Adrian Gubčo 16.12.2021 13:26

Útvar hodnoty za peniaze odporúča vznik Národného kultúrneho a kongresového centra, minister financií zámer kritizuje

V priebehu včerajška bolo odhalené hodnotenie Štúdie uskutočniteľnosti projektu Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC). Vypracovať ju dalo rovnomenné združenie, ktorého cieľom je vznik tohto dôležitého prvku občianskej vybavenosti, zásadného pre ďalší rozvoj Bratislavy. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR síce potvrdil jeho výhodnosť, výsledky štúdie však expresívne skritizoval minister financií Igor Matovič.

Bratislava a Slovensko dlhodobo trpia na neexistenciu kvalitného kultúrneho a kongresového centra, schopného prilákať medzinárodné podujatia. Ide o všeobecne známy fakt už pomerne dlhú dobu, napriek tomu neexistovala dlho žiadna významnejšia iniciatíva, ktorá by to mala zmeniť. Konečne až v roku 2019 začala téma opätovne ožívať, keď vzniklo Občianske združenie Národné kultúrne a kongresové centrum (OZ NKKC). Iniciátormi vzniku združenia boli Róbert Vass z organizácie GLOBSEC, organizujúcej v Bratislave významné medzinárodné bezpečnostné kongresy, a hudobník Martin Valihora. Absenciu centra pociťovali ako výrazný nedostatok mesta aj svojej práce.

OZ NKKC sa začalo zaoberať myšlienkou vzniku kongresového centra, ktorým inak disponovali všetky blízke metropoly. „Na Slovensku a v Bratislave je obrovský investičný deficit v oblasti kultúry a kongresov. Štát a verejný sektor v tejto oblasti 30 rokov zlyhával. Neexistuje moderná infraštruktúra, nemáme kde robiť svoju prácu na úrovni, ktorá by bola adekvátna pre krajinu, ktorá si hovorí vyspelá. V tejto oblasti nás predbieha aj Balkán,“ hodnotí aktuálnu situáciu Martin Valihora. „V demokracii, tam, kde dlhodobo zlyháva štát, supluje túto úlohu občianska spoločnosť a preto sme sa rozhodli konať. Chceli sme priniesť taký projekt, ktorý by mohol slúžiť všetkým: malým i veľkým organizátorom z oblasti hudby, výtvarného umenia, kultúry či kongresov.“

OZ NKKC bolo schopné presvedčiť bývalú vládu o potrebe vzniku centra. Táto prisľúbila nielen morálnu podporu, ale aj finančnú – pokiaľ bude združenie schopné predložiť kvalitný projekt s vysokou hodnotou za peniaze, štát investíciu podporí maximálne 60 miliónmi eurami. To potvrdila aj súčasná vláda svojim uznesením zo septembra 2020. Občianske združenie zaviazala vypracovať Štúdiu uskutočniteľnosti, ktorá by porovnala viacero alternatív umiestnenia a riešenia centra a bola následne analyzovaná ÚHP a konzultovaná s Inštitútom kultúrnej politiky. Cieľom bola vysoká odbornosť a transparentnosť procesu.

 

Kde by bolo NKKC najvýhodnejšie?

OZ NKKC založilo pracovnú skupinu, do ktorej prizvalo viacerých renomovaných odborníkov (medzi inými aj Petra Beňušku, bývalého hlavného architekta Európskej komisie), a v rámci prieskumu trhu oslovilo významných majiteľov pozemkov v Bratislave. Z 13 oslovených subjektov nakoniec svoje ponuky predložili tri – Immocap ponúkol umiestnenie NKKC v Novom Istropolise, JTRE v Novom Lide (a v Eurovea City, to ale bolo odmietnuté) a Incheba v rozšírenom či zrekonštruovanom areáli. Experti na základe komplexnej analýzy určili ako najvýhodnejší projekt zámer na Trnavskom mýte, teda Nový Istropolis. Podľa Petra Nittschneidera z pracovnej skupiny je najrealizovateľnejší a s najmenším počtom rizík.

