Adrian Gubčo 13.08.2026 19:18

Miliónová obnova sa priblížila. Nové Námestie Republiky zmení tvár Petržalky

Keby bola Petržalka mestom, bola by tretím najväčším na Slovensku. Napriek tomu jej chýba prvok, charakteristický nielen pre každé mesto, ale aj pre väčšinu vidieckych obcí – centrálne námestie. Pôvodný urbanistický koncept sídliska pritom rátal s verejnými priestormi, kde malo dochádzať k vyššej koncentrácii návštevníkov. Jedným z nich je aj územie, dnes označované ako Námestie Republiky.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

V Petržalke sa dosiaľ nevyprofilovali skutočné námestia. Hoci sa tu nachádza viacero verejných priestorov s takýmto označením, väčšinou ide skôr o parky so súvisiacimi spevnenými plochami. Zmeniť by sa to malo v dohľadnej budúcnosti, nakoľko v príprave je hneď niekoľko plnohodnotných námestí.

Jedno z nich by sa malo nachádzať v centrálnej polohe Nového Lida, naproti Námestiu M. R. Štefánika na ľavom brehu Dunaja. Toto však bude mať skôr celomestský, ako len lokálny petržalský význam. Ďalšie sa plánuje v rámci projektu SOHO Petržalka a malo by byť petržalskou verziou Hlavného námestia. Umiestnené bude v susedstve električkovej zastávky Gessayova a bude sa otvárať smerom k Chorvátskemu ramenu.

V najpokročilejšej fáze prípravy je však nové Námestie Republiky. Ide o existujúci verejný priestor, vymedzený Jiráskovou, Chorvátskym ramenom a zástavbou na Tupolevovej. Územie má veľký potenciál vďaka rozsahu, tradícii podujatí, prítomnosti významných prvkov občianskej vybavenosti, dotyku s parkovým koridorom popri ramene a dopravnej dostupnosti. Najbližšia električková zastávka Zrkadlový háj je odtiaľto vzdialená len niečo vyše sto metrov.

Mestská časť Petržalka, Hlavné mesto i Metropolitný inštitút Bratislavy si boli tohto potenciálu vedomí a už v roku 2022 zorganizovali dvojkolovú urbanisticko-krajinársko-architektonickú súťaž na nové riešenie námestia. Víťazom sa stala kancelária gro architekti, ktorá porotu oslovila nadviazaním na existujúci geometrický kontext Petržalky, hojné využitie zelene a vhodnou koncentráciou aktivít na hlavnej obdĺžnikovej ploche.

Následne sa začala rozpracovanie víťazného návrhu a povoľovací proces. Kľúčový míľnik bol dosiahnutý na konci minulého roka, keď projekt konečne získal kladné záväzné stanovisko. Následne sa rozbehlo územné konanie. To je však už dnes úspešne ukončené vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby, čo znamená, že po formálnej stránke zostáva už len stavebné konanie na to, aby bolo možné realizáciu lepšieho verejného priestoru rozbehnúť.

Ako vyplýva z rozhodnutia, predmetom zámeru je umiestnenie objektov a stavieb v rámci revitalizácie verejného priestoru. Súčasťou objektovej skladby sú objekty skateparku a jeho zázemia, slnolamu, verejných toaliet, bistra, kiosku a vodného prvku vrátane elektrotechnických, vodohospodárskych a dopravných objektov a sadových úprav. Riešené územie má výmeru 81.162 metrov štvorcových, spevnené plochy tvoria 41.854 metrov štvorcových, zeleň 33.106 metrov štvorcových a zvyšok sú zastavané plochy.

Nejde tak o malé územie. K najvýraznejším zmenám má patriť presun skateparku, ktorý vznikne na ploche severne od objektu Tatrabanky, vybudovanie kultúrno-spoločenskej časti severne od skateparku, od ktorej bude oddelená slnolamom, a revitalizácia plôch severne od Jiráskovej. Upraviť sa má aj nábrežie Chorvátskeho ramena, kde budú pobytové schody, zastávka Markova sa presunie do novej polohy bližšie k plavárni, a zrevitalizuje sa aj pamätník Pražského povstania.

