Linda Vavricová 08.10.2026 17:28

Nevkus a mrhanie peniazmi. Architektonická anticena BRUTUS si podala najhoršie projekty za posledný rok

Záchrana chátrajúcej budovy či modernizácia vládneho areálu znejú na prvé prečítanie ako výborné správy. Samotná výška investície však kvalitnú architektúru nezaručuje. Tohtoročná anticena BRUTUS opäť obracia pozornosť aj na vrcholne nekvalitné realizácie, medzi ktoré patria aj štátne projekty v Bratislave.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Deviaty ročník architektonickej anticeny BRUTUS vychádzal zo 42 podnetov verejnosti. Výsledky zverejnené 7. októbra organizátori usporiadali do siedmich „hriechov“, doplnených o bonus. Iniciatíva sa pritom nezameriava len na vzhľad jednotlivých stavieb. Upozorňuje aj na nevhodnú výstavbu, necitlivé rekonštrukcie či nevydarené úpravy ulíc a námestí. Výber poroty má otvoriť diskusiu o tom, čo sa pri týchto projektoch nepodarilo a ako sa podobným chybám v budúcnosti vyhnúť.

Bratislavy sa týkajú tri položky: rekonštrukcia bývalého internátu Hviezda, známeho ako Kukurica, múr s imitáciou tehál pri tejto budove a vstupný objekt Úradu vlády SR. Prvé dve sa stali predmetom celonárodnej kritiky, posledný projekt zostal trošku v úzadí. Všetky však spájajú rozličné pochybenia aj diskutabilný výsledný produkt.

Rekonštrukciu Kukurice porota zaradila pod označenie Chamtivosť. Bývalý vojenský internát Hviezda patrí k charakteristickým výškovým budovám bratislavského Nového Mesta. Dokončený bol v roku 1978 podľa návrhu Cyrila Sirotného a Jána Strculu. Jeho technický stav sa postupne zhoršoval, pričom problémy zahŕňali zatekanie, koróziu obvodného plášťa aj poškodenie konštrukcií.

Príprava obnovy získala konkrétnejšiu podobu v roku 2021. Ministerstvo obrany oslovilo Fakultu architektúry a dizajnu STU, pričom zo štyroch kolektívnych návrhov vybralo riešenie ateliéru- Vertikálny ateliér ALEXY/BOGÁR. Návrh smeroval k zachovaniu pôvodných architektonických hodnôt. Aj jeho neskoršie rozpracovanie počítalo s obnovou pôvodných materiálov, architektonických detailov či výtvarného diela vo vstupných priestoroch.

Počas prípravy a realizácie sa však menilo využitie aj podoba objektu. Ubytovanie ustúpilo kanceláriám nového sídla rezortu obrany. Finálne riešenie už nespracovával pôvodný architektonický tím a zmeny sa dotkli aj zásadných prvkov budovy - balkónov, okien či tvaru strechy. Nešlo teda len o dodatočné vybavenie, ale o zásahy do samotnej architektúry. Navyše pribudli pôvodne neplánované prvky vrátane veľkoplošnej svetelnej obrazovky na fasáde a exteriérových machových stien na najvyššom podlaží.

Náklady na stavebné práce boli podľa rezortu obrany vyčíslené približne na približne 68 miliónov eur, zariadenie interiéru na ďalších 8,5 miliónov. Tvrdenia o predražení minister obrany odmietol a obrazovku obhajoval jej plánovaným propagačným využitím.

Porota anticeny kritizuje najmä odklon od súťažného návrhu, ktorý hodnotí ako citlivé a architektonicky hodnotné riešenie. Osadenie veľkoplošnej obrazovky podľa nej predstavuje zbytočný zásah do charakteru budovy, navyše financovaný z verejných peňazí. Výhrady tak nesmerujú proti samotnej obnove, ale proti spôsobu, akým sa pôvodný zámer zmenil. Záchrana významnej stavby totiž nemá spočívať len v odstránení technických nedostatkov, ale aj v zachovaní architektonických kvalít, ktoré ju robia výnimočnou.

