Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 07.06.2022 14:23

Dunajský región má byť inovačným centrom svetového významu, podpísaná bola historická spolupráca

Dunajský región s pridruženými krajinami, predovšetkým Rakúskom, Slovenskom, Českom alebo Maďarskom by sa mohol premeniť na jednu z najviac inovatívnych častí svete. To je cieľom iniciatívy Danube Tech Valley (DTVI), veľkorysej vízie, ktorá má zvýšiť inovačný potenciál v Podunajsku. Spoločné vyhlásenie o podpore iniciatívy vydali Slovenský premiér Eduard Heger, rakúsky kancelár Karl Nehammer a zástupcovia organizácie GLOBSEC, ktorá za DTVI stojí.

Article Big

Iniciatíva DTVI prichádza podľa autorov vízie v kritickom historickom období. Vojna na Ukrajine zásadne zmenila globálne ekonomické vzťahy – očakávať možno útlm globálnej spolupráce, ale naopak posilnenie kooperácie na úrovni regiónov. Ďalšou novinkou je zvýšenie záujmu svetovej verejnosti o stredoeurópsky región, snahy Európskej únie o veľkú ekonomickú transformáciu a obnovu po pandémii a veľký tlak na zvýšenie konkurencieschopnosti oproti hráčom v Severnej Amerike alebo Ázii.

GLOBSEC, ktorý sa venuje otázkam medzinárodnej bezpečnosti, ale aj ekonomického rastu a udržateľnosti, vidí v „Dunajskom údolí“ obrovský potenciál pre rozvoj. Väčšina krajín dosiahla úroveň stredného príjmu, nachádza sa tu mnoho tradičných priemyslených odvetví, ale aj rastúca sieť start-upov a inovačných firiem – tie však potrebujú pomoc. „Cieľom iniciatívy GLOBSEC Danube Tech Valley Initiative je urýchliť inovačný potenciál podunajského regiónu,“ vysvetľuje Róbert Vass, zakladateľ a prezident organizácie GLOBSEC. „Aj vzhľadom na bezprecedentný záujem o tento región vo vzťahu k ruskej agresii na Ukrajine, existuje zvýšený potenciál krajín CEE ako možného ohniska inovácií a cezhraničnej spolupráce.“

Tvorcovia vízie DTVI tak vidia veľký priestor pre vývoj technológií novej generácie v mnohých sektoroch, ako aj pre nasadenie technológií Priemyslu 4.0 na urýchlenie „inteligentného, ​​udržateľného a spravodlivého rastu“. Pre tento cieľ nadchli aj významných politikov. K záväzku podporiť medzihraničnú spoluprácu, prepájanie aktérov, akclerovať vývoj inovácií a posilňovať vzťahy sa prihlásili slovenský premiér Eduard Heger a rakúsky kancelár Karl Nehammer. Spoločne podpísali vyhlásenie, ktoré je do istej miery historické.

Na základe tejto dohody sa môžu spustiť ďalšie kroky, vrátane politických. „DTVI bude slúžiť ako katalyzátor politických opatrení vyplývajúcich z regionálnej spolupráce,“ hovorí Katarína Cséfalvayová, ktorá vedie iniciatívu DTVI. „Okrem toho DTVI zjednotí rôzne zainteresované strany, aby identifikovali oblasti politiky, vďaka ktorým bude CEE konkurencieschopnejšia, inovatívnejšia a udržateľnejšia. V rámci DTVI umožníme priaznivé podmienky a vytvoríme stimuly pre rast založený na inováciách.“ K iniciatíve sa môžu pridať aj ďalšie vlády (záujem už prejavuje česká vláda), GLOBSEC bude fungovať ako facilitátor a bod koordinácie a informácií.

Do budúcna bude DTVI skúmať spôsoby, ako mobilizovať inovačný potenciál aj v rámci širšieho susedstva EÚ (západný Balkán, Ukrajina). Takýmto spôsobom sa má podporiť nielen ekonomická, ale napokon aj politická sila Európy a Európskej únie.

 

Predstavenie Danube Tech Valley Initiative. Zdroj: GLOBSEC

 

Aký je inovačný potenciál regiónu

DTVI bolo bližšie predstavené aj v rámci ostatného ročníka konferencie GLOBSEC, spoločne s aktuálnou situáciou a potenciálom pre inovácie v dunajskom regióne. K téme sa vyjadrili aj poprední odborníci, podnikatelia a zástupcovia vládnych inštitúcií, venujúcich sa tejto problematike. Diskusiu moderoval viceprezident GLOBSECu a niekdajší minister hospodárstva SR Vazil Hudák.

Podľa účastníkov, najväčším problémom pri inováciách na Slovensku nie je ani tak nedostatok financií alebo kapacitách, ale v strate dôvery v stakeholderov – predovšetkým štát. Mnoho podnikateľov tak ministerstvu hovorí – len nerobte nič. Preto má veľký zmysel využiť zahraničné zdroje a príklady dobrej praxe a začať postupne prekonávať skepticizmus. To má zásadný význam, lebo Európska únia sa snaží aktuálne v súvislosti s prechodom na priemysel 4.0, nízkouhlíkové postupy a znalostnú ekonomiku podporovať nové projekty, kde bude dôvera a predovšetkým kooperácia dôležitá.

