Adrian Gubčo 13.11.2023 18:46

Najlepšie mestá Európy sú známe. Bratislava zaostáva, potrebuje veľké projekty

Každý rok je produkovaných množstvo rebríčkov a porovnaní svetových miest, ktoré majú prezradiť, kde je najlepšia kvalita života, kde sa najlepšie žije expatom, ktoré sú najkultúrnejšie a podobne. Bratislava je štandardne v týchto rebríčkoch meraná, hoci jej pozícia nebýva najvyššia. Ukazuje to najvýznamnejšie rezervy mesta.

Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, Immocap

Kľúčové faktory pre úspech mesta

Jedným z najnovších rebríčkov je analýza od severoamerickej poradenskej spoločnosti Resonance, ktorá sa venuje urbanistickým a kreatívnym stratégiám pre mestá na celom svete. Jej snahou je, podľa jej vlastných slov, vytvoriť mestá, ktoré budú poskytovať vyššiu kvalitu života, budú obľúbenejšie a bohatšie. Ponúkajú preto služby poradenstva, marketingu, facilitácií, analýz či strategického plánovania.

K významným klientom spoločnosti patria mestá Brusel, Houston, Los Angeles, ale aj organizácie, zodpovedné za rozvoj cestovného ruchu v Kanade alebo Írsku. Spoločnosť preto kombinuje dáta so skúsenosťami, na základe čoho určuje potenciál jednotlivých destinácií z pohľadu potenciálu pre kvalitu života, cestovný ruch aj rozvoj biznisu.

K jedným z výstupov Resonance patrí rebríček Najlepších miest sveta. Neprekvapivo, označuje ho za najkomplexnejší rebríček svojho druhu na planéte. Hodnotených je vyše 270 globálnych miest, ktorých počet obyvateľov, resp. počet obyvateľov ich metropolitných oblastí presahuje jeden milión. Zvolené boli pritom parametre, ktoré sú považované za najsilnejšie z hľadiska schopnosti lákať talent, návštevníkov alebo investorov.

Celkovo ide o 24 faktorov, usporiadaných do troch pilierov. Prvým je kvalita života (livability), kde sa analytici pozerali na kvalitu pešieho pohybu, cyklodopravu, prítomnosť pamiatok a atrakcií, dostupnosť parkov, dostupnosť významných letísk, počet múzeí alebo kvalitu univerzít.

Druhým pilierom je príťažlivosť (lovability), kde na základe hodnotení cestovateľských portálov hodnotili prítomnosť kvalitnej kultúry, nočného života, reštaurácií, nákupných možností, atrakcií, zarátavali počet vyhľadávaní na Google, trendov na Google, hodnotení na TripAdvisore, check-inov na Facebooku alebo hashtagov na Instagrame.

Tretí pilier je nazvaný prosperita a kombinuje prítomnosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí, zamestnanosť, HDP na osobu, mieru chudoby, prítomnosť centrál spoločností z Fortune 500 (500 najbohatších spoločností sveta), počet start-upov a veľkosť kongresových centier.

Kombinácia jednotlivých faktorov vedie k postaveniu v rebríčku svetových miest. Treba povedať, že jednotlivé faktory skutočne balansujú ekonomické a kultúrne parametre a vytvárajú dobrú predstavu o tom, ktoré sú najobľúbenejšie mestá na svete – a to nielen z hľadiska príťažlivosti pre turistov, teda vyprázdnené disney-landy, ale aj života. Niektoré pozície v rebríčku tak nie sú vôbec prekvapivé.

 

Londýn je považovaný za najlepšie mesto sveta. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

Susedia excelovali

Na prvom mieste sa umiestnil Londýn, globálny motor ekonomiky a kreativity, ktorému neublížila napokon ani pandémia či brexit. Je to prejav obrovskej sily mesta, ktoré je odolné voči lokálnym politickým vplyvom, keďže je vlastne významnejšie, ako celá krajina, v ktorej sa nachádza. Vedie v kvalite života aj príťažlivosti, v prosperite je tretie. Za sebou nechal ďalšie globálne metropoly, ako je Paríž, New York, Tokyo, Singapur, San Francisco, Barcelonu, Amsterdam a Soul.

