Adrian Gubčo 25.07.2023 13:56

Nové jadro Európy. Bratislava môže hrať prvú ligu, nejde o sci-fi

Bratislava je v kontexte Európy skôr provinčným mestom bez výraznejšieho medzinárodného dosahu. Platí to v podstate už takmer štvrť tisícročia. Pritom má všetky predpoklady pre to, aby bola dôležitou metropolou. Dnes je tento potenciál najsilnejší, pričom na jeho dosiahnutie netreba spraviť tak veľa, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Zdroj: J&T Real Estate

Súčasné slovenské hlavné mesto malo vo svojej histórii obdobia, kedy bolo na výslní a rozhodnutia, ktoré sa tu realizovali, ovplyvňovali chod významnej časti Európy. Úspešnou érou pre mesto mohla byť vláda Žigmunda Luxemburského, ktorý sa tu často zdržiaval a nákladne zrekonštruoval Bratislavský hrad. V 16. storočí sa Bratislava stala hlavným mestom Uhorska, čo trvalo aj po vyhnaní Turkov. Za vlády Márie Terézie bola nielen najväčším a najvýznamnejším mestom v kráľovstve, ale aj medzinárodným centrom umenia, najmä hudby.

Inak však bolo mesto v tieni väčších a významnejších metropol v regióne. Platí to o Viedni, Budapešti aj o Prahe, ktoré boli hlavnými mestami štátov, ktorých bola Bratislava súčasťou. Až v roku 1993 vznikla nezávislá republika, čo prispelo k zlepšeniu postavenia mesta.

Dnes je vo veľmi výhodnej situácii. Expanzia Európskej únie do strednej Európy, prístup na spoločný trh, spoluúčasť Slovenska na rozhodovaní o celoeurópskych otázkach a otvorenie hraníc automaticky zlepšuje perspektívu Bratislavy – hoci ju dosiaľ nevyužíva dostatočne. Ide o prudký kontrast voči Viedni, ktorá bola kedysi okrajom demokratickej Európy. Dnes je prudko sa rozvíjajúcim mestom s veľkým dosahom na okolie či krajiny Balkánu, ktoré sú zdrojom ľudského kapitálu.

Viedeň využíva svoju výhodnú polohu v strede Európy, prítomnosť medzinárodných inštitúcií aj veľkého medzinárodného letiska. Výhľadovo bude druhým najväčším nemecky hovoriacim mestom, jadrom inovácií a lákadlom pre kapitál aj imigrantov, priťahovaných relatívnou dostupnosťou bývania a vysokou kvalitou života. To všetko sú prísady k dosiahnutiu statusu globálneho mesta. Ak bude pokračovať v súčasnom tempe, skôr či neskôr bude patriť ku globálnym lídrom.

Zaťažení tradičným pohľadom, zviazaným národnými hranicami, odlišným jazykom a históriou, sa na tieto štatistiky pozeráme ako na úspech nášho konkurenta. Opak je ale pravdou. Fakt, že doslova na dohľad od Bratislavy sa nachádza metropola celoeurópskeho a v budúcnosti možno aj svetového významu, je obrovským víťazstvom, ktoré treba kapitalizovať v maximálnej možnej miere. Cesta k tomu je omnoho intenzívnejšia spolupráca medzi jednotlivými mestami.

Úlohou Bratislavy tak je iniciovať, podporovať alebo propagovať projekty, ktoré prinesú užšie spojenie jednotlivých miest. V prvom rade by to mohlo byť omnoho kvalitnejšie spojenie centra slovenskej metropoly s letiskom vo Schwechate. V súčasnosti sa sem ľudia zo Slovenska prepravujú autom alebo autobusom. Omnoho výhodnejšie by ale bolo rýchle železničné spojenie, ktoré by viedlo do centrálnej Bratislavy tak, aby sa dalo z mesta na terminál dostať do polhodiny.

