Adrian Gubčo 12.07.2023 13:46

Hanba Slovenska pretrváva. Bratislava čaká na kongresové centrum, potrebuje ho okamžite

Nedávna kauza planetária na nábreží Dunaja rozvírila diskusiu o tom, aké funkcie a budovy slovenskému hlavnému mestu chýbajú. Bratislava je dnes poslednou metropolou v Európskej únii, kde neexistuje planetárium. To isté ale možno povedať o ešte dôležitejšej funkcii: o modernom a kapacitnom kongresovom centre.

Sen vs. realita bratislavských kongresov. Zdroj: Immocap, GLOBSEC

Medzinárodná hanba

V hotelovom lobby sa tisnú desiatky ľudí. Ďalšie desiatky postávajú na malom námestí pred budovou, iní pozerajú z okien. Zopár stoviek najšikovnejších alebo najvyššie postavených malo šťastie – usadení čakajú vo veľkom stane, ktorý sa veľkoryso nazýva „stage“, hoci podobné sa objednávajú na väčšie svadby. Všetci očakávajú váženého hosťa.

Tým hosťom je francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vystúpil na tohtoročnom ročníku medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC. Podujatie pritiahlo množstvo delegátov z celej Európy aj sveta, rovnako ako novinárov z najvýznamnejších európskych médií. Všetci sa zišli v hoteli v bratislavskom River Parku, ktorý musel byť celý prenajatý, pričom pre účely konferencie slúžili nielen kongresové miestnosti, ale aj dodatočné kapacity stanu, lode na Dunaji, alebo dokonca izieb, kde prebiehali privátnejšie stretnutia.

Globálne publikum tak bolo konfrontované s bratislavským špecifikom: polmiliónová (minimálne) európska metropola nemá kapacitné a reprezentatívne priestory, kde možno organizovať skutočne významnú konferenciu. Hostia svetového kalibru vystupujú na Slovensku v stane, kým v zahraničí napĺňajú moderné haly, kde si ich môžu vypočuť tisíce záujemcov. Ich prítomnosť zároveň neruší chod celého mesta, ako to je v Bratislave, kde konanie konferencie v hoteli spôsobilo narušenie nábrežnej promenády aj cestnej komunikácie.

Samotný GLOBSEC si je vedomý nepriaznivej situácie. „Už niekoľko rokov narážame na kapacitné možnosti Bratislavy,“ konštatuje Miroslava Križan, koordinátor pre strategickú agendu v GLOBSECu. „Čo sa týka počtu účastníkov, počtu sprievodných podujatí či počtu médií, na limity súčasných priestorov sme už narazili pred niekoľkými rokmi.“ Problém to nie je len pre imidž a možnosti kongresu, ale aj pre jeho existenciu či význam Bratislavy ako takej.

Viaceré metropoly si totiž všímajú dosahu konferencie na medzinárodné dianie. Vo všeobecnosti sa GLOBSEC považuje za jedno z najvýznamnejších podujatí svojho druhu v Európe, keď ho predbieha azda len konferencia v Mníchove. Viacerí lokálni hráči sa preto usilujú o pritiahnutie konferencie, napríklad Viedeň či Praha.

M. Križan to potvrdzuje. „Konferencia GLOBSEC je jedinečná svojho druhu v strednej Európe a prirodzene sa o ňu zaujímajú aj okolité krajiny. Pokusy o kopírovanie konferencie v minulosti nikam neviedli,“ pripomína. „Česká republika a Rakúsko sú našimi strategickými partnermi. Dostávame rôzne ponuky, radi by sme však konferenciu udržali na Slovensku. Pri rozvoji konferencie ale musíme prirodzene myslieť aj na bolestivú realitu Bratislavy, ktorá sa napriek našim snahám zatiaľ nijako nezlepšila.“ 

Snahami myslí poradca v organizácii úsilie o vybudovanie významného a špičkového kongresového centra v Bratislave. Spojené malo byť s kultúrnymi priestormi, aby sa dosiahlo efektívne využitie nového objektu. Príbeh tzv. Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC) ukazuje malosť rozmýšľania o budúcnosti Bratislavy aj Slovenska. Aj kvôli tomu musí francúzsky prezident predniesť zásadný prejav v provizórnych podmienkach, kým diváci ho môžu pozerať len na obrazovkách v hotelovej hale. 

