Adrian Gubčo 27.02.2024 15:30

Miliónová Bratislava? Rozvojové prognózy sú iné, naznačuje nová monografia

Bratislavské rozvojové plány v minulosti rátali s mnohými scenármi. Za socializmu sa hovorilo o miliónovej metropole, ktorá sa mala roztiahnuť na Záhorie aj ku Sencu, v súčasnosti sa preferuje skôr konzervatívny model vývoja. Ako by sa mohla metropola rozvíjať v najbližších desaťročiach, naznačuje nová monografia Bratislava 2050, ktorú vypracoval Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v spolupráci s geografmi a demografmi.

Ilustračný záber. Zdroj: J&T Real Estate

Populácia Bratislavy v posledných rokoch priebežne stúpala. Hlavné mesto je významným migračným centrom vďaka v priemere vyšším platom aj relatívne vysokej kvalite života oproti niektorým zaostávajúcim regiónom. Okrem toho sa v jej demografickom vývoji prejavovala aj prítomnosť populačne silných ročníkov tzv. Husákových detí, ktoré dnes majú vlastných potomkov.

Vývoj obyvateľstva je kľúčovým determinantom rozvoja, pre verejný (a v podstate aj súkromný) sektor je tak veľmi dôležité pracovať s dátami, približujúcimi predpokladané demografické trendy. Z tohto dôvodu vznikla štúdia Bratislava 2050 s podtitulom Demografický potenciál, sociálna a ekonomická geografia – scenáre rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy do roku 2050. V priebehu dneška ju v rámci odbornej konferencie predstavil MIB.

Rozsiahla monografia prináša dátovo podložené odpovede, tzv. demografické prognózy, ktoré majú výrazným spôsobom posunúť tvorbu nového územného plánu hlavného mesta, ako aj iných mestských politík. „Prognóza je významným dokumentom, vďaka ktorému bude mesto môcť lepšie a premyslenejšie plánovať svoj rozvoj,“ uviedla Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy. „Umožňuje nám pracovať s možnými scenármi o budúcnosti hlavného mesta a zohľadňovať ich v tvorbe nového územného plánu tak, aby reflektoval budúce potreby obyvateľov a obyvateliek.“

Inštitút približuje, že publikácia pracuje s piatimi rôznymi scenármi vývoja Bratislavy, z ktorých tri sú prognostické a dva projekčné. Vďaka nim MIB získa predstavu o predpokladaných problémoch, ktoré môžu vzísť z odhadu o budúcnosti populačného vývoja v hlavnom meste. 

Súčasťou monografie je aj sumár s naznačením miery neurčitosti prognózy, faktorov demografického vývoja a zároveň vplyvov demografického vývoja na vybrané kľúčové oblasti urbánneho vývoja. Konkrétne ide o miestnu ekonomiku, trh práce a príjmové nerovnosti, dochádzku za prácou a do školy, dopravu a mobilitu, sociálnu infraštruktúru a sociálnu starostlivosť a bývanie.

Na základe nových dát sa odborníci snažia odhadnúť, kde bude potrebné umiestniť občiansku vybavenosť, ktoré štvrte sa budú rozvíjať najviac a v akom rozsahu, ako rozvíjať mobilitu a dopravné systémy, koľko škôlok, škôl či zdravotníckych a sociálnych zariadení bude potrebných a podobne. Takisto sa práca venuje bývaniu a otázkam zabezpečenia dostatku kapacít, aby bola dostupnosť bývania na dobrej úrovni.

Experti, medzi ktorými boli predovšetkým geografi a demografi, vychádzali najmä z oficiálnych štatistík Štatistického úradu SR, konkrétne zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2021. MIB pripomína, že východiská a scenáre pritom zohľadňujú najmä trvalo bývajúcu populáciu Bratislavy, ktorá aktuálne ako jediná slúži pre všetky oficiálne výpočty. Množstvo ľudí so zákonom rozoznaným trvalým pobytom v Bratislave je však nižšie ako množstvo ľudí, čo v Bratislave žijú, či do nej denne dochádzajú, prípadne využívajú jej služby. Z hľadiska mestského rozvoja a rozvoja kapacít mestských služieb je preto nutné rátať s určitou odchýlkou.

V každom prípade, pre tvorbu nového územného plánu (alebo metropolitného plánu, ako ho MIB nazýva), je daný materiál kľúčový. „Závery tejto monografie pomôžu nájsť odpovede na to, akým mestom Bratislava bude v budúcnosti. Počet obyvateľov a ich štruktúra sú kľúčové informácie pre budúci rozvoj mesta najmä z pohľadu bývania, služieb či dopravy,“ uzatvorila námestníčka primátora mesta Bratislava Lenka Antalová Plavuchová.

 

Monografia ovplyvní tvorbu nového územného plánu Bratislavy. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Ako bolo zmienené, materiál pracuje s viacerými prognózami vývoja. Tá najviac optimistická ráta s počtom obyvateľov takmer 600-tisíc v roku 2050. Sami autori monografie však dodávajú, že ju nepovažujú za najviac reálnu, keďže by sa muselo spojiť viacero faktorov, vrátane ochoty štátu, aby podporili taký masívny rozvoj mesta.

Pozitívny postoj Slovenska k podporove Bratislavy skutočne nebadať. Prevažuje skôr viac či menej skrývaná animozita medzi jednotlivými časťami krajiny, ktorá potom ovplyvňuje aj nastavenie verejných politík či modelov financovania. Hlavné mesto trpí investičným dlhom, ktorý sa rokmi skôr zhoršuje. V konkurencii stredoeurópskych metropol začína mesto zaostávať.

Ide o vážny problém z hľadiska budúceho rozvoja krajiny. Bratislava je ekonomickým motorom, potrebuje sa však inovovať, udržiavať talenty a lákať nové, aby svoj potenciál naďalej zvyšovala. Pri nedostatku záujmu zo strany štátu je dramatickejší rozvoj mesta nereálny.

Nanešťastie, vízie o miliónovej Bratislave sa nateraz javia ako nepredstaviteľné. Nie je to o tom, že by slovenské hlavné mesto nemohlo byť skutočne významnou metropolou – má na to polohový potenciál, dobré medzinárodné podmienky a výborné prírodné predpoklady. Naráža však na neochotu verejnosti, či už slovenskej, ale v podstate aj bratislavskej. Súčasná reprezentácia razí tézu o „kvalite namiesto kvantity“, čo je eufemizmus pre reguláciu rastu mesta.

Nový územný plán pravdepodobne bude rátať s konzervatívnejším scenárom, ktorý predpokladá v roku 2050 asi 520-tisíc obyvateľov, teda o 50-tisíc viac ako dnes. To prinesie nárast približne o dvetisíc ľudí ročne. Či to prinesie naozaj kvalitnejšie podmienky pre život, ostáva vysoko otázne. Ide o tému na ďalšie štúdie.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.