Adrian Gubčo 08.03.2024 18:54

Úpadok Bratislavy? Najnovší rebríček najlepších európskych miest nie je lichotivý, pozitívne tendencie chýbajú

Hoci Bratislava nepatrí medzi najvýznamnejšie ani najprestížnejšie mestá v Európe, vďaka viacerým parametrom si udržiavala relatívne slušnú kvalitu života aj dobrý imidž – omnoho lepší, ako by to napovedala jej veľkosť alebo možno aj pocity mnohých obyvateľov. V poslednej dobe však prichádzajú viaceré správy, ktoré vrhajú tieň na úspechy mesta a môžu byť náznakom zhoršovania jej pozície.

Ilustračné zábery. Zdroj: J&T Real Estate, Nino Belovič / YIM.BA

Na svete sú každý rok publikované rozličné rebríčky, porovnávajúce kvalitu života v mestách, ich atraktivitu pre expatov alebo investorov, kultúrnu príťažlivosť, úroveň univerzít a podobne. Niekoľko z týchto rebríčkov sa snaží agregovať veľké množstvo dát a na ich základe vypracovať indexy, ktoré majú udávať celkovú silu miest. Patrí k ním aj rebríček od severoamerickej poradenskej spoločnosti Resonance.

Firma sa venuje urbanistickým a kreatívnym stratégiám pre mestá na celom svete. Ponúkajú služby poradenstva, marketingu, facilitácií, analýz či strategického plánovania. Pre tento účel pracuje s rozličnými dátami, na základe ktorých určuje potenciál jednotlivých destinácií z pohľadu perspektívy pre kvalitu života, cestovný ruch aj rozvoj biznisu. V rámci svojich výstupov publikuje každoročne aj rebríček Najlepších miest sveta.

Do tohto rebríčka zaraďuje mestá a metropolitné oblasti s počtom obyvateľov nad jeden milión. Porovnávaných pritom bolo 24 faktorov, usporiadaných do troch pilierov. Prvým je Livability, teda kvalita života, druhým Lovability, teda obľúbenosť, a napokon tretím Prosperity. Do rebríčka bolo zaradených celkom 400 miest, Bratislava k nim nepatrí. Z blízkych miest je v rebríčku Praha (12. miesto, rovnaká pozícia ako minulý rok), Viedeň (21.), Budapešť (26.) alebo Varšava (40.).

Resonance sa každopádne opäť venoval aj hodnoteniu najlepších európskych miest, do ktorého boli zaradené mestá a metropolitné oblasti s obyvateľstvom nad 500-tisíc – teda aj Bratislava. Posudzované parametre boli mierne odlišné oproti globálnemu rebríčku.

V kategórii Livability sa z verejne prístupných údajov posudzovalo množstvo cyklotrás, množstvo pamiatok, turistických prírodných zážitkov, podiel zelených plôch, počet nabíjacích staníc pre elektromobily, disponibilný príjem domácností a priemerný nájom. Pri Lovability sa brali do úvahy kultúrny život, nočný život, reštaurácie, nákupné možnosti, atrakcie pre rodiny, check-ins na Facebooku, počet odkazov na Google, hodnotenia mesta na TripAdvisore, počet hashtagov na Instagrame, trendy na Google alebo múzeá. Pri Prosperity experti započítavali mieru vzdelania, zamestnanosti, HDP na osobu, mieru chudoby, prítomnosť firiem z Fortune 500 (500 najbohatších firiem sveta), počet startupov, prepojenosť letiska, podiel ľudí v tzv. kreatívnej triede a napokon podiel ľudí zo zahraničia.

Na prvých miestach sa neprekvapivo objavili najznámejšie európske mestá – Londýn, Paríž, Berlín, Rím, Madrid a Praha. Česká metropola si výrazne polepšila, keď bola minulý rok hodnotená ako pätnásta medzi európskymi mestami. Za sebou nechala Barcelonu, Amsterdam, Istanbul, Miláno, Zürich aj Viedeň. Na ďalších priečkach sú viaceré ikonické mestá, spájané s ekonomickou silou, prítomnosťou popredných firiem, slávnych pamiatok alebo špičkových univerzít.

 

Panoráma Bratislavy môže vytvárať klamlivý obraz o jej ekonomickom rozvoji. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

V tomto kontexte sa Bratislava ocitla na na prvý pohľad dobrom 40. mieste. Hodnotitelia zopakovali silné stránky, prezentované už v priebehu minulého roka – opäť špeciálne ocenili vysokú mieru prosperity, zamestnanosti a prítomnosť množstva cyklotrás. Taktiež pozitívne hodnotia zrevitalizované historické centrum aj nový development s výškovými budovami, dominujúcimi panoráme. K významným mestám, ktoré Bratislava predbehla, patrí Krakov, Kolín, Valencia, Liverpool, Atény, Lyon, Bilbao, Rotterdam alebo Bordeaux.

Na prvý pohľad by to mohlo vyzerať, že si Bratislava môže gratulovať, nie je to ale tak. V minulom roku totiž bola 35., čo nie je úplne neviditeľný prepad. Klesla aj pri svojich najsilnejších stránkach – tento rok mala siedmu najväčšiu cykloinfraštruktúru (čo ale asi dané lesnými cyklotrasami v Malých Karpatoch) a deviatu najnižšiu mieru chudoby, minulý rok však šiestu najväčšiu cykloinfraštruktúru a v miere chudoby bola dokonca len tretia.