Experti každopádne varujú, aby nedošlo ku kopírovaniu modelu Sillicon Valley v USA. Dunajské údolie v konečnom dôsledku nedisponuje takou kritickou masou ľudí alebo kapitálu. Veľkým rozdielom sú aj výrazné bariéry medzi jednotlivými krajinami. Prvým krokom tak musí byť odstraňovanie fragmentácie, kohézia a motivácia hľadať vlastné postupy (zvlášť v prípade technologického trhu, ktorý je vždy globálny a núti regióny hľadať si vlastnú atraktivitu). Cestu už do istej miery ukazuje Viedeň, ktorá začala aktívne prepájať malé začínajúce firmy s veľkými aktérmi a investormi. Veľmi nápomocné sú aj aktivity „európskeho MIT“, teda (EIT) v Budapešti, ktoré postupne vytvára sieť partnerov. Z troch tisícov sú aktuálne zo Slovenska len desiati.

Slovensko len dnes pracuje na Národnej stratégii inovácií a rozvoja. Nízka dôvera a kompetencia, definujúca podnikateľské prostredie v krajine, sa má zlepšiť. Cestou k tomu môže byť posilnenie PPP projektov rozvoja firiem. Podnikatelia považujú za potrebné zároveň navýšiť zdroje na scale-upy spoločností, aby tieto dokázali ďalej expandovať – miliardy sú totiž dostupné pre začínajúce start-upy, pre trochu pokročilejšie podniky ale už nie. Európsky fond pre scale-upy vzniká taktiež len teraz.

Napokon, predseda Slovenskej akadémie vied profesor Pavol Šajgalík zdôrazňuje, aby sa zvýšila podpora základného výskumu – len potom môže narásť kompetencia v najsilnejších témach, na ktoré sa musia lokálne technologické firmy zameriavať. Potenciál vidí napríklad v automobilovom priemysle, predovšetkým technológiách pre rozvoj elektromobility. Dobrými príkladmi z praxe sú vznikajúce Národné batériové centrum, ktoré sa bude venovať výskumu v oblasti vývoja nových batérií. S tým súvisí aj vznik nového závodu vo Voderadoch, kde chce firma InoBat vyvíjať vlastné batérie a postupne vybudovať celý dodávateľský reťazec. Takýmto spôsobom by tu mohla jedného dňa vzniknúť GigaFactory, ktorá prispeje k narušeniu monopolu Tesly v tejto oblasti.

 

Bratislava nemôže pomýšľať na zlepšenie svojej medzinárodnej exponovanosti, pokiaľ nebude disponovať vlastným špičkovým kongresovým centrom

 

Čo by to mohlo znamenať pre Bratislavu

GLOBSEC pripravil správu o potenciáloch pre rozvoj inovácií v regióne, ktorej súčasťou je aj návrh niekoľkých vcelku konkrétnych opatrení, aplikovateľných v rámci rozvoja mesta. Jednotlivé zmeny sú tematicky zaradené pod kategórie finančný kapitál, ľudský kapitál, trhy, regulačný rámec a podporné systémy a kultúra. Pre slovenskú metropolu by mohli byť relevantné najmä opatrenia v oblasti ľudského kapitálu a podporných systémov.

Autori správy napríklad za účelom rozvoja kvality ľudského kapitálu – teda podpory talentov a zvyšovania schopností a znalostí ľudí, ktorí budú následne nositeľmi inovácií – navrhuje zriadenie Dunajského „MIT“ kampusu. Cieľom by malo byť nalákanie poprednej inštitúcie z Brečtanovej ligy (Ivy League – osem najprestížnejších univerzít na Východnom pobreží USA, napríklad Harvard, Yale, Princeton a ďalšie), aby si otvorila svoju pobočku v tomto regióne. Takáto inštitúcia by mohla byť jadrom celého inovačného procesu a prepájať ľudí naprieč Dunajským údolím. Presné miesto definované nebolo, nie je tak vylúčené, že by o umiestnenie takéhoto kampusu mohla bojovať aj Bratislava.

K opatreniam v oblasti podpory a rozvoja inovačnej kultúry zas patrí organizácia GLOBSEC Danube Tech Summit, teda stredoeurópskej verzie známeho lisabonského Tech Summitu. Išlo by o viditeľný symbol nového typu rozvoja regiónu a miesto prepájania myšlienok a ľudí. Navrhuje sa aj udeľovanie prestížnych technologických cien, technologických diskusií po vzore formátu TEDx alebo vybudovanie výskumného a vývojového kampusu najvyššej úrovne v spolupráci s technologickými univerzitami.

