Simona Schreinerová 21.04.2026 10:35

Veľké plány, nulový výsledok. Revitalizácia Nobelovho námestia mala byť exemplárna, namiesto toho putuje do šuflíka

Nobelovo námestie v Petržalke má napriek viacerým nedostatkom výrazný potenciál stať sa príjemným a funkčným verejným priestorom. Môže slúžiť ako miesto stretávania, kultúrnych podujatí, športových aktivít i komunitného života. Mestská časť Petržalka už pred niekoľkými rokmi deklarovala záujem o jeho revitalizáciu. Ako sa ale zdá, aktuálne sa situácia obracia. 

Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Nobelovo námestie je jedným z petržalských verejných priestorov s označením námestie, napriek tomu ide skôr o voľný priestor medzi bytovými domami a objektami občianskej vybavenosti so zastaranou parkovou úpravou. Aj napriek tomu tu ale existuje šanca na vytvorenie príťažlivého miesta. Popri stovkách bytov sa tu nachádza množstvo služieb, prechádza tadiaľto cyklotrasa Petržalského korza a nachádza sa v neveľkej vzdialenosti od iných atraktívnych bodov. 

Samospráva preto plánovala obnovu Nobelovho námestia s cieľom vytvoriť inkluzívny, zelený a atraktívny verejný priestor. Súčasťou prípravy bol participatívny proces – v roku 2023 prebehli rozhovory s obyvateľmi a dotazníkový prieskum, do ktorého sa zapojilo 642 respondentov.

Z výsledkov vyplynula potreba lepšieho prepojenia s okolím vrátane petržalského korza, ako aj dôraz na bezbariérový pohyb. Obyvatelia zároveň požadujú zachovanie a rozvoj zelene, viac tieňa, vodné prvky a redukciu spevnených plôch, pričom priestor má reagovať na klimatické výzvy. Námestie má slúžiť predovšetkým na oddych a pokojné trávenie času, doplnkovo na komunitné či športové aktivity. Medzi najmenej žiadané patria hlučné podujatia, pojazdné stravovanie a trhy. Pozitívom je, že pozemky sú od roku 2022 zverené mestskej časti, čo zlepšuje možnosti jeho obnovy.

Ešte v lete minulého roka sa zdalo, že vyhlásenie architektonickej súťaže je blízko. „Momentálne sme vo fáze zapracovania pripomienok Slovenskej komory architektov (SKA) k súťažným podmienkam, ako aj preverovania ostatných náležitostí vrátane hľadania ideálneho dátumu vyhlásenia súťaže,“ uviedla vtedy Mária Halašková, hovorkyňa mestskej časti Petržalka.

Petržalka zároveň hľadala spôsoby, ako zladiť štandardné úlohy vyplývajúce z legislatívy s prípravou podkladov pre revitalizáciu verejných priestranstiev. Mestská časť totiž nemá špecializovaný útvar určený výhradne na prípravu súťaží. Plánovaná architektonická súťaž zatiaľ neprebehla a pravdepodobne sa tak skoro neuskutoční.

Zdroj: Mestská časť Bratislava - Petržalka

Na skutočnosť, že projekt zrejme skončil „v šuflíku“, upozornil začiatkom roka Juraj Mravec, poslanec mestskej časti Bratislava – Petržalka. „Po skvelom štarte v roku 2021 a 2022, keď sa uskutočnila participácia s obyvateľmi a došlo k zvereniu námestia na účel jeho rekonštrukcie, projekt zamrzol vo fáze prípravy podkladov pre architektonickú súťaž. Namiesto plynulého pokračovania sa proces zastavil,“ uviedol poslanec.

Predstava obnovy námestia smerovala k jeho ochladeniu a spríjemneniu prostredia, keďže je obklopené budovami. Uvažovalo sa o doplnení vodných a tieniacich prvkov, rozšírení zelene a redukcii spevnených plôch. Detské ihrisko malo zostať na pôvodnom mieste, pričom plánovaná prekládka cyklotrasy sa mohla obmedziť alebo úplne vypustiť.