Podľa požiadaviek pracovnej skupiny by NKKC malo poskytovať kapacitu 3-tisíc miest na sedenie v hlavnej sále a 5-tisíc na státie. Sála bude predeliteľná na menšie časti, kde sa budú môcť paralelne organizovať viaceré podujatia. V budove sa bude nachádzať takmer tridsať ďalších miestností na individuálne mítingy a zasadania spoločne s konferenčným centrom. Nachádzať sa tu má aj výstavná plocha. Využiteľné pre eventy má byť foyer, v objekte bude umiestnená VIP zóna, mediálne centrum a stravovacie priestory. Areál bude doplnený o kongresový hotel. Immocap deklaroval ochotu splniť všetky podmienky, a to aj za predpokladu, že sa tým čiastočne zníži jeho vlastná ziskovosť.

Do zámeru plánuje vložiť pozemky v hodnote 17 miliónov eur, 11 miliónov eur bude úver, ktorý si vezme OZ NKKC. Prevádzkovateľom bude nové združenie, v ktorom budú zástupcovia OZ aj Immocapu. Iniciátori neodmietajú ani účasť štátu.

Analýza ÚHP sa následne pozrela, či je tento projekt a model výhodný pre štát, pokiaľ má tento poskytnúť dotáciu. Štátna pomoc v maximálnej výške 60,5 milióna eur by totiž mala tvoriť vyše polovicu z celkových nákladov na úrovni 104,4 milióna eur (s DPH). ÚHP konštatuje, že sám o sebe je projekt nenávratný, no po započítaní príjmov zo strany zahraničných turistov, míňajúcich v Bratislave peniaze, sa situácia mení. Okrem toho sú tu aj ďalšie nekvantifikovateľné benefity v podobe zviditeľnenia mesta a štátu, nadväzovania kontaktov, zmiernenia sezónnosti cestovného ruchu alebo šírenia inovácií.

ÚHP uzatvára, že návratnosť je približne rovnaká bez ohľadu na to, či pôjde o štátnu pomoc, PPP projekt alebo štátnu investíciu, v prípade štátnej pomoci sa však podarí projekt postaviť skôr. Keďže pri hodnotení alternatív neboli developermi poskytnuté všetky podklady a hodnotila sa len perspektíva výstavby nového centra, analytici odmietli jednoznačne povedať, že ide o najlepšiu hodnotu za peniaze.

Poskytnutie podpory však neodmietajú, odporúčajú nanajvýš prehodnotiť výšku dotácie či rozsah a štandard nového centra. Takisto žiadajú jasné nastavenie povinností štátu či OZ NKKC, komplexnejšie porovnanie alternatívnych investícií, rokovanie s developerom o zvýšení jeho vkladu alebo bližšie špecifikovanie nákladov a ich následné posúdenie Ministerstvom financií. Analytici zhŕňajú, že štandardne by takéto štúdie mal pripravovať štát – ten však nemá akúkoľvek stratégiu pre rozvoj kongresového cestovného ruchu.

OZ NKKC výsledky analýzy privítalo a súhlasí, že súkromný investor sa musí na financovaní projektu podieľať. Samotné centrum by malo byť ideálne dokončené pred rokom 2030 (hovorí sa o roku 2027), kedy bude Slovensko opäť predsedať v Rade EÚ. Posledné predsedníctvo v roku 2016 sa potýkalo s radou problémov, súvisiacich s absenciou kapacít pre stretnutia na najvyššej úrovni. Nový projekt to však prekoná – ak naozaj vznikne.

 

NKKC v Novom Istropolise má byť podľa expertov pre štát najvýhodnejšie. Zdroj: Immocap

 

Minister financií projekt kritizuje

Reakcie na seba nenechali dlho čakať, vrátane kritických. Ako prvé reagovalo JTRE. „JTRE je silne znepokojená postupom občianskeho združenia,“ uviedol pre TASR výkonný riaditeľ JTRE Pavel Pelikán. Celý proces výberu lokality a partnera pre výstavbu NKKC v Bratislave vníma developer ako netransparentný, nedôveryhodný a vopred pripravený v prospech jedného z developerov. Dokazovať to má fakt, že o výsledku hodnotenia sa JTRE dozvedelo z médií a nie priamo od občianskeho združenia.

