Adrian Gubčo 18.01.2023 18:54

Bariéra rozvoja Bratislavy? Aká by mala byť budúcnosť bratislavského letiska

Bratislava, rovnako ako všetky dôležité európske metropoly, disponuje vlastným medzinárodným letiskom, zabezpečujúcim spojenie s inými významnými mestami. Letisko M.R. Štefánika má za sebou pohnutú históriu a do budúcna plánuje ďalší rozvoj. V poslednom období sa však objavujú úvahy, či nie je kontraproduktívny – a či by sa nemalo uvažovať nad jeho presunom.

Zdroj: Google Maps

Letisko M.R. Štefánika začalo vznikať už v rokoch 1947-1948, kedy sa začalo s jeho výstavbou. Letecké snímkovania z roku 1950 odhaľuje dvojicu vzletových a pristávacích dráh východne od vtedajšej Bratislavy, ktoré boli v roku 1951 pripravené na spustenie prevádzky. Kľúčovým bolo spojenie s Prahou, kde sa od 70-tych rokov dalo prestúpiť na lety do Amsterdamu a New Yorku. V roku 1970 bol otvorený aj nový terminál A, zaujímavá moderná stavba, ktorý až donedávna tvoril charakteristický obraz letiska.

Napriek rastom a pádom skvalitňovanie letiska pokračovalo. V 90-tych rokoch došlo po otvorení hraníc k prepadu počtu cestujúcich kvôli konkurencii priľahlého viedenského Schwechatu, vznikla však známa riadiaca veža alebo nový terminál B. Na začiatku 21. storočia začala aktivita na letisku opäť stúpať a v roku 2008 sa rozbehla veľká prestavba terminálu A, dokončená v roku 2012. Kapacita letiska narástla na 5 miliónov cestujúcich. Postupne modernizované a predlžované pristávacie a vzletové dráhy sú dnes schopné prijať takmer všetky bežné typy lietadiel.

Tento vývoj prebiehal súčasne s postupným rozvojom a rastom Bratislavy. Kým v roku 1947 tvorila okraj mesta v podstate dnešná Miletičova alebo Ružová dolina, dnes je letisko obrastené obytnými aj komerčnými areálmi. Najnovšie rezidenčné developmenty vznikajú priamo v susedstve areálu – projekty Moruše od VI Group alebo Ovocné Sady od JTRE sú veľmi dobre viditeľné už z odletového terminálu. Nie je dôvod predpokladať, že v budúcnosti sa výstavba nerozšíri až po hranicu ochranného pásma letiska.

To automaticky vyvoláva otázky o vzájomnom vzťahu týchto celkov. Ako sa bude vyvíjať letisko a ako ovplyvní obyvateľov okolia? Akú má perspektívu rozvoj štvrtí v tejto časti mesta? A aký dosah bude mať letisko na celú Bratislavu?

 

Letisko v minulosti. Zdroj: BTS

 

Letisko očakáva ďalší rozvoj

Samotné Letisko M. R. Štefánika je v tomto momente v očakávaní ďalšieho rozvoja. Po šoku, ktorý predstavovala pandémia koronavírusu COVID-19 alebo vojna na Ukrajine, sa opäť obnovuje prevádzka. V dohľadnej dobe by malo navyše dôjsť k zvýšeniu úrovne služieb pre cestujúcich, ale aj zlepšenie technických parametrov areálu.

Prvé úpravy sa budú týkať bezprostredného okolia terminálu. „Rozvojové plány letiska sú momentálne zamerané na zvýšenie komfortu osobnej prepravy pasažierov zlepšením služieb priamo na letisku. Počíta sa napríklad s vybudovaním ďalších parkovacích plôch a online systémom rezervácie parkovania,“ špecifikuje Martin Petro z Odboru komunikácie Ministerstva dopravy SR. „Letisko plánuje aj rekonštrukciu súčasnej siete rolovacích dráh, ktorá by umožnila aj prevádzku väčších, tzv. širokotrupých lietadiel.“

K takýmto lietadlám patria aj známe Airbusy A380 či Boeing 747-400, teda najväčšie dopravné lietadlá sveta. Bratislava síce dnes neponúka linky, ktoré by ich využívali, podľa Ministerstva však pracuje na lákaní ďalších leteckých spoločností. „BTS sa chce zamerať na letecký obchod a získať ďalšie renomované letecké spoločnosti a atraktívne destinácie. Zároveň sa chce zamerať na rozvoj carga, čo si do budúcnosti môže vyžiadať nový terminál s príslušnou infraštruktúrou,“ potvrdzuje Petro. Nové dráhy môžu byť dôležitým predpokladom pre pritiahnutie dopravcov. Rokovania údajne prebiehajú s LOT alebo Turkish Airlines. V prípade carga pozerá manažment na letiská v Budapešti a Viedni, ktoré sú takmer naplnené.