Na toto všetko dnes Bratislave chýba infraštruktúra. V prípade Tech Summitu, diskusií alebo udeľovania cien medzinárodného významu je to najmä absencia kapacitného a špičkovo vybaveného kongresového centra. Súčasné kongresy v Bratislave sa tlačia v rozličných nevhodných priestoroch (čo platí, koniec-koncov, aj o GLOBSECu – hoci je Grand Hotel River Park pekný, na podujatie daného rozsahu je absolútne nevyhovujúci). Ak má metropola Slovenska posilniť svoje medzinárodné postavenie, nalákať významných medzinárodných aktérov a podujatia a možno aj investorov, ktorí tu budú rozvíjať podnikanie s vyššou pridanou hodnotou, je vznik kongresového centra nevyhnutný.

Takisto v súčasnosti chýba aj kvalitnejší technologický a výskumný kampus. Určité pozitívne náznaky prichádzajú z Mlynskej doliny, kde pripravuje svoje sídlo, doplnené o vývojové centrum, ESET, ako aj súťaž na rozvoj svojho kampusu SAV. Do akej miery ale dosiahnu úroveň prepojenia a vybavenia, vyššiu oproti iným štátom, nie je známe. Jednoznačne potrebná je však svetová kvalita, ak sa má región a aj Bratislava radikálnejšie posunúť.

Kľúčovou otázkou je, či sa ale vôbec posunúť chce. Zhodou okolností presne v ten istý deň, ako bola podpísaná dohoda, vyhlásil v rozhovore pre Startitup primátor Bratislavy Matúš Vallo, že nevie, či si želá, aby bola Bratislava známa dobrými kongresmi. Dôvodom je, že Hlavné mesto podľa neho nebude mať z kongresov žiadne peniaze. Toto považujem za neuveriteľne provinčné zmýšľanie. Nanešťastie, reflektované je aj v aktuálne pripravovanom strategickom pláne Bratislava 2030, kde sa síce hovorí o podpore kongresovej turistiky, nijako sa tam ale nespomína aspoň formálna podpora vzniku veľkého kongresového centra (NKKC).

Aj preto som vtedy Bratislavu 2030 nazval materiálom, ktorý chce slovenskú metropolu zastabilizovať ako nevýznamné a nepríliš výnimočné stredoeurópske mesto. Materiál sa nijako špeciálne (nanajvýš len veľmi vágne) nevyjadruje k podpore inovácií, rozvoju technologických kampusov alebo zvýšeniu úrovne podnikateľského prostredia, k čomu vie nemalou mierou prispieť. Za svoje pripomienky som bol spoluautormi materiálu výrazne skritizovaný, čo ale nemení nič na fakte, že takéto zásadné témy sú jednoducho opomenuté.

Bude teda Bratislava ekonomickým srdcom Dunajského údolia? Zdá sa, že existujú dva protichodné svety s odlišnými záujami. Kým iniciátori DTVI a ich podporovatelia (vrátane súčasného premiéra) by to očividne chceli, súčasné vedenia mesta sa k takejto perspektíve stavia laxne, až odmietavo. Možno by mu prospelo rozmýšľanie v širších súvislostiach.

Bratislava sa musí okrem sadenia stromov a dláždenia ulíc zamerať aj na ekonomický rozvoj, podnikanie, medzinárodnú atraktivitu pre investorov a aktívne lákanie medzinárodných inštitúcií. Inak ju vývoj obíde a ona ostane pri tejto veľkej stredoeurópskej iniciatíve tým, čím bola pred vyše storočím – príjemným, no provinčným mestečkom v tieni omnoho rozhľadenejšej Viedne, Budapešti, Brna a ďalších miest.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Strategický plán Bratislava 2030 je odhalený. Aká bude Bratislava budúcnosti?

19.05.2022 17:07:41 Adrian Gubčo

Jeden z najväčších problémov Bratislavy je absencia ucelenej stratégie, podľa ktorej by sa rozvíjala. Odráža sa to na neujasnenosti územného rozvoja, zlom využívaní finančných prostriedkov, absencii podpory významných odvetví a politík a celkovo zlom stave mesta. Prekonať to má najnovší Pplán hospodárskeho a sociálneho rozvoja (PHSR) na roky 2021-2030, nazvaný Bratislava 2030. Na jeho podobe mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) pracujú už dva roky.

Čítať viac

Útvar hodnoty za peniaze odporúča vznik Národného kultúrneho a kongresového centra, minister financií zámer kritizuje

16.12.2021 13:26:20 Adrian Gubčo

V priebehu včerajška bolo odhalené hodnotenie Štúdie uskutočniteľnosti projektu Národného kultúrneho a kongresového centra (NKKC). Vypracovať ju dalo rovnomenné združenie, ktorého cieľom je vznik tohto dôležitého prvku občianskej vybavenosti, zásadného pre ďalší rozvoj Bratislavy. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR síce potvrdil jeho výhodnosť, výsledky štúdie však expresívne skritizoval minister financií Igor Matovič.

Čítať viac

Komentáre