Adrian Gubčo 18.11.2025 13:54

Z reprezentatívnej zmeny gýč. Úrad vlády dokončuje nový vstup, štýlovo je nevhodný

Areál Úradu vlády SR, ako aj jeho budovy, bol dlhodobo v zlom stave. Popri chátraní, zlej úrovni povrchov či nedostatočnej energetickej udržateľnosti boli problémom aj bezpečnostné nedostatky. Rozhodnuté preto bolo o vybudovaní nového vstupu pre vozidlá a návštevy. Dnes, keď sa táto stavba blíži k dokončeniu, sa ukazuje, že jej architektonické riešenie nie je najšťastnejšie.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Úrad vlády SR (ÚV SR) sídli v areáli Letného arcibiskupského paláca na Námestí slobody. Ide o jeden zo záhradných palácov, ktoré v 17. a 18. storočí vznikali za hranicami stredovekej Bratislavy. Záhrada, patriaca k tomuto palácu, bola v 17. stor. označovaná za jednu z najkrajších v Uhorsku, neskôr však upadla a bola výrazne zmenšená. Podoba, ktorou disponovala donedávna, pochádzala zo 70-tych rokov 20. storočia.

Už niekoľko rokov sa preto hovorilo o revitalizácii záhrady, spojenej nielen so zvýšením jej estetickej úrovne, ale aj skvalitnením technickej infraštruktúry a zvýšením zabezpečenia areálu. ÚV SR upozorňoval, že pravidelné poruchy a havárie, ako aj zastarané bezpečnostné opatrenia si vyžadujú výraznejší zásah. Navyše tvrdil, že existujúce riešenie vnútroareálovej dopravy a parkovania je nevhodné.

Preto sa už od roku 2017 pripravovala revitalizácia záhrady. Naplánovaná bola rekonštrukcia vnútroareálových spevnených plôch a komunikácií vrátane čestného nádvoria, revitalizácia parkovej zelene, závlahový systém s novým zdrojom závlahovej vody zo studne, nové areálové osvetlenie a doplňujúce prvky záhradnej architektúry. Zrealizovať sa mala aj rekonštrukcia vonkajšej kanalizácie a vodovodu, nové prípojky inžinierskych sietí či úprava a dostavba časti oplotenia.

Z pohľadu širokej verejnosti najvýraznejším zásahom ale bola výstavba novej vstupnej budovy na Spojnej. Cieľom tohto zámeru bolo vytvoriť objekt, cez ktorý by mohol segregovaným spôsobom vchádzať do areálu každý návštevník aj zamestnanci úradu vlády.

Budova bola navrhnutá ako prízemná stavba s využitým podkrovím. Prebiehať tu bude kontrola návštev a umiestnená tu bude podateľňa či miesto pre podávanie sťažností. Objekt bol naplánovaný s neobarokovým charakterom, vysokou strechou, bosážami alebo historizujúcimi členenými oknami.

Budova tak mala nadväzovať na architektonické riešenie paláca, ktoré však nie je úplne „čisté“ – významne sa na jeho podobe podpísali zásahy Emila Belluša z 40-tych rokov 20. storočia. Ten tiež zvolil návrat k historizujúcemu štýlu, hoci na vysokej úrovni. V podstate moderné krídla ÚV SR dnes pôsobia nekonfliktne.

Dnes je už takmer dokončená aj vstupná budova. Zhotovitelia, spoločnosti STANTER a.s. z Nitry a P.S. in a.s. zo Žiliny, začali s prácami na jeseň minulého roka. Vo verejnom obstarávaní ponúkli najnižšiu cenu, necelých päť miliónov eur za vstupný objekt aj záhradu. Prvá menovaná firma je spájaná s kontroverzným podnikateľom Norbertom Bödörom.

S ohľadom na stav prác možno dnes už otvorene konštatovať, že dané architektonické riešenie vstupného objektu pôsobí gýčovo. Podoba od galantskej kancelárie AXA Projekt s.r.o. je nevydarená a nedokázala nadviazať na kvality Bellušovho riešenia krídiel ÚV SR. V tomto momente je zrejmé, že omnoho lepšie by bolo zvoliť decentné súčasné spracovanie, ideálne v spolupráci so špičkovým architektom v súťaži.

Nanešťastie, tento problém vznikol už dávnejšie – pravdepodobne už v roku 2017. Obstarávať projekty po architektonických súťažiach bolo vtedy ešte pomerne zriedkavé aj na úrovni samospráv. Na úrovni štátu je takéto kultivovanie hľadanie formy pripravovaných zámerov ešte stále netradičné a líši sa aj v závislosti od toho, kto je aktuálne vo vláde.

Navrhovaná nová administratívna budova ÚV SR. Zdroj: Úrad vlády SR / Archinfo

Vhodný príklad, ako postupovať, pritom ponúka priamo ÚV SR v prípade uvažovanej administratívnej budovy v areáli na Námestí slobody. Úrad má totiž problémy s nedostatkom priestorových kapacít pre rastúci počet zamestnancov. Popri historickej budove totiž nestačí ani neskoromodernistický pavilón zo 70-tych rokov, kde dnes prebiehajú vládne rokovania (a ktorý sa aktuálne tiež modernizuje). Zamestnanci sídlia v komerčných budovách.

Rozhodnuté preto bolo o výstavbe objektu v severozápadnej časti areálu, teda na mieste, kde sú dnes len jednoduché úžitkové stavby, patriace pod sekciu dopravy. Nová budova mala mať štyri nadzemné a tri podzemné podlažia a slúžiť mala 500 zamestnancom. Súčasťou budovy malo byť aj sídlo Národného bezpečnostného analytického centra, parkovacie kapacity, jedáleň, podzemné chránené pracoviská a úkryt.

ÚV SR zorganizoval dvojetapovú súťaž s pomerne dobre nastavenými podmienkami a kvalitnou porotou. Prihlásených bolo až 55 tímov, v druhom kole bol napokon zo šestice najlepších vybraný návrh od architektov Milana Kiačeka a Matúša Kiačeka. Výsledné riešenie bolo podľa expertov takmer ideálne s ohľadom na funkčné, architektonické či symbolické požiadavky.

Atraktívny zámer však napokon odmietla realizovať súčasná vláda s ohľadom na konsolidačné opatrenia. Ide o pochopiteľný krok, zároveň ale došlo k znehodnoteniu práce množstva architektov. Malo ísť o prvý veľký projekt štátno-reprezentačného charakteru po veľmi dlhej dobe, vybraný na základe architektonickej súťaže. V praxi sa realizujú najmä také, kde bol projektant či architekt vybraný len na základe ceny.

Nemožno sa potom čudovať, že nové architektonické vrstvy nemajú kvalitu tých starých, resp. starších. Nový gýčový vstup do areálu Úradu vlády SR bude odkazom na obdobie, keď boli dobrá úroveň a kultivovanosť u investora neznáme slová. Nanešťastie, ide o problém, ktorý sa nedá vyriešiť tak ľahko.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.