Čitateľ zo Slovenska by mal spozornieť pri 12. priečke. Za jedno z najlepších miest sveta analytici označili Prahu, ktorá má tretie najpríťažlivejšie atrakcie (pred ňou sú len Londýn a Tokyo) a štvrtý najlepší nočný život na svete. Spoločnosť si všimla aktivity mesta v oblasti rozvoja verejných priestorov, renovácie pamiatok, kvalitné univerzity a obrovský potenciál pre lákanie talentu.

Praha vďaka kombinácii pamiatok, ale silného postavenia aj v iných faktoroch, za sebou necháva mestá ako Berlín, Los Angeles, Chicago, Peking či susednú Viedeň, ktorá je hodnotená ako 21. (Budapešť je 26.). Nejde napokon o také prekvapenie.

Nie je tajomstvom, že práve v Prahe sú štandardne východoeurópske centrály veľkých firiem, ide o jedného z globálnych lídrov v kongresovom turizme, Česko ponúka priaznivé inovačné prostredie a dbá sa na rozvoj kultúry, vedy aj výskumu. Mestu aj krajine to prináša cenné ovocie. Z hľadiska prosperity je Praha až na 39. mieste (zo 100), v tomto prípade sa ale ukazuje, že kultúra dokáže masívne zvýšiť potenciál mesta i štátu.

Porovnávanie sa s Českom môže znieť ako obohraná pesnička, je to však prirodzené. Ešte stále so susedmi zdieľame podobné legislatívne prostredie, tradície a podobné kultúrne zázemie i vzťahy. Slovensko nemá síce skúsenosť s rozvojom priemyslu, umenia, vzdelanosti a urbanizáciou v takej miere – čo je dôležité – bolo však spolu s Českom dosť dlho v jednom štáte na to, aby dokázalo mnoho z pozitívnych skúseností prebrať.

 

Panoráma pražských mostov. Zdroj: Pixabay.com / Interez

 

Bratislava: not great, not terrible

Rebríček najlepších svetových miest Bratislavu síce kvôli jej veľkosti (alebo skôr malosti) neposudzoval, Resonance však vypracovalo aj rebríček najlepších európskych miest. Využívalo pritom mierne odlišnú metodológiu.

Vyberané boli mestá s populáciou metropolitného regiónu nad 500-tisíc (čo už spĺňa aj slovenské hlavné mesto) a parametre boli zoskupené do šiestich pilierov: miesto, produkt, program, ľudia, prosperita, marketing. Konkrétne parametre sú do veľkej miery zhodné, analytikov však zaujímal aj podiel obyvateľov, narodených v zahraničí, aktivity pre rodiny a disponibilný rodinný príjem.

Výsledky sú tak mierne odlišné oproti svetovému rebríčku. Prvým je Londýn, druhým Paríž a tretím Amsterdam. Praha sa v tomto hodnotení ale prepadla až na 15. miesto. Z menších miest ju predbehli Zürich, Basel (Bazilej) alebo Ženeva. Na ďalších priečkach sa umiestnili viaceré známe mestá, vynikajúce turistickou atraktivitou, inováciami, špičkovými univerzitami alebo prítomnosťou významných inštitúcií.

Medzi nimi sa na 35. mieste objavila Bratislava. K najlepšie hodnoteným štatistikám patrí 3. pozícia v miere chudoby a 6. miesto v kvalite cykloinfraštrukúry. „Prehliadané hlavné mesto Slovenska preberá svoju bohatú históriu z prostredia monotónnosti sovietskej éry,“ konštatujú experti. Všímajú si súťaž Bratislavy o investície s okolitými metropolami, teda Viedňou, Prahou, Budapešťou a Krakovom. Taktiež poukazujú na atraktívny kontrast historického centra a súčasného developmentu v downtowne (konkrétne menujú Sky Park). Chvália vysokú mieru prosperity, zamestnanosti a rozvoj cyklodopravy.