 

Francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona hostila Bratislava v nedôstojných podmienkach. Zdroj: GLOBSEC

 

Sen o kongresovom centre

Organizátori GLOBSECu sú so zlým stavom bratislavskej kongresovej infraštruktúry konfrontovaní už veľmi dlho. Narážajú na fakt, že hlavné mesto jednoducho neposkytuje miesto na úrovni, kde by bolo možné splniť požiadavky na priestory, zabezpečenie, catering aj reprezentatívnosť. „GLOBSEC organizujeme už 18 rokov v Bratislave a dlhšiu dobu upozorňujeme na absenciu dostatočnej kongresovej infraštruktúry v meste,“ hovorí Križan.

Skúsenosti z posledných ročníkov hovoria samé za seba. „V Bratislave neexistuje adekvátny priestor, ktorý by vyhovoval požiadavkám pre hostenie medzinárodných kongresov. Roky to robíme na kolene a hlavnú konferenčnú miestnosť musíme budovať v špeciálne vybudovanom stane na námestí, tanečné štúdio slúži ako zázemie pre organizátorov, reštaurácie v okolí ako „meeting roomy“ a prerobené spálne ako rokovacie miestnosti. Priestor nie je ideálny ani bezpečnostného, ani kapacitného či dopravného hľadiska,“ pripomína.

Hoci sa vďaka kvalifikovanému tímu v hoteli darí jednotlivé požiadavky napĺňať, predsa len to má vplyv na celkové vyznenie podujatia. „Keď musíte hostiť prezidentov v stane, nie je to reprezentatívne a vysiela to určitý signál o krajine,“ tvrdí človek z organizácie, ktorej sa na Slovensko podarilo pritiahnuť viaceré z najvýznamnejších osobností svetovej politiky a bezpečnosti. „Neexistujúcu kongresovú infraštruktúru sme pred niekoľkými rokmi identifikovali ako jedno z najvážnejších rizík rozvoja a udržania konferencie v Bratislave.“

 

Hlavné pódium tohtoročného GLOBSECu nebolo v reprezentatívnej kongresovej sále, ale v stane. Zdroj: GLOBSEC

 

GLOBSEC preto už dávnejšie prišiel s iniciatívou vzniku NKKC. Podľa predstáv organizácie a ďalších strán, ktoré boli súčasťou procesu, by malo v Bratislave vzniknúť komplexné kultúrne a kongresové centrum na vysokej medzinárodnej úrovni, ktoré by umožňovalo hostiť podujatia najvyššej kategórie. Spojením s kultúrnou funkciou by sa prekonal problém chýbajúcich priestorov, ktorý je v Bratislave prítomný od zániku PKO.

Iniciatíva oslovila pred pandémiou vládu, ktorá predbežne súhlasila s podporou, vyžiadala si však ďalšie dáta na podporu zámeru. To pôvodne chcela aj vláda, ktorá nastúpila na začiatku roka 2020. „Odborníci z viacerých odvetví v iniciatíve NKKC, ktorej sme boli aj my súčasťou, pripravili v spolupráci s ÚHP komplexnú štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá sa venuje aj ideálnym podmienkam a potrebám Bratislavy,“ potvrdzuje Križan.

Podľa neho nie je GLOBSEC v porovnaní s inými konferenciami až taký veľký – napriek tomu ani na to nie je Bratislava pripravená. „Viedeň buduje už štvrté kongresové centrum s kapacitou viac ako 15 tisíc ľudí. My hovoríme o potrebe Bratislavy maximálne v kapacite 3.000 ľudí.“ Myslí tým sediacich hostí, flexibilnou úpravou sály sa ale dá pri koncertoch zvýšiť návšteva až na viac ako päťtisíc divákov. 

Nie je to ale len o kapacitách. „Moderná konferencia si vyžaduje niekoľko hlavných sál s flexibilným rozdelením miestností a flexibilným usporiadaním, moderné mediálne zázemie s technickým vybavením pre stovky novinárov, a čo je najdôležitejšie, niekoľko desiatok menších rokovacích sál pre väčšie či menšie rokovania. Takisto absentuje priestor pre hostenie veľkej večere či kultúry. Toto je náš najväčší problém,“ približuje Križan.

ÚHP konštatovalo, že celá vízia má zmysel. S iniciatívou spolupracovalo aj niekoľko developerov, ktorí prejavili záujem o umiestnenie budúceho NKKC v rámci ich projektov. Z nich najvážnejšie boli ponuky spoločnosti Immocap v Novom Istropolise, JTRE v Novom Lide a Incheby. V rámci štúdie uskutočniteľnosti bol za najlepší a najreálnejší koncept považovaný projekt sály v rámci Nového Istropolisu. ÚHP nedal úplne jednoznačné stanovisko, rozhodne ale zámer neodmietol.

Hodnotenie útvaru malo byť posledným zásadným podkladom pre rozhodnutie vlády o ďalšom postupe. Predtým sa naznačovalo, že by štát mohol na zámer poskytnúť do 60 miliónov eur. Napokon bolo ale všetko inak.

