Adrian Gubčo 18.12.2022 14:27

Poklad Bratislavy. Zlaté Piesky by mohli byť atraktívnou destináciou, namiesto toho chátrajú

Zlaté Piesky, pomerne rozsiahla umelá vodná plocha, ktorá vznikla po ťažbe štrku, je počas teplých mesiacov populárnym rekreačným areálom, ktorý obohacuje život v Bratislave. Napriek tomu je úroveň ich okolia mimoriadne nízka a za posledné desaťročia videlo územie minimum verejných investícií a niekoľko kontraproduktívnych súkromných. Potrebná je tak nová koncepcia pre túto časť Bratislavy.

Zdroj: Google Maps. Bratislava - Hlavné mesto SR

Zlý stav oficiálneho rekreačného areálu, ktorý je v správe Hlavného mesta SR Bratislavy, je dlhodobým faktom. V tzv. Areáli zdravia sa síce nachádzajú bufety, reštaurácie, viaceré športoviská, trávnatá pláž, atrakcie pre deti, ako aj autokemping, väčšina týchto prvkov je však očividne zastaraná, príp. na nízkej úrovni. Prítomnosť nemalého počtu návštevníkov a návštevníčok počas teplých dní je spôsobená skôr tým, že obyvatelia Bratislavy sú zvyknutí na jej zanedbanosť a pri nízkych nárokoch na verejný priestor im súčasný Areál zdravia postačuje.

Situácia je ešte horšia v prípade neoficiálnych častiach okolia vodnej plochy, kde sa rekreanti pohybujú po zaprášených chodníčkoch a cestách vyjazdených v zeleni, autá parkujú nadivoko a pláže sú neupravené. Ako-tak svetlú výnimku tvorí len privátny areál Wakelake. Mimoriadne zlú úroveň má aj širšie okolie – zo severu Zlaté Piesky vymedzuje výpadovka smerom na Senec a diaľnicu D1, z východu poľnohospodársky využívaný pás medzi nádržou a diaľnicou, z juhu záhradkárska osada a zo západu kombinácia nevyužívaných plôch s náletovou zeleňou a areál nákupných centier. To všetko si zasluhuje zmenu.

To však nie je tak jednoduché, keďže súčasnú podobu okolia Zlatých Pieskov do veľkej miery stabilizuje aktuálne platná podoba Územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy. Väčšia časť plôch je definovaná ako plocha športu a rekreácie, výnimku tvorí plocha občianskej vybavenosti mestského a nadmestského významu na mieste, kde sú nákupné centrá. Umiestňovanie iných funkcií je tak obmedzené, čo z pohľadu súkromných investorov znemožňuje výraznejšiu revitalizáciu lokality.

Svoje o tom vie aj spoločnosť BA home, s.r.o., ktorá predložila Magistrátu na posúdenie investičný zámer bytového domu na Studenej ulici. Ten mal vzniknúť na časti parkoviska pred OC Styla, mal mať osem nadzemných podlaží, obsahovať 79 bytov, obchodné priestory v parteri a 74 parkovacích miest v dvojici podzemných podlaží a 26 na teréne. Návrh vypracovali renomovaní architekti Peter Jurkovič z kancelárie JRKVC a Marcel Dzurilla z RAUM. Napriek tomu, Magistrát projekt odmietol.

Hoci je v území prípustné umiestňovať v obmedzenom rozsahu aj iné funkcie, vrátane bývania, Magistrát projekt zamietol s vysvetlením, že zámer nerešpektuje charakteristické princípy, reprezentujúce existujúcu zástavbu. Intenzita zástavby projektu je údajne privysoká a s ohľadom na to chýba adekvátne dopravné vybavenie. Magistrátu sa nepáči ani redukcia parkovacích miest pre nákupné centrum, čiastočne aj kvôli pripravovanej parkovacej politike, kedy chce toto parkovisko využívať ako záchytné. Naostatok, zámer nerešpektuje Urbanistickú štúdiu pre lokalitu Zlaté Piesky, ktorá tu v roku 2009 uvažovala s umiestnením občianskej vybavenosti, a súvisiace generely.

