Adrian Gubčo 10.06.2023 15:30

Bratislava sa mení na subtropické mesto, treba ju na to pripraviť

Klimatická zmena prináša mnoho zmien, k tým najvýraznejším patrí zmena priemerných teplôt v mestách, rastúce výkyvy počasia, ale v princípe aj čoraz dlhšie a silnejšie suchá. Bratislava je klimatickými procesmi zasiahnutá taktiež a už dnes je možné konštatovať, že je v subtropickom pásme. Ako sa to prejaví na tvári mesta a ako na to reagovať?

Je Bratislava skutočne subtropické mesto?

Na úvod si treba zadefinovať, čo rozumieme subtropickým pásmom. Klimatológovia majú viacero systémov klasifikovania klimatických pásiem, z ktorých k najvýznamnejším patrí tzv. Köppenova klasifikácia. Autorom je rusko-nemecký klimatológ Wladimir Köppen, ktorého práca bola neskôr rozpracovaná Rudolfom Geigerom. Autori rozdelili planétu do piatich základných pásiem, pričom každé pásmo sa ešte líši s ohľadom na charakter teplôt a zrážok.

Podľa danej klasifikácie sa európske štáty nachádzajú v dvoch základných pásmach, a to v miernom a v kontinentálnom. Slovensko je z drvivej časti zaradené do režimu kontinentálnej klímy, konkrétne do režimu vlhkej kontinentálnej klímy (označovanej Dfb). Definičnými znakmi sú priemerná teplota najstudenšieho mesiaca, ktorá je pod 0°C alebo -3°C, v letných mesiacoch majú aspoň štyri mesiace priemernú teplotu nad 10°C, žiaden mesiac nemá priemernú teplotu vyššiu ako 22°C a zrážky sú počas roka rozložené rovnomerne. V prípade juhozápadu krajiny, vrátane Bratislavy, sa to však so zmenou klímy mení.

V poslednom období totiž na Bratislavu podľa portálu Bez Počasia viac platia definičné kritériá zóny vlhkého subtropického pásma (Cfa). Podľa týchto kritérií má najchladnejší mesiac v priemere nad 0°C, najteplejší mesiac nad 22°C a zrážky sú počas roka viacmenej vyrovnané, bez výraznejšieho sucha v lete. Pri pohľade na dlhodobé štatistiky v rokoch 1991-2020 slovenská metropola (a Hurbanovo) tieto podmienky tesne spĺňa. Bratislavu tak už do istej miery možno považovať za subtropické mesto.

Spolu s nami do tejto kategórie patria v Európe aj také metropoly ako Miláno, Turín, Benátky, Split, Barcelona alebo Toulouse, spoločne s obľúbenými dovolenkovými destináciami ako Costa Brava v Katalánsku alebo pobrežia v Bulharsku a Chorvátsku. Mimo Európy spadá do tohto klimatického pásma južná časť Číny so Šanghajom, Taiwan, južná časť Japonska, južné časti Brazílie a sever Argentíny s metropolami Sao Paulo a Buenos Aires, alebo juh USA od Washingtonu DC až po Floridu. Ide o časť USA, ktorá bola aj vďaka klíme tradične zaostalejšia oproti Severu, čo sa začalo meniť až s vynálezom klimatizácie.

Wladimir Köppen bol okrem klimatológa aj botanikom, preto definoval pásma aj na základe odlišných typov vegetácie. Bratislava má zatiaľ rastlinstvo typické pre vlhkú kontinentálnu klímu, s napredovaním klimatickej zmeny sa však bude taktiež dariť novým druhom. V meste (ktoré je teplejšie aj vďaka tzv. mestskému ostrovu tepla) sa možno objavia vždyzelené stromy, borovice, ale aj palmy. Možná bude azda aj výsadba citrusov, ktoré budú dávať úrodu. S novou klímou sem môžu rovnako migrovať nové živočíšne druhy – už dnes sa dá občasne na južnom Slovensku spozorovať napríklad šakal.

Porovnanie Bratislavy s inými mestami v tomto klimatickom pásme nás vedie k nutnosti prehodnotiť spôsob, akým ju budujeme. Podoba subtropických miest nie je náhodná a zodpovedá lokálnym klimatickým podmienkam. Ak je záujmom vytvárať predpoklady pre kvalitný mestský život aj v slovenskej metropole, túto musia čakať radikálne zmeny.

 

Hlavné mesto začalo sadiť stromy, ktoré už musia zodpovedať novým klimatickým podmienkam. Mnohé tradičné druhy pravdepodobne postupne vymiznú. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Aké je dobré mesto v subtropickej klíme

Základnými charakteristikami subtropického mesta sú vysoké teploty počas dlhších období roka, intenzívnejšie slnečné žiarenie a vzostup vlhkosti, keďže kvôli teplotám a žiareniu je intenzívnejší výpar. V tomto prípade to však vedie skôr k väčšiemu suchu, ako k zadržiavaniu vody, ktorú je vhodné udržať v krajine čo najdlhšie.