V najbližších rokoch sa tak optimisticky očakáva zvýšenie vyťaženosti bratislavského letiska. To je pravdepodobne dôvod, prečo sa už viackrát v minulosti skloňovali rozsiahlejšie projekty – jedným z nich je tretia vzletová a pristávacia dráha, keďže súčasná kolmá orientácia dráh neumožňuje také množstvo pohybov. Druhým je zavedenie železničnej dopravy na letisko, pričom trať by sa ďalej napájala na existujúce, ale aj teoreticky uvažované trate v zázemí Bratislavy.

Petro nateraz tieto plány odmieta, podotýka však, že niečo také nie je úplne vylúčené. „Vybudovanie železničného napojenia sa aktuálne nepripravuje, územný plán hlavného mesta však v lokalite letiska počíta s vybudovaním železničného uzla,“ upozorňuje. Územný plán sa vyjadruje aj k tretej letovej dráhe, ktorej vznik podmieňuje efektívnym využitím a vyťažením existujúcich.

Známe sú aj veľmi teoretické úvahy o ďalšom rozvoji letiska rádovo v desaťročiach, ktoré počítajú so vznikom nového terminálu severovýchodne od súčasného, s ktorým by bol prepojený veľkou centrálnou halou. Tieto sú však závislé od radikálneho rastu atraktivity, ktoré asi nie sú v súčasných podmienkach predstaviteľné. Ak by už na to malo dôjsť, asi by bol nutný vstup silného súkromného partnera, toto ale tiež nie je na programe dňa. „Privatizácia letiska sa momentálne nepripravuje,“ konštatuje Martin Petro.

 

Portál Slovak Aviation sa v roku 2015 zamýšľal nad možnosťou vzniku ďalších terminálov. Zdroj: Slovak Aviation

 

Čoraz väčší problém

Aj keď sa dá súhlasiť, že letisko bolo v tomto priestore skôr a ľudia z okolia nemajú právo sa sťažovať na negatívne dôsledky jeho existencie, zo širšieho pohľadu je poloha a rozsah letiska komplikáciou. Letové dráhy sú kolmo na seba, pričom hlavné dráhy majú dĺžku takmer 3,2 kilometra. Daná konfigurácia má za následok, že letisko zaberá obrovské územie. Dôsledky sú cítiť zďaleka, lebo dráhy 04 a 22 ovplyvňujú možnosť stavať do výšky v podstatnej časti Bratislavy.

Slovenská metropola rastie, čo je spojené s postupnou transformáciou mnohých dnes nezastavaných či nevhodne zastavaných pozemkov. Aj pri optimistickom výhľade, že sa development odteraz zameria výlučne na brownfieldy, v určitej dobe dôjde k ich nasýteniu a potrebe hľadať nový priestor pre výstavbu. Dnes dopyt saturujú predovšetkým obce v blízkosti mesta.

Všíma si toho aj architekt Peter Žalman, autor viacerých publikácií, venovaných rastu Bratislavy. „Rozvoj Bratislavy po roku 1990 v hraniciach mesta a najmä za jeho hranicami - živelné sformovanie nových suburbií - dostalo historickú polohu letiska na kraji mesta do kontrastu s jeho územným rozvojom,“ tvrdí. „Potvrdila to realizácia diaľničného okruhu D4. Letisko nie je mimo mesta, ale vnútri mesta.“

Tento trend sa bude pravdepodobne len posilňovať. Mesto na to reflektuje podľa Žalmana málo. „Napríklad Koncepcia rozvoja dopravy Bratislavy sa témou rozvoja dopravy vôbec nezaoberá, podobne Územný plán je staršieho dáta, ale život, realita, je už niekde inde,“ upozorňuje. „Plánovanie tretej letovej dráhy sa dnes javí ako silný anachronizmus a preferenciu vo Veľkej Bratislave by mala jasne dostať koľajová doprava.“