Dôležitou témou bola budúcnosť budovy Billa, ktorá výrazne ovplyvňuje charakter územia. V prípade jej nahradenia sa počítalo s multifunkčným objektom s bývaním a administratívou. Riešiť sa mala aj postupná obnova gaštanovej aleje, keďže pôvodné stromy postupne dožívajú.

Projekt sa mal zmestiť približne do pôvodného rozpočtu 3,5 milióna eur, upraveného o infláciu. Od plánov na výstavbu samostatnej komunitnej budovy sa pravdepodobne upustilo, keďže prioritou bola samotná revitalizácia námestia. Diskusia o budúcnosti územia však pokračuje na úrovni odborných komisií.

Pozastavenie projektu v podstate potvrdil starosta Petržalky Ján Hrčka. Štúdia a podklady k príprave súťaže mali stáť niekoľko desiatok tisíc eur. „Ak máte za tri milióny zrealizovať revitalizáciu Nobelovho námestia, pýtajú sa vás v ostatných častiach Petržalky – čo Námestie Hraničiarov, čo Muchovo námestie, čo Humenské námestie, čo ďalšie námestia v Petržalke? Ak by ste chceli realizovať všetky tieto projekty, potrebovali by ste približne 40 až 50 miliónov eur,“ vysvetľuje Hrčka vo formáte Starosta odpovedá.

„Ak nemáte prostriedky na opravy chodníkov či budov, jednoducho nemáte jeden, dva alebo tri milióny na obnovu jedného námestia,“ uvádza starosta. Podľa neho „čísla nepustia“, aj keď návrh pôsobí atraktívne a má marketingový potenciál.

Podľa Hrčku je efektívnejšie investovať do menších úprav než vynakladať tisíce eur na štúdie, z ktorých vznikne projekt za niekoľko miliónov, ktorý si samospráva nemôže dovoliť realizovať. Ako príklad uviedol realizáciu trávnatého koberca na Draždiaku, ktorá má stáť menej než projektová dokumentácia, často končiaca „v šuflíku“. Revitalizácia Nobelovho námestia sa tak napriek sľubnému začiatku v blízkom čase nespustí.

Zdroj: Mestská časť Bratislava - Petržalka

Nobelovo námestie vzniklo v druhej polovici 80. rokov ako súčasť výstavby v Dvoroch, pričom od roku 1991 nesie názov po Alfredovi Nobelovi. Na jeho mieste sa kedysi nachádzal petržalský cintorín, ktorý dnes pripomína alej gaštanov vo východnej časti. Námestie ohraničuje základná škola na južnej strane, obchodné a stravovacie prevádzky na severe a detské ihrisko v centrálnej časti. V jeho blízkosti pribudol výrazný projekt Einpark, ktorý kombinuje bývanie s administratívou a ovplyvňuje charakter širšieho územia.

Západná časť bola od začiatku koncipovaná ako zelená plocha s výsadbou stromov, pričom v roku 2020 ju doplnila alej japonských čerešní. Druhá polovica námestia je spevnená – pôvodný betón bol v roku 2004 nahradený zámkovou dlažbou, čo znížilo klimatickú priaznivosť územia. Priestorom zároveň prechádza petržalské korzo, významná pešia a cyklistická trasa spájajúca sever a juh mestskej časti. Námestie tak plní funkciu vstupného bodu do sídliska pre ľudí prichádzajúcich z centra mesta.

Napriek prítomnosti zelene sa územie v letných mesiacoch výrazne prehrieva. Vysoký podiel spevnených plôch v kombinácii s klimatickou zmenou spôsobuje vznik tepelných ostrovov, čo znižuje komfort využívania priestoru. Hoci sa v priestore nachádzajú lavičky, absentuje dostatok tieňa, tieniacich či vodných prvkov, ktoré by priniesli úľavu počas horúcich dní. Nedostatočné je aj oddelenie peších trás od oddychových zón, čo ďalej znižuje kvalitu využívania priestoru.

Podoba, funkčnosť ani stav priestranstva tak už nezodpovedanú kvalitnému mestu ani mestu, ktoré sa pripravuje na klimatickú zmenu. Argumentácia vedenia mestskej časti je z tohto pohľadu problematická. Danou logikou totiž nemusí prísť na obnovu priestranstva nikdy, čo rozhodne nie je želateľné. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.