Obyvatelia a stavitelia miest v subtropických pásmach mali tieto podmienky na zreteli, keď budovali sídelné celky. Boli si vedomí toho, že hlavnou prioritou je vytvorenie priaznivých predpokladov pre ľudské aktivity v exteriéri – v minulosti totiž vonku prebiehala väčšina ľudských aktivít – ale aj v interiéri tak, aby sa budovy a bydliská neprehrievali. Dané požiadavky ovplyvnili urbanizmus miest, rozvrhnutie a charakter ulíc, podobu námestí, ale aj architektúru budov. Preto majú staré európske mestá v tomto klimatickom pásme viacero spoločných vlastností.

V prvom rade, čo je spoločný prvok sídiel od Španielska po Grécko, a týka sa to aj chorvátskych pobrežných miest, ktoré poznáme pravdepodobne najlepšie, je ďaleko vyššia hustota zástavby, spojená s menšou šírkou ulíc a menšou mierkou verejných priestorov, teda predovšetkým námestí. Daná štruktúra má opodstatnenie: budovy tesne pri sebe si vzájomne tienili, čím sa ulice stali chladnejšími oproti otvoreným priestranstvám hneď o niekoľko stupňov. Rozšírenie tejto štruktúry o ďalšie systémy podlubí, pasáží alebo krytých priechodov umožnilo vonkajší pohyb obyvateľom miest aj počas najteplejších dní, kým menšie námestia redukujú potrebu tráviť čas na veľkých rozpálených priestranstvách. Do toho vstupuje aj materialita povrchov, kedy je kameň alebo mramor oveľa vhodnejší ako asfalt.

Snaha o budovanie hustej zástavby sa vo viacerých mestách, najmä v Španielsku, udržala dodnes, aj keď v sťažených podmienkach, keďže súčasné nároky na priestor v dôsledku výstavby dopravnej infraštruktúry sťažujú možnosť tvoriť úzke ulice. Návod, ako tento problém prekonať, však ponúka Barcelona: fenomenálny urbanizmus štvrte Eixample, ktorá začala vznikať na konci 19. storočia, je založený na pravidelnej a extrémne hustej štruktúre osemuholníkových blokov, kde vznikajú v skosených rohoch verejné priestranstvá. Ich využívanie je umožnené tým, že šírka ulíc bola stanovená tak, aby tu mohli vyrásť obojstranné aleje veľkých stromov. Pod ich korunami je príjemne aj napriek horúcim mediteránnym letám.

Ďalšou formou výstavby miest by mala byť tvorba uzavretých alebo polouzavretých blokov, ktoré sú pri dobrom dizajne ideálny spôsob, ako aj v rozpálenom meste vytvoriť príjemné miesta. Kombinácia mierky, tieňa a zelene, prípadne vodného prvku (fontány) v spoločnom dvore tu totiž môže vytvoriť chladnejšiu mikroklímu oproti ulici. Staviteľom miest to bolo známe už v antickom období a spolu s rozširovaním vplyvu talianskej renesancie sa táto idea rozšírila aj k nám: nádvorie Starej radnice je príjemné miesto aj v čase, kedy sa susedné Hlavné námestie nedá intenzívnejšie využívať. Nanešťastie, modernistické tendencie v urbanizme viedli k eliminácii tradičných dvorov v novej zástavbe.

Každopádne, hustejšie zastavané a zaľudnené mesto, ako už dnes dobre vieme, má množstvo ďalších výhod: blízkosť ľudí vedie k lepšej dostupnosti služieb a obchodov, čo redukuje nároky na automobilovú dopravu a zvýhodňuje pešiu či cyklistickú dopravu. Efektívnejší je rozvoj verejnej dopravy, správa verejnej infraštruktúry a vznikajú lepšie podmienky pre rozvoj medziľudských kontaktov a v bezpečnejšom prostredí. Okrem toho sa samozrejme redukuje záber voľnej krajiny, ktorá má dôležité ekologické úlohy.

Husté mesto je však len prvým krokom. Zmeniť sa musí aj architektúra budov, kde sa musí v prvom rade myslieť na ich chladenie. V subtropických oblastiach sa na to používa niekoľko metód, najmä v podobe zvolených materiálov, riešenia okien, vetrania či orientácie voči svetovým stranám.

Domy sú budované tak, aby v lete príjemne chladili, preto sa stretneme s budovami z kameňa alebo s hrubými stenami. Architekti taktiež používajú bledé farby, ktoré lepšie odrážajú slnečné svetlo. Okná sú buď plošne redukované, v prípade snáh o lepšie svetlo sú však doplnené markízami, okenicami alebo paravánmi, aby sa dalo počas najintenzívnejšieho svetla efektívne tieniť. Oproti balkónom sú preferované loggie, ktorých hĺbka umožňuje vytvorenie tieňa. Mnohé najatraktívnejšie byty sú zas orientované na sever, iné sú prevetrávané, teda majú dispozíciu orientovanú na dve svetové strany (ideálne do vnútrobloku), čo zabezpečuje prievan a prirodzené chladenie.