K novým stavbám patrí oficiálne skatepark, ktorý má byť na vysokej úrovni a obsahovať zázemie s terasou, toaletami či tribúnou. Vybudované budú aj samostatné verejné toalety, bistro, pomerne veľký „podlahový“ vodný prvok s 24 tryskami pri kultúrno-spoločenskej časti námestia, menšia fontána severne od Jiráskovej či kiosk s predajom tovaru. Novinkou bude nové umelecké dielo pri vstupe do námestia od zastávky MHD či psí výbeh pri Jiráskovej.

Zámer ráta s úpravou dopravnej infraštruktúry. Cesta bude zúžená a namiesto ochranných cyklopruhov sa vybudujú obrubníkom oddelené cyklistické cesty. Kvalita cyklistickej (aj pešej) infraštruktúry sa vo všeobecnosti výrazne zlepší. Riešených je aj 19 parkovacích miest, z toho 16 bude náhradou za zrušené stojiská v iných častiach námestia.

Voči zámeru prišlo od dotknutých orgánov len minimum výhrad. Kriticky sa k projektu organizácie dopravy vyjadril Krajský dopravný inšpektorát, cestný správny orgán ale tieto pripomienky nepovažoval za opodstatnené. Kapacitno-dopravné posúdenie nie je potrebné, preto by sa nemalo na dopravnom riešení nič zásadné zmeniť.

V aktualizovanej dokumentácii sa posilnil význam vodného prvku. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Navrhovateľ, ktorým je Hlavné mesto, sa tak môže posunúť do záverečného stupňa povoľovania, ktorým je stavebné konanie. Potrebné bude vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie. Podľa gro architektov, ktorých redakcia YIM.BA oslovila, už prebiehajú o tomto kroku prvé debaty. Táto dokumentácia dosiaľ vypracovaná nebola, mesto totiž musí vyčleniť prostriedky. Pracovať sa na nej začne najskôr až počas budúceho roka.

Podľa architektov nemožno vylúčiť, že sa s ohľadom na náročnosť zámeru projekt rozdelí až na päť menších celkov, resp. fáz, ktoré sa budú realizovať postupne s ohľadom na rozpočtové možností. Prvou bude skatepark, nasledovaný námestím s fontánou. Práve na tieto prvé dve časti sa bude mesto pravdepodobne zameriavať aj pri financovaní dokumentácie, pričom na realizáciu budú pripravené najskôr v roku 2028.

Nasledovať budú ďalšie časti – nábrežie Chorvátskeho ramena, priestory za Jiráskovou a úpravy dopravnej infraštruktúry. Kedy bude celé Námestie Republiky komplexne obnovené, sa v súčasnosti ešte odhadnúť nedá. S najväčšou pravdepodobnosťou bude ale tento proces trvať minimálne do konca tohto desaťročia.

Náklady na revitalizáciu sa totiž odhadujú na zhruba deväť miliónov eur. V kontexte Bratislavy ide o veľké číslo, aj keď ide o dôležitý verejný priestor v srdci najväčšieho sídliska. Nemožno očakávať, že sa mestský rozpočet v najbližších rokoch výraznejšie nafúkne, skôr naopak. Námestie Republiky tak bude trpieť na to isté, čo aj mnoho iných zámerov – no dlhú a fragmentovanú realizáciu namiesto rýchleho, jednorazového procesu.

Pre Petržalku to nie je najlepšia správa. Dnes tu žije vyše stotisíc ľudí a po dokončení všetkých uvažovaných zámerov sa môže tento počet zvýšiť aj na bezmála dvojnásobok. To sa už v našich pomeroch považuje za veľkomesto, napriek tomu tu ani dnes nie je skutočne centrálne námestie, ktoré by bolo akousi verejnou obývačkou a miestom stretnutí. Je to urbanistická chyba, ktorú treba napraviť čo najskôr.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.