Hlavné mesto tak do veľkej miery udržuje súčasné status quo, kedy je urbanistická kvalita lokality mimoriadne nízka. Mesto však očakáva rozvoj v zmysle Urbanistickej štúdie, ktorý je pomerne fantastický: už v roku 2009 sa tu naplánoval vznik plavárne, športových hál, kancelárskych kampusov, centra vodných športov, móla, ubytovacích kapacít alebo nových parkov na mieste súčasných parkovísk nákupných centier. Zmeniť sa mal aj breh Zlatých Pieskov, kedy mal v jeho juhovýchodnej časti vzniknúť akýsi záliv, okolo ktorého by boli umiestnené hotely a obchody. Z týchto veľkolepých plánov sa však nezrealizovalo vôbec nič.

Stáva sa tak zrejmým, že územie potrebuje nové podnety a v súvislosti s tým aj novú reguláciu. Súčasný stav umožňuje obmedzený rozvoj rekreačného areálu, ktorý je malým obohatením bratislavského leta. Zlaté Piesky by však mohli byť komplexnou štvrťou, založenou na úzkom vzťahu s vodou a s aktívnym životným štýlom, ktorá redefinuje vzťah Bratislavy a jej obyvateľov k vode a vodným plochám.

 

Urbanistická štúdia lokality Zlaté Piesky predpokladá úpravy brehov aj vznik vybavenosti, v praxi sa za vyše desaťročie jej existencie nezrealizovalo nič. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Keď hovoríme o zlepšení vzťahu k vode, môžeme sa inšpirovať v rastúcom počte miest, ktoré nanovo objavujú svoje vodné plochy, či už moria, rieky alebo jazerá, a na zlepšení prístupu občanov a rozvoji nábreží budujú nové princípy kvality života. Ku vzorovým v tomto smere patria niektoré mestá v Nemecku a vo Švajčiarsku. V Mníchove bola v roku 1995 vyčistená rieka Isar so svojimi ramenami, pretekajúca cez obľúbenú Englischergarten, a je populárnym miestom pre plavcov. V Zürichu sú aktívne využívané nábrežia miestneho jazera a jedno z miestnych kúpalísk sa dokonca dostalo na obálku knihy o budovaní lepších miest.

Nie je to nič prekvapivé. Vodné plochy sú jedným z najpríťažlivejších krajinotvorných aj mestotvorných prvkov v každom meste. Aj v Bratislave sú vodné plochy mimoriadnym obohatením mnohých lokalít, či už ide o Štrkovec, Kuchajdu, Veľký Draždiak či Zlaté Piesky, nehovoriac o Dunaji. Napriek tomu je vzťah slovenskej metropoly k vode komplikovaný a v zlom stave sú dunajské nábrežia, rekreačné plochy v okolí Veľkého Draždiaka (kde v minulosti revitalizácii dokonca bránila časť miestnych obyvateľov) a v konečnom dôsledku aj Zlaté Piesky.

Hoci sú už viditeľné náznaky prehodnocovania tohto vzťahu – čo ukazujú plány na obnovu plážového kúpaliska v Lide na pravom brehu Dunaja (čo momentálne stojí na Magistráte) alebo vzniku promenády na Draždiaku – pri Zlatých Pieskoch sa nezdá, že by malo dôjsť k zásadným zmenám. Existujú určité náznaky, že by Magistrát chcel v spolupráci s Metropolitným inštitútom a STaRZom investovať do rekreačného územia, len to však stačiť nebude. Celé Zlaté Piesky potrebujú radikálnu úpravu.

Tá by mala spočívať v prebudovaní jeho nábreží, ako aj úprave brehov tak, aby sa zvýšil potenciál nielen pre rekreáciu, ale aj rozvoj ďalších funkcií. Neexistuje dôvod, prečo by časti nábreží Zlatých Pieskov, najmä na južnom brehu, nemohli byť využité hoci aj pre bývanie. To isté platí o okolí Studenej ulice a o zóne nákupných centier, v prípade ktorých je v záujme zvýšenia kvality života v Bratislave nutné jediné riešenie: ich zánik. Nahradené by mohli byť kompaktnou zástavbou vhodnej mierky s aktívnymi a dopravne ukľudnenými ulicami, ktoré by boli priamo napojené na promenády v okolí Zlatých Pieskov.

