali sa revitalizovať verejné priestory, zmodernizovali alebo sa postavili viaceré električkové trate, pribudli nákupné centrá a rozšírili školy. Bratislava sa začala vo väčšej miere prezentovať ako moderná metropola.

To, čo sa nám zdá ako prudký rozvoj, však v skutočnosti veľa neznamená. Toľko aspoň naznačujú dáta severoamerickej poradenskej spoločnosti Resonance. Firma sa venuje urbanistickým a kreatívnym stratégiám pre mestá na celom svete. Ponúkajú služby poradenstva, marketingu, facilitácií, analýz či strategického plánovania. Pre tento účel pracuje s rozličnými dátami, na základe ktorých určuje potenciál jednotlivých destinácií z pohľadu perspektívy pre kvalitu života, cestovný ruch aj rozvoj biznisu

Už pravidelne publikuje rebríček Najlepších miest sveta i Najlepších miest Európy. V prvom prípade sú porovnávané mestá a metropolitné oblasti s počtom obyvateľov nad jeden milión. Bratislava k nim nepatrí, takže sa medzi 400 hodnotených metropol nedostala. V prípade Európy však hodnotí mestá a regióny s viac ako 500-tisíc obyvateľmi – a to sa týka aj slovenského hlavného mesta.

Metodológia je založená na porovnávaní oficiálnych dát, ktoré prináša Eurostat či národné štatistické úrady, doplnených o dáta, generované ľuďmi, či už prostredníctvom Google, TripAdvisoru, Instagramu a ďalších zdrojov. Resonance navyše spolupracuje aj s renomovanou spoločnosťou Ipsos, ktorá sa dlhodobo venuje tvorbe prieskumov a zberu názorov ľudí na celom svete.

Na základe týchto dát vygenerovali experti trojicu základných parametrov, podľa ktorých mestá porovnávajú. V kategórii Livability sa z verejne prístupných údajov posudzovala prítomnosť známych pamiatok, dostupnosť bývania s ohľadom na príjmy domácnosti, výška nájmov, kvalita ovzdušia, kvalita zdravotníctva, prítomnosť zelených priestorov, prírodných plôch, cyklotrás aj percepcia ľudí (teda individuálne vnímanie atraktivity mesta pre život).

Pri kategórii Lovability sa brali do úvahy kultúrny život, nočný život, reštaurácie, nákupné možnosti, atrakcie s hodnotením nad štyri hviezdičky na TripAdvisore, check-ins na Facebooku, hodnotenia mesta na TripAdvisore, počet hashtagov na Instagrame, trendy na Google alebo múzeá, rovnako ako percepcia s ohľadom na atraktivitu návštevy.

Napokon pri Prosperity analytici započítavali mieru zamestnanosti, prítomnosť veľkých spoločností nad tisíc zamestnancov, prepojenosť letiska, veľkosť najväčšieho kongresového centra, kvalitu najvyššie hodnotenej univerzity, HDP na obyvateľa, firemný ekosystém, mieru nezamestnanosti, mieru chudoby, mieru vzdelania a percepciu možností pre zisk dobrej pracovnej pozície. Resonance pripomína, že ľudský kapitál je kľúčová komodita pre úspech miest a mnohé trpia jeho nedostatkom.

V správe spoločnosti je prezentovaných prvých sto miest, hoci v skutočnosti ich bolo hodnotených viac. Prvé miesta neprekvapia – lídrom je Londýn, za ktorým nasleduje Paríž a Berlín. Tradične výbornú pozíciu má Barcelona, nasledovaná Rímom a Madridom. Mierne si pohoršila Praha, ktorú predbehli Amsterdam a Viedeň. Prvú desiatku zavŕšil Štokholm.

Pre nás kľúčová je samozrejme pozícia Bratislavy. V roku 2023, keď bol tento rebríček prvýkrát publikovaný, bola hodnotená na 35. mieste. V minulom roku bola 40. Treba podotknúť, že Resonance svoju metodiku priebežne mení, keď niektoré parametre pridáva, iné zase odstraňuje. Napriek tomu zostávajú lídri relatívne stabilní. O slovenskom hlavnom meste sa to povedať nedá.

Otvorenosť k developmentu, rozvoj dostupného bývania a dôraz na ekológiu považujú odborníci za základ úspechu Viedne. Zdroj: ÖBB / Janoušek Havlíček

Aktuálny rebríček totiž Bratislavu hodnotí až na 59. mieste. Prepad o 19 priečok možno len sotva vysvetliť zmenou metodiky, zvlášť keď sa zdá, že ide o trend. Pomerne dobre si slovenská metropola vedie v oblasti prosperity, kde je 33. vďaka nízkej nezamestnanosti (v čom je zdieľane 4.), nízkej miere chudoby (5. najnižšia v Európe) či vysokému HDP na obyvateľa (kde je 7.). V kategórii Lovability je ale 66. a Livability až 103., čo je katastrofálne.

Profily jednotlivých miest vyzdvihujú ich pozitívne stránky. V prípade Bratislavy ocenili zrevitalizované historické centrum aj nový development s výškovými budovami, dominujúcimi panoráme. Všimli si vysokého počtu cyklotrás, čo je ale pravdepodobne dané veľkým množstvom oficiálne označených turistických úsekov v Malých Karpatoch. Analytici však pripomínajú, že Bratislave konkurujú blízke mestá ako Viedeň, Praha, Krakov a Budapešť, ktoré majú všetky omnoho lepšiu pozíciu.