Pri pohľade na jednotlivé piliere je porovnanie komplikovanejšie, keďže sa menila metodika výpočtu. V tomto roku si Bratislava najlepšie viedla v kategórii Livability, kde bola 25., následne v Prosperity, kde bola 38. V Lovability bola až 72. Posledná menovaná kategória súvisí s minuloročnými kategóriami Product a Promotion, v čom si slovenská metropola viedla absolútne katastrofálne, keďže je na sociálnych sieťach takmer neviditeľná a nemá ani vyťažené letisko alebo kongresové centrum.

Záver je približne nasledujúci: Bratislava má výhodu v prítomnosti prírodného prostredia, dostupnosti rekreačných a výletných možností a nateraz relatívne dobrej ekonomickej základni. Pri porovnaní s lídrami je priemerná v schopnosti lákať nových investorov, odvetvia a vytvárať možnosti pre budúci ekonomický rast. A napokon je na tom veľmi zle v schopnosti sa predať. Napokon, aj Resonance ako prvé spojenie v súvislosti so slovenským hlavným mestom uvádza „dlho prehliadané“. Platí to aj naďalej a veľa sa s tým nerobí.

Znepokojivý je prepad mesta v rebríčku. Jednoduché medziročné porovnanie nemusí nič znamenať – nemusí ísť o náznak trendu. V kontexte iných nedávnych správ – napríklad ekonomickej stagnácie, udávanej výškou HDP v parite kúpnej sily, pri ktorej Bratislavský kraj za 10 rokov narástol len o 2%, nízkej miere investícií do inovácií, odmietnutia vzniku veľkého kongresového centra alebo podobe financovania mesta – ale výhľad nie je dobrý. Do toho vstupuje ešte starnutie populácie a nízky predpokladaný rast počtu obyvateľov.

Bratislava tak môže byť na pokraji úpadku. Príliš dlho sa spoliehala na svoju nespochybniteľnú ekonomickú silu v rámci Slovenska a priaznivé porovnania, ktoré tvrdili, že miera HDP v PKS ju zaraďuje v tomto smere medzi európskych lídrov. To už ale prestáva platiť.

 

Bratislava má malú poznateľnosť a na jej zlepšení nepracuje. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Hlavné mesto Slovenska potrebuje nové vývojové impulzy, a to v mimoriadnom rozsahu a mimoriadne rýchlo. Spočívať musia v kombinácii niektorých základných krokov, ktoré prinesú zlepšenie potenciálu mesta pre lákanie investorov, nových talentovaných prisťahovalcov, zabezpečenie dobrej dostupnosti bývania a pozdvihnú značku mesta. Prirodzene, nebude to zadarmo, je to ale investícia s obrovskou návratnosťou.

Jednou z kľúčových iniciatív je podpora vzniku kongresového centra medzinárodnej kvality, ktoré bude schopné hostiť podujatia najvyššej úrovne. Benefity zahŕňajú rozvoj cestovného ruchu a jeho rozloženie počas celého roka, zlepšenie značky a poznateľnosti mesta, rozvoj gastronómie či atrakcií pre návštevníkov aj prenos kontaktov, znalostí a inovácií. Hlas Bratislavy bude viac počuť, čo zvýši jej prestíž.

Ďalším zásadným krokom je podpora vzniku vedecko-výskumných a inovačných centier, inkubátorov, firiem a start-upov, ktoré budú pôsobiť v meste. To si vyžaduje legislatívnu podporu, priame finančné investície do budovania kampusov a financovania základného aj aplikovaného výskumu, vytváranie fondov rizikového kapitálu pre začínajúce i rastúce firmy a tvorbu sietí, v rámci ktorých sa bude prepájať akademický, súkromný a verejný sektor. Pokiaľ také niečo nerobí štát, zastúpiť ho musí – aspoň v obmedzenej miere – samospráva.

Napokon, treba otvoriť lokality v Bratislave pre rozvoj. Súčasný Územný plán je viac reštriktívny ako motivujúci, rovnako ako je príliš zložitý. Stavebníci potrebujú miesto pre rozvoj rezidenčných alebo polyfunkčných schém, doplnený o jasné a zrozumiteľné pravidlá, po ktorých splnení dostanú expresne rýchlo príslušné stanoviská. Tu však bojujú s indexami, regulatívmi, vyvolanými investíciami, konaniami, pripomienkami, posudzovaniami, susedmi, aktivistami aj úradníkmi. Takto cesta k prosperujúcemu a dostupnému mestu nevedie.

Na naštartovaný valec ekonomického rozvoja sa následne nabaľujú ďalšie investície, do infraštruktúry, kvality života, okrášľovania mesta a podobne. Na začiatku ale treba vytvoriť podmienky pre vznik mesta, ktoré je príťažlivé pre podnikanie aj investovanie – a to teraz celkom neplatí.

Existuje nemálo ľudí, ktorí si myslia, že rozličné rebríčky a porovnania medzi mestami nič neznamenajú, Bratislava je už „dokončená“ a potrebuje len lepší verejný priestor, kvalitnejšiu MHD, cyklotrasy a zopár nájomných bytoviek. To je však nezmysel. Mestá fungujú s veľkou zotrvačnosťou, preto sa bude ešte nejakú dobu zdať, že hlavné mesto nemá iné problémy ako dopravu. V skutočnosti sú ale ohrozené samotné základy jeho budúcnosti.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.