Adrian Gubčo 29.09.2020 12:09

Incheba predstavuje koncept Národného kultúrneho a kongresového centra

ČLÁNOK BOL AKTUALIZOVANÝ Zámer Národného kultúrneho a kongresového centra, ktoré by malo konečne v Bratislave v najbližších rokoch vzniknúť a predbežne má aj podporu štátu, púta záujem investorov. Po spoločnosti Immocap, ktorá predstavila zámer Nového Istropolisu, dnes Incheba odprezentovala rozsiahlu víziu transformácie areálu Incheba Expo Arena.

Idea vybudovať v metropole veľké multifunkčné a kongresové centrum je témou už dlhé roky, v poslednom období sa však debaty výrazne zintenzívnili. Iniciatíva Národné kultúrne a kongresové centrum v priebehu minulého roka predstavila základné princípy, ktoré by mal tento projekt spĺňať, a predbežne získala aj podporu bývalej vlády, ktorá podmienečne prisľúbila investíciu teoreticky až do výšky 60 miliónov eur. Nová vláda zámer zatiaľ neodmietla, čo vytvára priestor pre prezentáciu konkrétnych koncepcií.

Incheba je najnovším hráčom, ktorý prejavil záujem o vybudovanie takéhoto centra, pričom chce využiť nielen svoj polohový potenciál, ale aj skúsenosti vo výstavníctve a organizácii podujatí, či už koncertov, konferencií, kongresov alebo štátnických podujatí. Jej cieľom je vybudovanie multifunkčného areálu, ktoré má podľa investora žiť 365 dní ročne, stať sa dominantou mesta a posunúť ho na vyššiu úroveň.

Prostriedkom k tomu má byť dotvorenie areálu v zmysle pôvodnej vízie architekta Vladimíra Dedečka, ktorý už v roku 1984 rátal s vybudovaním nielen súčasnej Expo Areny a výškovej budovy, ale aj so športovou halou v severovýchodnej časti areálu a s marínou v západnej (smerom k bývalému Pečnianskemu ramenu). Na tieto myšlienky sa má v novom projekte nadviazať a tieto zariadenia dobudovať. Okrem toho sa ráta s revitalizáciou hotelových kapacít, podporných zariadení (gastronomických), a s vytvorením nábrežného parku a verejných priestorov s umením.

Autorom návrhu je architekt Ivan Kulifaj a štúdio Pictown. Ich cieľom je symbioticky nadviazať na existujúci komplex a pracovať s jeho okolím. „Exteriér v priamom okolí slúži aj pre verejnosť v rámci prepojenia zeleného pásu pri Dunaji a jemu pridružených funkcií,“ uvádza I. Kulifaj. „Najatraktívnejším prvkom pre funkcie kongresu je výhľad na hrad, centrum Bratislavy a Dunaj, čo je podložené výnimočnou polohou Incheby. Tá je nenahraditeľná nielen z vizuálneho, ale aj z funkčno-prevádzkového hľadiska v rámci širších vzťahov.“ Podľa Incheby bola pre spresnenie návrhu programu priestoru oslovená kancelária Diller Scofidio + Renfro (teda asi najlepší odborníci na verejný priestor na svete).

Zástupcovia Incheby dopĺňajú, že kapacita podujatí sa nebude radikálne zvyšovať oproti súčasným možnostiam, zvýšiť sa však má kvalita priestorov. Kapacita hlavnej sály by sa mala približovať ku 4,5-tisíc sediacich divákov, ďalší priestor bude vytvorený v menších sálach – okolo 500 divákov napríklad vo vedľajšej sále. Výmera kongresových a reprezentačných priestorov má dosahovať 17,3-tisíc metrov štvorcových, zeleň bude vo výmere 15-tisíc metrov štvorcových a počet parkovacích miest bude 3,5-tisíc.

Špecialitou má byť marína, určená aj na zlepšenie prepravy účastníkov kongresov medzi Viedňou a Bratislavou, alebo vytvorenie priestoru pre prezentáciu rozličných umeleckých disciplín. „Naším zámerom je priniesť viac života na petržalskú stranu Dunaja, využiť potenciál rieky a vybudovať park pri Dunaji. Vďaka novým zeleným plochám by tak mohli obyvatelia a návštevníci Bratislavy získať jedinečné miesto pre šport, relax a zábavu, a to všetko s impozantnými výhľadmi na všetky bratislavské dominanty,“ zhŕňa Alexander Rozin ml., člen predstavenstva a výkonný riaditeľ spoločnosti Incheba.

Podľa Incheby sa môže toto centrum stať realitou do troch rokov, teda do prelomu rokov 2023-2024.

Zdroj: Incheba / Pictown

Nový Istropolis tak získal novú konkurenciu, ktorá by mohla byť braná vážne. Keďže Incheba je jedným z mála priestorov, kde sa môžu konať väčšie akcie, môže sa za svoju históriu pochváliť pomerne veľkorysým počtom podujatí, ktoré sa tu konali – údajne išlo už o 250 koncertov a 111 kongresov. Incheba argumentuje skúsenosťami, personálom a aj investíciami, ktoré už za 50 rokov do areálu vložila – tieto sú na úrovni 50 miliónov eur.