Architekt preto prišiel s radikálnou myšlienkou. Podľa jeho názoru by sa malo uvažovať s redukciou súčasného letiska a s vybudovaním nového mimo Bratislavu. Navrhol aj presnú polohu – na územie Podunajskej nížiny v priestore medzi Sencom a Sládkovičovom. Súčasťou jeho úvahy je aj predĺženie rýchlostnej cesty R1 a jej napojenie na D4, čím by bolo toto letisko napojené nielen na železnicu, ale aj na diaľničný systém. „Dopravná infraštruktúra by podporila vznik rozvojového urbanistického pásu Ružinov – letisko – Senec - Sládkovičovo - Galanta. Súčasťou rozvojového východného pásu by bola aj trasa rýchleho vlaku, ktorý by sa práve pri novom letisku prepojila s traťou popod Trnavu, smer Považie,“ zhŕňa.

Ide o odvážnu myšlienku, má však racionálny základ. Súčasné bratislavské letisko je extrémne blízko k viedenskému – a to až do takej miery, že možno konštatovať, že skutočné bratislavské letisko je v skutočnosti Schwechat. Paradoxne, jeho posun by mohol pomôcť, lebo by sa stalo dostupnejšie pre väčší počet obyvateľov Slovenska. Prepojenie s diaľničnou aj železničnou infraštruktúrou by mohlo viesť ku vzniku veľkého uzla, vďaka čomu by mohlo ísť dokonca o medzinárodne zaujímavý bod (a to aj v prípade, že by sa napokon stalo lowcostovým letiskom pre región).

Prípadný projekt by tak nemusel byť nepodobný zamýšľanému obriemu centrálnemu letisku, ktoré má vzniknúť v Poľsku. Varšava tým príde o svoje súčasné hlavné letisko, na druhej strane ale nová dopravná infraštruktúra zabezpečí pohodlné spojenie terminálov s centrom metropoly, vďaka čomu nepôjde o takú stratu. Podobne ako v Poľsku, kde je centrálne letisko výsledkom desaťročí plánovania, ani na Slovensku by však nešlo o otázku najbližších rokov – skôr dekád.

Tvrdí to napokon aj Peter Žalman. „Popísaný postup nie je zámer, myšlienka na realizáciu za 20-30 rokov. Preto úvaha o dočasnom ponechaní jednej dnešnej letovej dráhy z pôvodného letiska.“ Dodáva, že takéto uvažovanie sa netýka len letiska. „Podobný scenár sa ale črtá aj pri hľadaní polohy novej hlavnej železničnej stanice. Nerozvíjať, skôr utlmiť dnešnú excentrickú polohu stanice z 19. storočia a rozvíjať, hľadať riešenie pre 21. storočie.“

Samotný štát nateraz podobné úvahy odmieta. „Nad presunom letiska do inej polohy sa neuvažovalo," potvrdzuje Martin Petro. Ešte stále tak ide skôr o teoretickú debatu. 

 

Mníchov nahradil bývalé letisko veľkým výstavným areálom s parkami i bývaním. Zdroj: Stadt Muenchen

 

Čo s uvoľneným priestorom

Ak by však v budúcnosti skutočne došlo k presunu letiska do novej polohy a uvoľneniu súčasného miesta, otvorilo by sa tým obrovské územie, otvorené pre nové využitie. Prirodzene, mimoriadny záujem by mali súkromní investori, ktorí by získali prakticky „greenfield“ – voľný priestor, ideálny na výstavbu nových bytov či kancelárií. To by však nemuselo byť najlepšie riešenie.

Varuje pred tým aj skúsený architekt: „Ako využiť plochu po letisku? Určite nie na rýchlu developerskú zástavbu.“ Z jeho pohľadu by bolo vhodné doplniť tu lesné plochy. „Popri okruhu D4 by mal vzniknúť zelený opasok Bratislavy, ktorý spojí Dunajské lesy, Malý Dunaj, Šúrsky les a masív Karpát. To je minimum, čo môžeme pre svoju záchranu v čase klimatického ohrozenia urobiť.“ Rozvoj prostredníctvom zástavby považuje za ilúziu.