Celú viacročnú snahu množstva odborníkov rozmetal bývalý premiér a minister financií Igor Matovič jediným statusom na sociálnej sieti. V rámci expresívneho textu iniciatíve oznámil, že si má utrieť zobáky, zbytočne robila nadprácu a výber si môže „strčiť, kam chce“. Nesmierne primitívny spôsob rozhodnutia, hodný jeho autora, viedol napokon k zrušeniu uznesenia o podpore zámeru NKKC. Celý proces sa dostal na začiatok (čo, mimochodom, do istej miery pripomína dianie s planetáriom).

 

Vízia vzniku NKKC v Novom Istropolise narazila na odpor expremiéra Igora Matoviča. Zdroj: Immocap

 

Mesto alibisticky čaká

Od statusu Igora Matoviča prešlo viac ako jeden a pol roka, veľa sa ale na situácii nezmenilo. „Covid, vládne krízy a následný pád vlády pozastavil vtedajšiu diskusiu o vzniku Národného kultúrneho a kongresového centra,“ popisuje vývoj Miroslav Križan. „Potreba však nijako nezanikla, práve naopak. Problém nedostatočných kapacít sa stáva viac vypuklým a každým rokom nečinnosti akútnejším.“

Križan tým myslí rastúcu regionálnu konkurenciu aj blížiace sa medzinárodné podujatia, ktoré bude Bratislava hostiť. „Len pripomíname, že BA je jediné hlavné mesto v EÚ, ktoré nemá adekvátne kongresové a kultúrne centrum, pričom kultúrno-kongresové centrá sa v okolitých krajinách stávajú bežnou súčasť základnej infraštruktúry už aj krajských miest. Stačí sa pozrieť do Brna či Ostravy.“ Vo Viedni, ako bolo zmienené, pribúda ďalšie. Spolu s Prahou patria k najvýznamnejším globálnym mestám pre organizáciu kongresov.

Slovenská metropola sa môže pritom obávať budúcnosti. „Táto priepasť a zanedbaná infraštruktúra sa ešte viac ukáže o niekoľko rokov, keď budeme hostiť predsedníctvo Európskej únie v roku 2030. Už dnes by to malo robiť vrásky na čele ministerstva zahraničných vecí, či úradu vlády. Ak sa s tým nepodarí niečo urobiť, bude to smutný obraz stavu Bratislavy,“ myslí si Križan.

Keďže minulá vláda bola neaktívna a úradnícka vláda pravdepodobne v tomto smere rozhodnúť nechce, ostáva ešte jeden významný hráč, ktorý by mal do témy čo povedať: samotné Hlavné mesto. Bratislavský Magistrát síce nemá prostriedky na výstavbu centra, mohol by ale poskytnúť súčinnosť, pomôcť s pozemkami alebo s architektonickým a marketingovým poradenstvom.

Hlavné mesto podľa vlastných slov myšlienku NKKC podporuje. „Bratislava aktívne podporuje kongresový turizmus prostredníctvom organizácie Bratislava Tourist Board a jej oddelenia Convention Bureau,“ hovorí Dagmar Schmucková, hovorkyňa Magistrátu. „V rámci pravidelných aktivít Bratislavu propagujú na cieľových trhoch, čo prináša aj konkrétne výsledky.“

V meste sa konalo niekoľko konferencií, pričom najväčšia z nich (24th WONCA Europe Conference) mala takmer dvetisíc delegátov. „Uvedomujeme si však, že pre zvýšenie potenciálu a atraktivity Bratislavy pre organizáciu kongresových podujatí je potrebné aj vybudovanie nového kultúrneho a kongresového centra,“ dodáva Schmucková.

Nemožno ale povedať, že by v prípade NKKC vyvíjalo mesto nejakú mimoriadnu aktivitu. „Máme za to, že rozvoj kongresovej turistiky a otvorenia Bratislavy aj ako hlavného mesta kongresovému turizmu je nielen záležitosťou mesta, ale aj štátu. Víziu nového kultúrneho a kongresového centra podporujeme a pokiaľ konkrétny projekt takéhoto centra príde mestu na posúdenie, tak sa k nemu vyjadríme,“ prezrádza hovorkyňa. Magistrát tak do istej miery pasívne čaká na podnety namiesto toho, aby sám aktívne do tejto diskusie vstúpil.

Dobrou správou aspoň je, že sa už mesto stavia k rozvoju kongresového turizmu pozitívne. Ešte pred rokom napríklad primátor Matúš Vallo vyjadril názor (7:30), že Bratislava z takýchto podujatí nič nemá. Ide o chybu hneď z viacerých dôvodov – okrem ziskov na dani z ubytovania to totiž pomáha aj lokálnemu maloobchodu a prestíži mesta. Tá je nesmierne dôležitá, pokiaľ má Bratislava záujem pritiahnuť sem nových investorov.

