Adrian Gubčo 25.03.2024 15:08

Nový klenot Bratislavy. Kaštieľ v Čunove je pred otvorením a bojuje o prestížne ocenenie

Szapáryovský kaštieľ v Čunove patril ešte donedávna k veľkému počtu slovenských kaštieľov v desivom stave. Vzácna pamiatka bola opustená a postupne chátrala. Pred niekoľkými rokmi sa však začala komplexná obnova, ktorá priniesla jeho kompletnú transformáciu. Dnes je z kaštieľa klenot mestskej časti aj celého Bratislavského kraja, navyše s verejnoprospešnou funkciou.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Čunovo bolo historicky drobnou obcou s výraznou chorvátskou populáciou. V priebehu 18. storočia sa tu usadil šľachtický rod Szapáryovcov, ktorý tu dal medzi rokmi 1757 až 1781 postaviť kaštieľ v neskobarokovom štýle. Z ich podhľadu išlo o vidiecku stavbu, v ktorej sa zdržovali počas občasných návštev, najmä v lete. Trojtraktový objekt mal jedno podlažie, čiastočne bol podpivničený a zastrešený bol valbovou strechou. Priliehal k nemu park.

Podľa pamiatkarov má najväčšiu umeleckú hodnotu maliarska výtvarná výzdoba interiéru s motívmi kvetov, klasov a poľnohospodárskeho náradia, príp. na stenách namaľovaná imitácia tapiet a rámovaných obrazov. Za zaujímavý považujú aj fakt, že suterén leží mimo pôdorysu budovy, hoci z jeho interiéru sú prístupné. Z pohľadu verejnosti je v interiéri dominantná veľká sála, z exteriéru vstupný portikus s trojuholníkovou atikou.

Szapáryovci kaštieľ na začiatku 20. storočia predali Lónyaovcom, Slovensku pripadol po roku 1947. Odvtedy však začal chátrať. V poslednej štvrtine 20. storočie prebehli určité úpravy, ktoré v niečom pomohli, zároveň ale prispeli k deštrukcii viacerých umeleckých hodnôt. Stav objektu sa ešte zhoršil, čo sa skončilo až v roku 2021. Bratislavský samosprávny kraj vtedy totiž rozbehol komplexnú rekonštrukciu pamiatky.

Dnes je táto obnova dokončená. Predmetom obnovy reštaurovania boli všetky stavebné, umeleckoremeselné a výtvarné prvky pamiatky. Na nové využitie bolo adaptované podkrovie, zrevitalizovaná bola aj priľahlá záhrada. Pribudlo oplotenie areálu či nové parkovisko. Slúžiť totiž majú významnej funkcii – ekocentru.

Ekocentrum bude mať významnú pozíciu v ochrane prírody v Bratislavskom kraji aj celom dunajskom regióne. Okrem toho bude slúžiť aj vzdelávaniu alebo cestovnému ruchu. „Čunovské Ekocentrum sa stane hlavným koordinátorom environmentálno-vzdelávacích centier v kraji a v dobe klimatickej krízy a zvyšujúceho sa tlaku na životné prostredie bude jeho úloha kľúčová,“ tvrdí Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja.

V interiéri vznikla interaktívna expozícia, zameraná na prezentáciu prírodného a kultúrno-historického bohatstva Podunajského regiónu a CHKO Dunajské luhy. Umiestnené sú tu exponáty a modely, ktoré majú plasticky prezentovať faunu alebo flóru, ale aj dielne a multifunkčná sála, kde budú prebiehať ďalšie aktivity.

Novej funkcii kaštieľa bude podriadená aj záhrada. Umiestnené tu budú rôzne zážitkové a interaktívne prvky, ako biotopové jazierko schopné samočistenia, vtáčie hniezdo, drevená dráha nad mokraďou, šplhací totem, interaktívna stena, zážitkový chodník „bosou nohou“, ako aj záchranná stanica pre zranené živočíchy. Zrealizované tu boli adaptačné opatrenia na zmierňovanie negatívnych dôsledkov zmeny klímy, a to konkrétne zadržiavanie dažďovej vody pre účely ďalšieho využitia alebo vodopriepustné plochy.

J. Droba tvrdí, že do otvorenia ekocentra ostáva už len niekoľko týždňov – jednotlivé expozície sa už zariaďujú a dopĺňajú informačnými panelmi. Zrealizované boli aj úpravy okolitej zelene a parku, kde bola zrealizovaná nová výsadba. Plnú krásu však dosiahne až v budúcnosti.

Projekt je výsledkom cezhraničnej spolupráce slovenských, rakúskych a maďarských partnerov v rámci projektov Ecoregion SKAT a Ecoregion SKHU. Náklady na stavebné práce a expozičné priestory dosiahli vyše 4,2 milióna eur.

 

Interiér kaštieľa v Čunove sa už zariaďuje. Zdroj: Juraj Droba 

 

Revitalizácia areálu ešte predsa len nie je celkom ukončená – nachádza sa tu totiž aj sýpka pôvodom zo 16. storočia. Táto ešte neprešla generálnou rekonštrukciou, hoci v katastrofálnom stave nie je. „Sýpka je v takej fáze, že sa dá použiť, treba tam ale doniesť kompletný mobiliár, interiér a vykurovanie,“ charakterizuje jej stav J. Droba. „S tým si ale dáme ešte načas – môj odhad je dva roky.“

Umiestnená tu má byť galéria, takže vzdelávací a ekologický charakter areálu sa doplní kultúrou. Financie ešte úplne zabezpečené nie sú. „Peniaze sa na to postupne hľadajú. Budeme potrebovať ešte jedného investora, ale ideme do toho naplno,“ sľubuje predseda.

V každom prípade, výnimočným projektom je obnova areálu kaštieľa v Čunove už teraz. V súčasnosti je dokonca nominovaná na Fénixa, teda Cenu Nadácie SPP za najkrajšie obnovenú pamiatku. Zaradený je aj do verejného hlasovania, v rámci ktorého si môže verejnosť vybrať, ktorú realizáciu v uplynulom období považuje za najpríťažlivejšiu.

Z pohľadu Bratislavského samosprávneho kraja nejde o jedinú rekonštrukciu. V týchto týždňoch finišujú aj práce na obnove Divadla Aréna a Bratislavského bábkového divadla. Mimo Bratislavy sa podarilo v uplynulej dobe opraviť synagógu v Senci, pracuje sa na obnove synagógy vo Svätom Jure a novú podobu má kaštieľ v Modre. K pripravovaným projektom by mala patriť rekonštrukcia maďarského gymnázia na Dunajskej v Bratislave.

Stav pamiatok v Bratislavskom kraji sa tak postupne zlepšuje. Najviac zdevastované stavby dostávajú novú podobu aj funkciu, čo prispeje k vzdelávaniu, kultúre, ale aj cestovnému ruchu. Mestu aj jeho okoliu sa prinavracajú klenoty, ktoré vyzerali byť v niektorých prípadoch ako takmer stratené. Namiesto toho ale budú prispievať k vyššej kvalite života.

 

Fotografie z 23.3.2024. Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.