Pohľad na detaily pozície Bratislavy odhaľujú, že slovenské hlavné mesto je zo sto miest 15. v miere prosperity (disponibilný príjem, miera chudoby a centrály firiem z Fortune 500) a 16. v hodnotení miesta (tzn. kvalita pešej a cyklistickej dopravy, dostupnosť zelene a pamiatok). Približne v polovici rebríčka je pri programe (48. miesto, meria sa kultúra, nočný život, reštaurácie, aktivity pre rodiny a nákupné možnosti) a ľuďoch (57. miesto, meria sa zamestnanosť, vzdelanie a podiel cudzincov).

Tragicky dopadla Bratislava v produkte (97. miesto, meria sa letecká dostupnosť, kongresové centrá, múzeá a kvalita univerzít) a marketingu (93. miesto, meria sa zásah mesta na sociálnych sieťach, na Googli alebo cestovateľských portáloch). Ktokoľvek, kto pozná pomery slovenskej metropoly, vie, že dané hodnotenie je v podstate jej verným obrazom.

 

Bratislava potrebuje súrne veľké kongresové centrum na najvyššej úrovni. Zdroj: Immocap

 

Potrebné sú zásadné investície

Bratislava vychádza z rebríčka ako bohaté mesto s teoreticky vysokým potenciálom, ktoré však zaostáva v rozvoji inovácií, kultúry, cestovného ruchu a svojej značky. Je zaujímavé, že v podstate okamžite sú viditeľné niektoré investície, ktoré by mohli mestu dramaticky pomôcť a zlepšiť jeho postavenie na medzinárodnej scéne.

Prvým z nich je vznik veľkého a špičkového kongresového centra, ktoré by pomohlo urobiť z Bratislavy významnú destináciu v rámci kongresového cestovného ruchu. Slovenská metropola je jedným z posledných hlavných miest v EÚ – ak nie posledným – ktoré takéto centrum nemá. Dnes neexistuje objekt, ktorý by bol schopný hostiť veľké medzinárodné podujatia na najvyššej úrovni.

V minulosti pritom existovali snahy takéto centrum vybudovať a podporiť jeho vznik verejným financovaním. Národné kultúrne a kongresové centrum bolo sľubným projektom, ktorý mohol konečne napraviť historický deficit a zlepšiť konkurencieschopnosť mesta i krajiny. Napriek širokej podpore zo strany predminulej vlády však zámer narazil na škandalózne rozhodnutie vtedajšieho ministra financií. Keby k tomu nedošlo, výstavba NKKC sa mohla spustiť teoreticky už v priebehu budúceho roka.

Vznik kvalitného centra by za predpokladu schopného manažovania a dostatočného vyťaženia viedlo k zvýšeniu dosahu Bratislavy na svetovej mape. To by sa následne odrazilo na rozvoji návštevnosti, reštaurácií, podujatí, zásahu na sociálnych sieťach, zamestnanosti a prosperite. Slovenská komunita by mala možnosť stretávať s globálnymi lídrami vo svojich oboroch, čo by sa priaznivo odrazilo na inovatívnosti a rozvoji firiem či start-upov.

To by generovalo výrazné daňové príjmy. V ideálnom prípade by mohli byť investované do druhej kategórie potrebných projektov, a síce do vzdelávania, vedy a výskumu. V metropole sídli UK, STU či SAV, ktoré patria k lídrom v týchto oboroch v krajine. V porovnaní s kolegami v iných štátoch sú však chudobnými príbuznými, neschopnými sústrediť sa na väčší počet výskumných a vývojových úloh na špičkovej úrovni.

Úloha pre Bratislavu tak vyzerá byť jasná: mesto musí pokračovať v pozitívnych trendoch rozvoja alternatívnych foriem dopravy, transformácie brownfieldov či podpory lokálnych firiem a investorov. Zároveň ale musí aktívne pracovať na svojej značke mesta s veľkým ekonomickým potenciálom.

K týmto aktivitám nepatrí iba marketingová komunikácia a rozličné „mäkké“ opatrenia. Je to aj o konkrétnych projektoch, ktorých realizácia ešte v tomto desaťročí by mala byť imperatívom. Nie však len pre vedenie Hlavného mesta, ale aj pre štát. Je napokon v jeho záujme, či bude hlavné mesto generovať peniaze pre celú krajinu, alebo bude zbytočne stagnovať, kým ostatné regióny budú chudobnieť. Nejde vôbec o zložité rozhodnutie.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.