Bratislava chce spolupracovať aj s GLOBSECom. „Bratislava považuje GLOBSEC za jedno z najvýznamnejších kongresových podujatí, ktoré sa u nás organizuje. Prostredníctvom našej organizácie BTB počítame do budúcna so zvýšením rozsahu spolupráce,“ naznačuje Schmucková. „So zástupcami takýchto významných projektov sme vždy ochotní rokovať a v rámci kapacít a možností mesta urobiť maximum preto, aby sa organizátori aj účastníci takýchto podujatí cítili v Bratislave vítaní.“

 

Bratislave môže kvalitné kongresové centrum priniesť množstvo benefitov, vrátane rozvoja kultúry, cestovného ruchu, ekonomiky aj prestíže. Zdroj: Immocap

 

Vznikne niekedy NKKC?

Predstavitelia iniciatívy NKKC aj naďalej dúfajú, že budú schopní logickými argumentami presvedčiť verejnosť a politikov o mimoriadnom význame vzniku centra. „Našu ekonomiku zbytočne oberáme o ekonomický prínos od zahraničných účastníkov viac ako 40 mil. eur ročne. Navyše priamo štát a samosprávy každým rokom neexistencie prichádzajú o viac ako 11,4 mil. eur na daňových a odvodových výnosoch z kongresov,“ počíta Križan. „Zároveň takéto centrum so sebou prináša aj dôležité neekonomické prínosy ako rozvoj medzinárodnej spolupráce, vedomostnej spoločnosti či kultúry...“

Nádej tak vkladajú do budúcej vlády. Sú pripravení poskytnúť jej plnú súčinnosť. „My sme aj naďalej pripravení poskytnúť odbornú pomoc, know-how a kvalitnú štúdiu, ktorú pozitívne ohodnotil aj ÚHP, komukoľvek, kto prejaví úprimný záujem sa tejto téme venovať,“ zhŕňa Miroslav Križan. Otázkou samozrejme bude, ako k tomu táto vláda pristúpi a či sa téma nespolitizuje.

Nemožno to totiž vylúčiť. Inflácia pravdepodobne výrazne zvýšila pôvodne odhadované náklady na vznik centra, pričom jeho cena môže prekročiť aj 100 miliónov eur. Nie je to tak veľa, zvlášť v porovnaní s významnými kongresovými centrami v zahraničí, ktoré stáli nezriedka stovky miliónov eur (Harpa v Reykjavíku 164 miliónov eur, SwissTech Lausanne 120 miliónov a Convention Centre Dublin 380 miliónov). Na mnohých z nich sa podieľal verejný sektor, či už priamo, cez eurofondy alebo prostredníctvom PPP.

Ak ale dôjde k politizácii, určite sa diskusia zvrhne na večný konflikt Bratislava vs. zvyšok Slovenska. Ide o falošný problém, keďže je nepochybné, že práve metropola by mala byť prvá, ktorá má takéto centrum obsahovať. Rovnako platí, že jeho prítomnosť v Bratislave je najefektívnejšia a môže priniesť najväčšie ekonomické benefity, z ktorých bude v konečnom dôsledku najviac profitovať štát.

Vznik NKKC by mal patriť k najvýznamnejším rozvojovým prioritám budúcej vlády, nech v nej bude sedieť ktokoľvek. Ide o jednu z najlepších ciest, ako zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenska prostredníctvom investície, ktorá prináša dlhodobé a všestranné benefity. Umiestnenie krajiny na kongresovú mapu môže navyše otvoriť vrátka pre vybudovanie ďalších centier v budúcnosti – a tieto by už nemuseli byť len v Bratislave.

Ak toto centrum vznikne do roku 2030, najbližšie predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ možno nebude spojené s podujatiami v provizórnych priestoroch, s uzáverami celej Bratislavy a hanbou pred celou Európou. Krajina sa môže namiesto toho odprezentovať ako moderný štát, ktorému záleží nielen na priemysle, ale aj na odvetviach s vysokou pridanou hodnotou.

Druhá verzia je smutnejšia. Významných hostí budeme vítať v stanoch ako stepní nomádi. So zvyšujúcimi sa nárokmi a rozvojom v blízkom zahraničí sa môže jednoducho stať, že nás naozaj významné podujatia naširoko obídu. Bratislava aj Slovensko sa ponorí do oparu provinčnosti, ktorý ich v čoraz silnejšej miere začína obklopovať.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.