Určitý náznak, v čom Bratislava zlyháva a má potenciál pre zlepšenie, ukazujú profily týchto miest. Viedeň je vyzdvihovaná vďaka dostupnému bývaniu, kvalitnej klimatickej politike, výstavbe cyklodiaľnic, investíciám do kultúry, priaznivému vzťahu k developmentu, prítomnosti veľkých firiem či rozvoju letiska. Praha si zas pomohla rekonštrukciami pamiatok, múzeí, kvalitnými univerzitami, špičkovým nočným životom a lákaním zahraničných investícií. Analytici zdôrazňujú aj fakt, že sa mestu darí získavať si povesť luxusnej destinácie.

V prípade Budapešti (17.) sú oceňované masívne investície do kultúrnych zariadení, inštitúcií a pamiatok, rovnako ako zachovanie si jedinečného charakteru mesta. Pri Krakove (29.) spomínajú otvorenie nového Múzea súčasného umenia, príťažlivosť pre zahraničné investície, zvyšovanie významu miestneho letiska, vybudovanie technologického hubu spoločnosti Volvo, podporu developmentu a expanziu verejnej dopravy vrátane pripravovanej výstavby metra.

Bratislava nebude z pohľadu cestovného ruchu nikdy taká príťažlivá ako zmienené mestá. V priebehu 20. storočia sa v modernistickom zápale pripravila o podstatnú časť jedného z najkrajších historických centier v strednej Európe a tým aj o príťažlivosť pre turistov. To jej v niektorých zo sledovaných parametrov ubližuje, na druhej strane ale zaostáva aj v iných bodoch. Zlepšenie v týchto otázkach je dnes strategickou úlohou.

V Bratislave sa proti rozvojovým projektom nezriedka bojuje alebo im dlhé roky bráni územný plán. Zdroj: JTRE

Týka sa najmä oblasti Livability. Otrasná je situácia v oblasti dostupnosti bývania, keď chýbajú desaťtisíce bytov a perspektíva ich skorého dodania neexistuje. Snahy otvoriť nové lokality pre jeho výstavbu sa navyše stretávajú s odporom verejnosti aj politickej reprezentácie, čo ukázala napríklad „kauza“ Celomestského centra Petržalka. Prakticky neexistujúce je dostupné nájomné bývanie, kvalitu ovzdušia zas narúša prítomnosť rafinérie aj rastúca automobilizácia, na čom nič nezmenili ani viditeľné investície do verejnej dopravy.

Prirodzene, desiatky rokov opakovaným problémom je kvalita zdravotníctva, ktoré je v stave klinickej smrti. Už desiatky rokov nevie štát vybudovať koncovú nemocnicu, pričom jej absencia, resp. nejednoznačnosť krokov v oblasti jej výstavby bráni investíciám do iných zariadení (napríklad Univerzitná nemocnica v Ružinove sa mala modernizovať už pred niekoľkými rokmi). Úspech najnovšie ohláseného zámeru vo Vajnoroch je v tomto momente vysoko otázny.

Hoci v kategórii Prosperity si Bratislava na prvý pohľad vedie relatívne dobre, netreba zabúdať, že ide o falošné zdanie, dané vysokou centralizáciou ekonomických aktivít v slovenskom hlavnom meste. Metropola dodnes nemá kvalitné kongresové centrum a ani ho mať v dohľadnej dobe nebude. Bratislavské univerzity sú z medzinárodného hľadiska mizerné a pozitívne trendy chýbajú. Letisku chýba spojenie na významnejší európsky hub, namiesto toho sa jeho manažment zabáva letmi do USA. Pre nových investorov mimo automobiliek je Slovensko neatraktívne a podnikateľské prostredie je katastrofálne.

Veľké zlepšenia nemožno čakať ani v kategórii Lovability. Cestovný ruch a kultúra sú v súčasnosti na vládnej úrovni v rukách amatérov, ktorých kroky majú skôr deštrukčný charakter. Slovensko sa nevie v zahraničí predať, čoho obrazom je aj aktuálne EXPO v Japonsku. Na lokálnej úrovni sú zas turisti vnímaní takmer ako nutné zlo. Drvivá väčšina medzinárodnej verejnosti o Bratislave nič nevie a v jej predstavách sa spája skôr so zdevastovaným prostredím, prezentovaným v americkej komédii Eurotrip.

Podobné rebríčky niekedy ponúkajú veľmi jasný návod, čo treba robiť preto, aby sa mestá posunuli. Otvoriť sa investorom a podnikateľom, dbať na vysokú dostupnosť bývania a kultúrny či nočný život, lákať kongresy, investovať do verejnej dopravy a do vzdelávania, budovať si značku. Bratislava a Slovensko zatiaľ zlyhávajú, príp. konajú nedostatočne vo všetkých smeroch. Bude to mať mimoriadne zlé následky.

Aj Resonance upozorňuje na to, že úplne zásadná je atraktivita pre talentovaných ľudí. Práve tí zakladajú firmy, tvoria pracovné miesta, produkujú ekonomické hodnoty, pracujú v kreatívnom priemysle, podieľajú sa na rozvoji kultúry, dbajú na skvalitňovanie prostredia a šíria dobré meno mesta pred medzinárodným publikom. Ak nie je mesto schopné prilákať alebo udržať kvalitný ľudský kapitál, hrozí mu úpadok.

Bratislava sa za posledné dva roky prepadla o 24 miest. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa posúva, problém ale je, že ostatné mestá sa posúvajú omnoho rýchlejšie. Ak sa tento trend nepodarí zvrátiť, hrozí niečo, čo je dnes len ťažko prijateľné: Bratislava bude obskúrne mesto v najzbytočnejšej krajine Európskej únie. Táto perspektíva je omnoho bližšie, ako sa zdá.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.