Ešte kritickejšie a expresívnejšie sa však vyjadril minister financií Igor Matovič. „Utrite si zobáky, zbytočne ste nadprácu robili. Váš výber si strčte kam chcete,“ napísal na sociálnej sieti v príspevku, nazvanom Kongresový oser. Kritizoval tým štúdiu uskutočniteľnosti, pričom naznačuje, že jej autori sú previazaní na developera Immocap. Dôkazy, na základe ktorých by toto tvrdenie podporil, nezverejnil. Podotkol však, že „...výber vraj robilo občianske združenie zložené z ľudí, ktorí si ešte u Pellegríniho vylobovali 60 miliónov na ich projektík kongresového centra v Istropolise.“ To ale nie je presné, keďže v tomto čase ešte nebolo jasné, kde by mohlo byť NKKC umiestnené.

OZ NKKC reaguje pomerne diplomaticky. „Slovensko má dnes veľký investičný dlh čo sa týka kongresovej aj kultúrnej infraštruktúry. Občianske združenie spracovalo štúdiu realizovateľnosti na základe dvoch uznesení súčasnej vlády, ktorá sa prihlásila k cieľu vybudovať kongresové a kultúrne centrum. Rozsiahla štúdia s viac ako 300 stranami je výsledkom odbornej práce expertov z rôznych oblastí v konzultácii s UHP a IKP. Je to dobrý základ na ďalśiu odbornú diskusiu o tejto téme. UHP štúdiu posúdilo, potvrdilo jeho návratnosť a potrebu a odporučilo vláde ako ďalej postupovať,“ píše združenie. Nezabudlo však pripomenúť, že to bola už súčasná vláda – v tom čase pod vedením Igora Matoviča – ktorá združenie k danému postupu zaviazala.

Celá situácia sa týmto komplikuje. Ďalší postup mal ideálne spočívať v dohode štátu, OZ NKKC a Immocapu o nadviazaní spolupráce. Následne sa mal dať zámer preveriť ešte Európskej komisii. Až potom by sa mohlo začať reálne s prípravou aj výstavbou centra. Bez súhlasu Ministerstva financií je však celý proces narušený. „...a ak raz nejaké centrum bude, tak jeho výber bude robiť cez transparentnú verejnú súťaž štát a žiaden záujemca sa okolo komisie ani len nešuchne,“ predstavuje si ideálny postup Matovič.

To však celý proces posunie, a nie je vôbec zrejmé, o akú dlhú dobu. V ideálnom prípade by štát začal okamžite pripravovať vlastný projekt vzniku NKKC, prípadne novú verejnú súťaž. To však nie je v kontexte aktuálnej situácie realistické ani politicky priechodné. Výsledkom tak môže byť aj niekoľkoročné omeškanie oproti ideálnemu scenáru. Bratislava a Slovensko tým utrpia – tak ako trpia už dnes unikajúcimi príjmami v dôsledku absencie centra.

 

JTRE považuje výber centra v Novom Istropolise za netransparentný. Samé ponúka jeho vznik v Novom Lide (hore). Zdroj: J&T Real Estate

 

Ako ďalej?

Reakcia Igora Matoviča viac ako o čomkoľvek inom svedčí, že si ani materiál od odbornej skupiny, ani ÚHP, a ani uznesenia vlastnej vlády veľmi podrobne neprečítal. Expresívne a silné reakcie bez dostatočného poznania situácie sú od tohto politika typické. Výsledkom je narušenie možností rozvoja štátu a v tomto prípade hlavného mesta. O potrebe čo najskoršieho uvedenia inštitúcie typu NKKC do života pritom panuje všeobecná zhoda – nakoniec, postavili sa za ňu aj Bratislavský samosprávny kraj, aj organizácia Slovakia.travel. Hlavné mesto zatiaľ váha, čo je však s ohľadom na absenciu jasnej vízie budúcnosti Bratislavy zo strany súčasného vedenia mesta neprekvapivé.