V prípade rekreačných plôch by mali byť predovšetkým nahradené súčasné trávnaté pláže pieskovými, okolo celej plochy by sa mala zriadiť pešia promenáda, doplnená o cyklotrasu a bežeckú trasu s dostatkom lavičiek a dobrým osvetlením. Existencia mestského plateného areálu s náležitými službami je v poriadku, takisto by ale malo byť umožnené rekreantom oblasť navštevovať aj zadarmo, pričom by mali vzniknúť parkovacie kapacity, ideálne v rámci dobre architektonicky spracovaného parkovacieho domu. Namieste by pritom bol aj vznik oficiálnej zóny, kde sa chcú slniť alebo plávať ľudia bez plaviek.

Nový development by mohol rátať s marínami či zálivmi, okolo ktorých by vznikli aktívne nábrežia s bytovými domami so živým parterom, kde by boli umiestnené reštaurácie. Záhradkárska osada by mala byť transformovaná na obytnú zástavbu s malou mierkou a s charakterom záhradného mesta, pričom uličná sieť by nadväzovala na štruktúru západnej časti štvrte Trnávka. Studená ulica by mala byť v zmysle Územného plánu predĺžená po Ivanskú cestu, čím by sa zlepšilo spojenie s ďalšími časťami Bratislavy.

 

Bratislava by mohla transformáciou okolia Zlatých Pieskov výrazne zvýšiť kvalitu života poskytnutím skvelého miesta pre oddych a rekreáciu. Popularitu nábreží vidno aj pri malých intervenciách, kde stačí navoziť trochu piesku a zriadiť plážový bar

 

Predstavy ako takéto môžu pôsobiť rovnako naivne a fantasticky ako Urbanistická štúdia z roku 2009. Vývoj mesta však ukazuje, že by to možno bola prospešnejšia cesta, ako sa spoliehať na akýsi potenciálny rozvoj budúcej občianskej vybavenosti, ktorý však nemá kto zaplatiť. Bratislava má príliš obmedzený rozpočet na to, aby dokázala urobiť viac ako opraviť niekoľko verejných priestorov, kým súkromní investori nemajú žiadnu motiváciu pre to, aby tu rozvíjali občiansku vybavenosť, saturovanú veľkými nákupnými centrami.

Na druhej strane, po bývaní v lokalite by bol aj napriek jej relatívnej odľahlosti nepochybne veľký dopyt. Pri vhodnom modeli by tu mohla vzniknúť skutočne atraktívna štvrť, ktorá by čerpala z blízkosti k vode a mať príjemný, uvoľnený charakter – pričom život, kde sa pohyb a pobyt v meste podobá dovolenke, by nemusel byť len developerský marketing.

Vidieť peknú obytnú zónu za dnešnými výrobnými areálmi alebo skladmi je náročné, Bratislava však musí tieto objekty postupne vytláčať smerom k diaľnici D4 alebo do okolia diaľnice D1, kde sú už pozemky rozparcelované medzi súkromnými vlastníkmi z developerského prostredia. Určite by bolo výhodnejšie, keby nové štvrte vznikli priamo v Bratislave, s lepším napojením na verejnú dopravu a teoreticky električku, ako medzi Čiernou vodou a D1, kde sa uvažuje nad vznikom štvrte pre možno až 50-tisíc obyvateľov. Namiesto toho by v tomto území mohli byť logistické a priemyselné parky, ktoré môžu byť v zmysle súčasných technológií a postupov skutočne parkami.

Rehabilitácia vodných plôch a ich okolia je veľmi silný nástroj, ako zlepšiť pocit zo života v meste. Metropoly sú v mnohých prípadoch stresujúcim prostredím, čo platí aj o Bratislave, ktorá patrí k najhlučnejším veľkomestám v Európe. Pláže a nábrežia tak predstavujú ideálne miesto pre oddych či šport, čo je dôvod, prečo lákajú také množstvá návštevníkov po celom svete. Navyše ide aj o možnosť, ako dopriať trochu „prímorskej“ atmosféry ľuďom, ktorí nemajú prostriedky alebo možnosti na dovolenku v zahraničí.

Slovenské hlavné mesto má v Zlatých Pieskoch mimoriadny poklad a k tomu klímu, ktorá bude ľudí v lete lákať čoraz viac. Na výraznom zatraktívnení ich okolia môže budovať imidž mesta, ktoré chce svojim obyvateľom a návštevníkom dopriať možnosť vychutnávať si mestský život. Na začiatok azda nie je potrebné tak veľa – len začať s príslušnými zmenami územnoplánovacej regulácie.

Výsledkom bude lepšia Bratislava.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.