„Vláde ponúkame naše dlhoročné profesionálne skúsenosti s organizáciou akcií na najvyššej úrovni, know-how a dobré vzťahy so zahraničnými centrami,“ hovorí Alexander Rozin ml., čo demonštroval podporou zo strany kongresového centra v Bruseli, ktoré patrí k najvyťaženejším centrám v Európe. „Kultúrne a kongresové centrum sme schopní manažovať tak, aby si nevyžiadalo žiadne dodatočné náklady na financovanie prevádzky, čím chceme prispieť k efektívnemu nakladaniu so štátnymi prostriedkami.“

Nenápadne tým naznačil, že ide o prednosť Incheby oproti iným kandidátom, ktorí chcú stavať nový priestor bez predchádzajúcich aktivít v organizovaní podujatí. V prospech tohto centra má hrať lepšia dopravná dostupnosť (autom), lepšie možnosti zabezpečiť bezpečnosť podujatí, synergia s inými funkciami areálu, pre ktorú je k dispozícii veľký priestor alebo už existujúce kapacity, ako aj vyšší priamy profit pre Hlavné mesto, ktoré je 12-percentným akcionárom v Inchebe. Komplex vytypoval ako vhodné miesto pre umiestnenie kongresového centra aj Územný generel cestovného ruchu (okrem iných, vrátane Trnavského mýta).

Na druhej strane, projekt má aj viacero nevýhod. Hoci ide o nadviazanie na myšlienky Vladimíra Dedečka a v areáli by pribudli nové funkcie (pričom absenciu bývania považuje investor za výhodu), na rozdiel od Istropolisu nevznikne centrum, ktoré by sa tak zžilo s mestom – na to je príliš odlúčené od dopravných uzlov a areál bude aktívny len počas podujatí, lebo tu nebudú významnejšie kancelárske, komerčné a rezidenčné kapacity. Prezentované riešenie je efektné, ale nie mestotvorné.

Takisto možno pochybovať o skutočnej pripravenosti Incheby. Sám Alexander Rozin ml. sa vyjadril, že daný projekt vznikal asi tri mesiace. Immocap venoval svojej koncepcii takmer tri roky, počas ktorých ju konzultoval s urbanistami a architektami z kancelárií Marko&Placemakers a Make Architects, zorganizoval veľkú architektonickú súťaž, v ktorej zvíťazila renomovaná holandská kancelária KCAP, a ešte aj jej výsledky následne približne rok cizeloval, kým víziu definitívne odhalil. Za sebou má aj popredné svetové štúdio Charcoalblue, špecializujúce sa na kultúrne priestory.

Nakoniec, výhradou môže byť aj doterajšia história Incheby: Vladimír Dedeček predstavil projekt v roku 1984, napriek tomu prichádza Incheba s konkrétnou víziou až po 36 rokoch, práve v čase, kedy sa rozhoduje o potenciálnej veľkej finančnej injekcii. Zámer je absolútne previazaný s možnou vládnou podporou a jej výška ovplyvní podobu projektu. To ovplyvnilo aj jeho celkovú koncepciu: ak Incheba podporu nedostane, pravdepodobne nevznikne vôbec nič.

V tom sa líši od Istropolisu, ktorý je síce taktiež od podpory do veľkej miery závislý, celá schéma prestavby územia je však nastavená tak, aby sa jednotlivé funkcie vzájomne dopĺňali a aj návrh kultúrno-spoločenského centra je očividne optimalizovaný tak, aby dokázal fungovať. Incheba musí ešte o vhodnom ekonomickom modeli presvedčiť.

Nová marína. Zdroj: Incheba / Pictown

Celá vec bude teraz na posúdení príslušných vládnych orgánov: jednotlivé zámery, tak od Incheby, Immocapu, ako aj JTRE, musí teraz posúdiť Ministerstvo financií a Útvar hodnoty za peniaze. Experti porovnajú detaily predložených zámerov a možnosti ich prevádzky a potenciálnych výnosov a nákladov, na základe čoho majú rozhodnúť nielen o udelení podpory, ale aj o jej výške – 60 miliónov eur je totiž maximálna výška podpory, s neurčenou dolnou hranicou.

Bez konkrétnych čísíel nemožno povedať, ktorý projekt je výhodnejší, ekonomickejší a finančne lepšie zdôvodnený. Z urbanistického hľadiska má umiestnenie kultúrnej sály zmysel v princípe v oboch lokalitách, ak sa však bavíme o Národnom kultúrnom s kongresovom centre, potom by bolo vhodné, aby išlo o kombináciu ikonickej architektúry, exponovanej lokality, a ideálneho zaradenia sa do mestského organizmu.

V tomto je nanešťastie Incheba, ktorá sa nachádza v najprémiovejšej polohe v meste, napriek tomu sa prezentuje do seba zahľadenou a neprívetivou architektúrou, nízkou funkčnou variabilitou a ktorá je od okolia oddelená obrovskými povrchovými parkoviskami a plotmi, na tom horšie. V rámci prezentovaného projektu sa to má zmeniť len čiastočne. Ide však o problém zadania, keďže projekt je očividne oportunistický a jeho cieľom nie je hĺbkové skvalitnenie dôležitej lokality.

Pre ďalší rozvoj debaty je tento vstup každopádne prínosný, keďže môže prispieť k nájdeniu skutočne najlepšieho riešenia. Panuje totiž celospoločenská zhoda na tom, že Bratislava kvalitné kongresové centrum a kultúrnu sálu potrebuje a v tomto smere má dekády trvajúci investičný dlh. Za danej situácie je viac než žiadúce, aby bol definitívny projekt na špičkovej úrovni, akú si slovenská metropola zasluhuje.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.