Martina Gregová 29.06.2025 13:03
Zachránený poklad severného Slovenska. Namiesto deštrukcie sa zanedbaný kaštieľ dočkal atraktívneho oživenia
Rekonštrukcie historických kaštieľov na Slovensku sú príkladom, že kultúrne dedičstvo môže získať nový význam aj v 21. storočí. Zanedbané šľachtické sídla sa menia na priestory pre kultúru, oddych či udržateľný cestovný ruch a dokazujú, že história nemusí zostať len v učebniciach. Kým mnohé objekty stále čakajú na svoju príležitosť, iné už prešli výraznou premenou vďaka súkromnej iniciatíve a rešpektu k ich pôvodnej hodnote. Jedným z najvýraznejších príkladov je kaštieľ v Turčianskej Štiavničke.
Zdroj: Turčianska Štiavnička, Chateau Révay
História rodu Révayovcov v Turčianskej Štiavničke sa začala písať v roku 1527, keď sa usadili na neďalekom Sklabinskom hrade. Krátko nato sa rozhodli vybudovať vlastné sídlo v podobe kaštieľa, ktorý vznikol v druhej polovici 16. storočia z iniciatívy Gabriela Révaya. Postupom času kaštieľ prešiel viacerými stavebnými úpravami, ktoré mu dodali charakteristické črty barokovej architektúry.
Révayovský kaštieľ je dvojpodlažnou budovou a dlho po jeho výstavbe slúžil ako reprezentatívne aj obytné centrum šľachtického rodu. Kaštieľ zostal vo vlastníctve Révayovcov až do roku 1944, keď došlo k jeho vyvlastneniu. Po znárodnení sa zachovala len malá časť pôvodného zariadenia, keďže veľká časť zbierok bola premiestnená do martinských múzeí a archívov.
Objekt neskôr využívala Univerzita Komenského ako jedno zo svojich pracovísk. Napriek tomu stav budovy postupne degradoval. Po zmene režimu sa dostal najprv do vlastníctva martinských strojární a neskôr bol celý areál odpredaný do súkromných rúk.
Kaštieľ, podobne ako mnohé iné historické sídla, podľahol dlhoročnej zanedbanosti. Pokusy o jeho záchranu, ako napríklad snaha vytvoriť v ňom kongresové centrum, nepriniesli očakávaný výsledok. V určitom období sa dokonca zvažovala jeho premena na luxusný seniorský komplex, no tento zámer nebol nikdy zrealizovaný.
Súčasný majiteľ známy kaštieľ postupne mení na výnimočný hotelový komplex. Okrem samotnej stavby prechádzajú postupnou rekonštrukciou aj objekty v okolí kaštieľa a priľahlý anglický park, ktorý bol jedným z výrazných prvkov areálu už od prelomu 18. a 19. storočia.
Révayovci, známi svojím vzťahom k prírode a botanike, si dali vybudovať aj oranžériu, ktorá v minulosti slúžila na pestovanie exotických rastlín. Súčasný majiteľ nedávno dokončil jej rekonštrukciu. Tá zachovala výnimočný genius loci stavby aj jej charakteristické architektonické stvárnenie. „Ešte toto leto by v nej mala vzniknúť krásna kaviareň s rastlinkami, krbom, jedinečnou dlažbou a samozrejme - výberovou kávou inšpirovanou grófom Révayom,“ informovala trnavská spoločnosť Ismont, ktorá je majiteľom kaštieľa i parku.
Park aj oranžéria boli roky neprístupné verejnosti. To sa zmenilo počas Révayovského dňa detí. Spoločnosť v spolupráci s obcou pripravila miestnym obyvateľom v areáli kaštieľa bohatý program. Návštevníci sa tak mohli po dlhom čase prejsť po rozsiahlom anglickom parku, v ktorom sa postupne upravujú všetky hodnotné zákutia. „Postupne pribúdajú fontány, kvety, čistia sa jazierka a rybníky, budujú sa nové chodníčky a osvetlenie. Vznikne tu aj minizoo a ďalšie zaujímavé atrakcie,“ upresnil majiteľ. V budúcnosti sa uvažuje aj nad dlhodobým sprístupnením parku.
Slovenské kaštiele predstavujú jedinečné doklady historického vývoja architektúry na našom území. Sú stelesnením kultúrnych vrstiev, ktoré sa v krajine vytvárali stáročia. Mnohé z nich kombinujú renesančné, barokové, klasicistické i secesné prvky v jedinom objekte. Aj keď viaceré kaštiele po druhej svetovej vojne chátrali, v posledných rokoch sa situácia viacerých z nich postupne mení.
Spomenúť možno Čunovo, kde prešiel komplexnou rekonštrukciou klasicistický kaštieľ, ktorý dnes slúži ako moderné ekocentrum. Podobný príklad predstavuje aj kaštieľ vo Voderadoch, ktorý sa z ruiny premenil na elegantný objekt s verejne prístupným parkom. Kaštieľ v Tomášove zase našiel nové využitie ako luxusný hotel s dôrazom na zachovanie historickej integrity. V Galante sa realizuje citlivá rekonštrukcia oboch kaštieľov Esterházyovcov. Medzi ďalšie pozitívne príklady patria Modra, Budmerice, Malacky, Halič či Betliar.
Tieto snahy dokazujú, že kaštiele môžu byť opäť dôstojným miestom kultúry, vzdelávania, bývania alebo oddychu. Ich architektonická hodnota spočíva nielen v ich výraze, ale aj v schopnosti spájať históriu s prítomnosťou. Každý obnovený kaštieľ je víťazstvom nad zabudnutím a zároveň príležitosťou pre nové formy využitia kultúrneho dedičstva. Slovensko tak pomaly, ale isto objavuje a obnovuje svoje šľachtické korene. Kaštiele sa menia z bremena na príležitosť. Ich návrat na mapu života regiónov je zároveň návratom identity.
(Turčianska Štiavnička, Dromedar, Ismont, Chateau Révay, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