Hoci je táto myšlienka zaujímavá a súvisí s koncepciou „green belts“, o ktorej sa diskutuje na odbornej úrovni aj v Bratislave, zisk tak veľkého územia otvára pre Bratislavu možnosti pre riešenie mnohých súčasných problémov, týkajúcich sa aj jej centra. Vzor v možno využití plôch po letisku možno nájsť v Nemecku, konkrétne v Mníchove a čiastočne v Berlíne. Aj bavorská metropola bola konfrontovaná s úlohou, ako využiť priestor po bývalom letisku - a zhostila sa toho vynikajúco.

Mníchov sa rozhodol v areáli letiska umiestniť (okrem iného) výstavisko. Pre tento účel malo vynikajúce predpoklady – dobré dopravné napojenie, prítomnosť veľkých spevnených plôch, excentrická poloha, ktorá neovplyvňuje každodenné fungovanie mesta, možnosť zriadiť parkovanie. V Berlíne sa na mieste letiska Tempelhof zas zriadil obrovský park, no bez bližšej funkcie, takže si ho „obsadili“ obyvatelia. Veľká prázdna plocha je skvelá pre organizáciu rozsiahlych podujatí.

Toto všetko znie vynikajúco aj v kontexte Bratislavy. Výstavný areál, Incheba, sa dnes nachádza v priamom susedstve centra mesta, naproti Bratislavskému hradu. Do najvzácnejšej polohy v meste umiestňuje veľké nevzhľadné výstavné haly, parkoviská a extenzívne využívané vonkajšie plochy. Ani zďaleka nejde o vhodnú polohu pre výstavisko a v budúcnosti musí prísť k zmene.

Druhým problémom Bratislavy je chýbajúci priestor pre organizáciu obrovských podujatí – koncertov, festivalov, výstav a podobne. V zaujímavom článku, ktorý sa síce venoval inej téme, zaznela zaujímavá myšlienka – mestská plánovačka z Tacomy cituje svoju profesorku, ktorá označuje veľké podujatia za dary z nebies pre miestnu ekonomiku. „Prilákajú ľudí z iných miest, vlievajú kapitál do miestnej ekonomiky a tento zisk sa míňa v miestnej ekonomike dovtedy, kým neunikne do úspor, platby daní alebo do zahraničného obchodu. Prišelci stoja hostiteľskú obec zväčša len málo, ale prinášajú veľa.“

Slovenská metropola dnes nedisponuje takýmito masovými podujatiami – a ani ich v podstate nemá dlhodobo kde organizovať. V roku 2022 možno vznikol zárodok niečoho väčšieho v podobe hudobného Lovestream Festivalu, ktorý by mal nájsť v tomto roku domov na letisku Vajnory. To však čaká v budúcnosti zástavba. Prečo by nemohol vzniknúť priestor pre takýto festival na mieste súčasného bratislavského letiska – v dotyku s výstaviskom a veľkým voľným priestorom? Napokon, na letiskách sa organizujú aj najznámejšie slovenské festivaly Pohoda alebo Grape.

Výpočet ďalších výhod je široký: výstavisko a „park“ by mohli mať dobré napojenie na diaľnicu aj železnicu. Predĺžiť by sa sem dala aj električková trať. Uvoľnením miesta po Inchebe v jej súčasnej polohe (pri zachovaní časti areálu – výškovej budovy či hotela) by sa mohol vytvoriť priestor pre vznik polyfunkčnej štvrte s významnou verejnou stavbou naproti Hradu (napríklad knižnice). Presun letiska by znamenal uvoľnenie výškových obmedzení a vyššie budovy by mohli vznikať nielen v downtowne, ale aj v blízkosti prístavu, v Istrocheme a inde.

Opäť treba pripomenúť, že nejde o víziu na najbližšie roky, ale na desaťročia. Takisto nejde o plán pre polmiliónovú Bratislavu, ale skôr pre miliónovú. Zodpovedné mesto sa však musí naučiť plánovať dlhodobo dopredu a mať odvážne ciele, ak chce hrať s najlepšími. Kým pre nás ide dnes len o teoretickú úvahu, inde sa takéto masívne projekty realizujú. Aj to je dôvod, prečo slovenská metropola v kvalite života zaostáva. V budúcnosti súčasný prístup stačiť nebude.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.