Ak sa skutočne proces pozastaví, profitovať z toho bude predsa len niekto. Momentálne je najväčším víťazom JTRE. Analýza pracovnej skupiny, citovaná aj v materiáli ÚHP, ukázala, že projekt vzniku NKKC v Novom Lide trpí najmä na slabú rozpracovanosť a pozemkové vzťahy. Developer teraz potrebuje čas, aby dokázal vysporiadať všetky pozemky v rámci lokality a bola mu potvrdená zmena Územného plánu. Nové Lido s ním stále ešte nie je v súlade a preto nie je dnes možné NKKC rozostavať ani vybudovať k nemu adekvátnu infraštruktúru. Je celkom možné, že o rok alebo o dva však už budú mnohé problémy prekonané.

V takom prípade sa môže zmeniť hodnotenie v rámci jednotlivých kritérií. Aj keby robil novú analýzu štát, len sotva si možno predstaviť, že bude zámery hodnotiť podľa radikálne odlišných kritérií. Nové Lido sa môže stať omnoho vážnejším konkurentom Nového Istropolisu. Veľmi teoreticky by si mohla polepšiť aj Incheba, hoci aj naďalej bude oproti svojim konkurentom zaostávať v skúsenostiach investora s takýmito zadaniami.

Či by to bolo pre Bratislavu lepšie riešenie, je otázne. Odhliadnuc od ekonomických strát, NKKC v Novom Lide by mohlo byť architektonicky príťažlivejšie, prevádzkovo lepšie a možno ešte vhodnejšie dotvárajúce okolitú (budúcu) štvrť ako Nový Istropolis. Developer pracuje s brownfieldom charakteru greenfieldu, môže sa tak maximálne realizovať (pokiaľ sa zmení ÚP). Navyše, objekt by stál naproti novej budove SND v blízkosti nábrežia, v čom je silný symbolizmus. Kľúčové kultúrne stavby Bratislavy sú umiestnené v blízkosti Dunaja a NKKC by sa k nim mohlo zaradiť.

Na druhej strane, na Trnavskom mýte developer pravdepodobne zrovná so zemou Dom odborov Istropolis, komplikovaný a neekonomický, ale predsa len architektonicky zaujímavý komplex. Množstvo umelecky stvárnených detailov a riešení z neho robí kandidáta na vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku. Ak sa tak nestane, zanikne. Za akceptovateľné to považujem za predpokladu, že bude nahradený budovou, ktorá bude po architektonickej a funkčnej stránke ešte kvalitnejšia a pre Bratislavu prínosnejšia. Nový Istropolis má takúto ambíciu.

Táto ambícia však súvisí s umiestnením NKKC práve tu. Immocap síce opakovane deklaruje, že tu vybuduje významné kultúrne centrum, je ale na diskusiu, či bude natoľko veľkorysé, pokiaľ nebude slúžiť ako NKKC. Väčšina veľkých kongresových centier totiž nie je priamo návratná, preto sa na ich vzniku podieľajú mestá a štáty. To by v prípade Nového Istropolisu mohlo ovplyvniť jeho rozsah alebo parametre. Bude ale v takom prípade adekvátnou náhradou za starý Istropolis?

Urputný boj JTRE je na jednej strane pochopiteľný, na druhej strane má ale developer oveľa väčšiu voľnosť v tom, čo v objekte na konci hlavného námestia v Novom Lide umiestni. Nemuselo by to byť len niečo typu NKKC – daná lokalita je nepochybne vhodná aj pre múzeum národného významu, národnú alebo hlavnú mestskú knižnicu, galériu moderného umenia, novú filharmóniu alebo významnú vládnu inštitúciu. Pri rozvoji takýchto lokalít by sa malo postupovať v zmysle dlhodobejšej stratégie umiestňovania významných budov, nie len z toho, čo je aktuálne „v ponuke“.

Tak či onak, ukazuje sa, že vývoj okolo Národného kultúrneho a kongresového centra, tak ako pri každom väčšom pláne na Slovensku, bude ešte veľmi komplikovaný. Je veľká škoda, že sa diskusia začína politizovať. Práve vtedy, kedy sa do projektov začali vo väčšej miere miešať politici, nastali problémy. Bratislava aj Slovensko na tom strácajú najviac.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.