Daný krok by mohol posilniť viedenské letisko oproti bratislavskému, to je však úplne v poriadku. Bratislavské letisko je v skutočnosti Schwechat. Letisko M. R. Štefánika ostáva v čoraz silnejšej miere už len vecou národnej prestíže, pričom po ekonomickej aj urbanistickej stránke je jeho prítomnosť v tesnej blízkosti mesta skôr problémom. Bratislave by viac pomohlo jeho vysunutie do inej lokality, kde by mohlo slúžiť ako nízkonákladový terminál Viedne-Bratislavy a charterové letisko pre dovolenkárov zo západného Slovenska.

Druhou výzvou je vznik významného kongresového centra, ktoré by bolo spolumanažované s Viedňou, ktorá je už dnes jednou z najvýznamnejších kongresových destinácií sveta. V marketingu by sa mala spomínať Bratislava spolu s rakúskym hlavným mestom. Ideálne by pritom bolo jeho umiestnenie buď v Novom Lide alebo na Trnavskom mýte – teda možno popri trase vyššie zmieňovaného železničného spojenia, ktoré by mohlo ústiť do uvažovanej severojužnej trate naprieč mestom so stanicami v Petržalke, Lide, pri autobusovej stanici a na Filiálke.

Napokon, Slovensko musí nadviazať na medzinárodné iniciatívy, napríklad Danube Tech Valley, ktorých cieľom je premeniť stredoeurópsky región na jednu z najinovatívnejších lokalít na svete. S touto víziou prišiel už pred vyše rokom think-tank GLOBSEC. Po roku možno konštatovať, že k plánom sa Viedeň, ale aj Česko či Maďarsko postavili omnoho agilnejšie, pričom práve súmestie Viedeň-Bratislava je ideálne centrum strednej Európy.

Špeciálnou otázkou je posilňovanie medzinárodného významu Bratislavy prostredníctvom umiestnenia nadnárodných inštitúcií. Hrať pritom môže viacerými zmienenými kartami. Jednou z najdôležitejších je ale opäť poloha vo vzťahu k súčasnému medzinárodnému dianiu. Ak sa totiž Ukrajina stane súčasťou európskych a euro-atlantických štruktúr, Viedeň-Bratislava bude nielen centrom strednej Európy, ale celého kontinentu.

 

 

Bratislava tak môže mať pred sebou sľubnú budúcnosť – ak bude chcieť. Podobné úvahy nie sú žiadnou novinkou. Doteraz ale narážali na neochotu, malichernosť a konzervativizmus politickej elity naprieč celým spektrom. Výrazný rast politického a ekonomického významu mesta je totiž spojený s jeho rozvojom a rastom. V tomto smere sú politici vzácne jednotní. Budovanie Bratislavy považujú prinajlepšom za nutné zlo.

Netýka sa to pritom iba národnej úrovne, ale aj komunálnej. Niekoľko rokov trvalo, kým Magistrát pochopil, že krízu dostupnosti bývania nemôže riešiť inak ako oveľa otvorenejším prístupom k výstavbe a developmentu. Len veľmi pomaly sa prebúdza pochopenie, že ekonomické napredovanie Bratislavy oproti iným lokálnym metropolám nie je zaručené a treba robiť všetko pre to, aby tu pôsobili alebo chceli pôsobiť podnikatelia z domova aj zo zahraničia.

Slovenské hlavné mesto je ale v konečnom dôsledku odsúdené na rozvoj. Obrovská sila Viedne bude pôsobiť do okolia a ovplyvňovať aj Bratislavu. Jej ambíciou by malo byť niečo viac, ako byť len príjemným mestečkom v zázemí – niečo ako je Trnava pre Bratislavu. Slovenská metropola môže pomôcť tej rakúskej urobiť z nášho regiónu jednu z najdôležitejších aglomerácií Európy. Našťastie, tento vlak už vyrazil – stačí doňho len nasadnúť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.