Obnova Kukurice bola príležitosťou nielen na vytvorenie nového reprezentatívneho sídla ministerstva, ale aj na záchranu významného diela slovenskej povojnovej architektúry. Pôvodný návrh ukázal, že tieto ciele možno spojiť. Ako sa ale ukazuje, dokončenie rekonštrukcie samo osebe nie je zárukou kvalitného výsledku.

Múr pri sídle MO SR je už zdevastovaný. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Označenie Lož si vyslúžil múr pri Kukurici, ktorého povrch napodobňuje tehly. Pri jeho obnove sa do novej vrstvy omietky vtlačil tehlový vzor a povrch sa následne natrel červenohnedou farbou. Namiesto skutočného tehlového obkladu tak vznikla jeho napodobenina.

Rezort obrany zvolené riešenia vysvetlil tým, že tehlový vzor má byť menej lákavý pre autorov nápisov než hladká jednofarebná plocha. Už v septembri sa však aj na takto upravenom múre objavili nasprejované prvé pečiatky writerov.

Podstatou kritiky poroty však nie je odolnosť múru voči vandalizmu, ale predstieranie kvality. „Keď nestačí skutočná architektúra, nastupuje jej imitácia,“ uvádza sa v odôvodnení anticeny. Problémom pritom nie je samotné použitie omietky, ale snaha vydávať ju za tehlový obklad. Aj jednoduchý omietnutý múr môže pôsobiť reprezentatívne - rozhodujúce je kvalitné spracovanie.

Vstupný objekt Úradu vlády SR sa objavil v kategórii Gýč. Stavba na Spojnej ulici vznikla v rámci obnovy areálu Letného arcibiskupského paláca. Budova má slúžiť na kontrolu vstupu do areálu a zároveň v nej má byť podateľňa aj pracovisko na prijímanie sťažností. Úrad potrebu zásahov do areálu zdôvodňoval technickými poruchami, nevyhovujúcim dopravným riešením a bezpečnostnými nedostatkami.

Nový vstupný objekt však namiesto striedmeho súčasného výrazu dostal historizujúcu podobu s vysokou strechou, členenými oknami a ozdobným riešením fasád. Nadviazať mal na palácový areál, ktorého podobu významne ovplyvnili aj zásahy Emila Belluša zo 40. rokov 20. storočia. Výsledok už pred dokončením vyvolával kritiku pre nepresvedčivé napodobňovanie historickej architektúry. Do historického prostredia pritom môže citlivo zapadnúť aj kvalitná súčasná stavba, ktorá rešpektuje charakter areálu a nechá pôvodnú architektúru vyniknúť.

Otvorenie Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach bolo spojené s lacnou pseudoumeleckou show. Zdroj: Mesto Medzilaborce

Tieto príklady otvárajú širšiu otázku zodpovednosti štátu, ako aj verejného sektoru za podobu prostredia miest a obcí. Pri obnove objektov sa totiž nerozhoduje iba o podmienkach pre zamestnancov, ale aj o budúcnosti významných stavieb a ich vzťahu k okoliu. Kvalitný návrh, rešpekt k pôvodnej architektúre a dôsledné odborné vedenie realizácie by preto mali byť samozrejmosťou.

Zmyslom anticeny by nemalo byť iba upozorňovanie na nevydarené riešenia, ale aj snaha predísť ich opakovaniu. Preto je potrebné venovať rovnakú pozornosť príprave projektov, rovnako ako zmenám, ktoré prichádzajú počas výstavby. Úloha verejného investora sa totiž nekončí dokončením prác a otvorením budovy. Zahŕňa aj zodpovednosť za kvalitu toho, čo po jeho rozhodnutiach mestu zostane.

Kritika poroty sa neobmedzuje len na Bratislavu. Označenie Lenivosť si vyslúžil premaľovaný živý plot Matice slovenskej v Martine, Neprimeranosť obnova Múzea Andyho Warhola v Medzilaborciach. Vežu v Papradne porota zaradila pod označenie Zbytočnosť, cyklolávku v Brezne pod Aroganciu. Výber dopĺňa bonusová Zábudlivosť, ktorá sa týka sochy sovietskeho maršála Koneva v Kružlovej.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.