Inú podobu má aj parter, teda prízemie budov s prevádzkami a obchodmi. V mnohých mestách vznikli podlubia, čiže zákazníci si môžu v pokoji prehliadnuť výklady (u nás je príkladom Mariánske námestie v Žiline). Kaviarne či reštaurácie disponujú markízami alebo verandami, ktoré sú prekryté, takže tvoria jednak exteriérové predĺženia budov, zároveň sú ale chránené pred negatívnymi vplyvmi klímy.

Prirodzene, nástrojov na adaptovanie miest na klimatické podmienky je obrovské množstvo, a viaceré z nich sa už začínajú používať aj v Bratislave (napríklad zelené strechy alebo loggie s paravánmi, hoci niekedy je otázne, či cielene). Pre komplexnejšiu transformáciu mesta s ohľadom na klímu však chýbajú naozaj vhodné podmienky. Aký je výhľad nášho mesta?

 

Turisti v meste Pula na istrijskom pobreží v Chorvátsku využívajú tieň okolitých budov. Domy na námestí majú okenice alebo rolety, aby sa dalo efektívne tieniť, a sú v bledých farbách, čím sa lepšie odráža slnečné žiarenie. Z námestia (vpravo) vychádza úzka ulička. 

 

Čo potrebujeme, aby sme vybudovali adaptabilnú Bratislavu

Hlavné mesto Slovenska sa napriek zmene klímy len veľmi pomaly hýbe smerom k mestu, ktoré by okrem adaptácie na klimatickú zmenu dokázalo prijímať aj mitigačné opatrenia – teda aby redukovalo svoj dosah na zmeny klímy. Nanešťastie, akýmkoľvek dobrým snahám, ktoré majú dnes podobu skôr individuálnych iniciatív investorov, samospráv alebo združení, bráni zastaraná a len veľmi zložito menená legislatíva a územné plánovanie.

Slovensko je stále do veľkej miery v zajatí myšlienok modernistického mestského plánovania, ktoré považovalo súdobé mestá – teda na začiatku 20. storočia – za zdroj ľudskej mizérie. Podľa vplyvných mysliteľov, napríklad Le Corbusiera, išlo o preľudnené a nehygienické miesta, kde boli chudobní nútení žiť v desivých podmienkach, kde boli navyše vystavení priemyselnému znečisteniu. Pre zlepšenie života ľudí je tak potrebné mestá rozvoľniť, zabezpečiť každému bytu prísun priameho slnečného svetla a čerstvého vzduchu (a vlastnú kúpeľňu), rozvíjať bývanie v zeleni a jednotlivé funkcie oddeliť tak, aby obyvatelia nemuseli žiť v blízkosti priemyselných oblastí. Za prácou mali cestovať s využitím vtedy veľmi modernej nastupujúcej technológie – automobilov, prípadne verejnou dopravou.

Išlo o veľmi zaujímavé myšlienky, ktoré skutočne priniesli mnohých ľuďom zlepšenie ich životného komfortu. Pre chudobnejších obyvateľov starých domov bolo presťahovanie sa do svetlých priestorných bytov s toaletou či kúpeľňou obrovským skokom. Nenešťastie, dlhodobá skúsenosť, demografické zmeny a rast kvality zástavby a životných podmienok aj v husto zastavaných častiach miest ukazuje, že v skutočnosti ide o slepú uličku vývoja.

Napriek tomu, slovenská legislatíva stále vychádza práve z modernistických predstáv o tvorbe mesta. Opatrné snahy o miešanie funkcií v územnom pláne sú nedostatočné a vedú k súčasnej katastrofálnej situácii s dostupnosťou bývania v Bratislave, kedy sú tu predpoklady pre budovanie občianskej vybavenosti pre snáď dvojmiliónové mesto, ale pre nové byty ostáva už len minimum miesta. Obrovské množstvo definovaných funkcií zas robí zmeny územného plánu komplikovanými. Okrem toho, regulatívy ÚP – ako index podlažných plôch alebo koeficient zelene – znemožňujú snahy o hustejšiu zástavbu aj v lokalitách, kde by bola vhodná. Niektorí developeri preto uprednostnia výškovú budovu so zeleňou v okolí namiesto mestského bloku.

Rovnako zlá je situácia v stavebnej legislatíve. Slovensko má (spolu s Českom okrem Prahy) najprísnejšie svetlotechnické normy v Európe, podľa ktorých musí byť minimálne tretina plochy bytu v čase od 1. marca do 13. októbra preslnená priamym slnečným žiarením po dĺžku 1,5 hodiny. Jednotky, ktoré to nespĺňajú, nie sú klasifikované ako byty.

Výsledkom je, že investori sa snažia o maximalizáciu preslnenia, čo redukuje možnosť výstavby mestských blokov, kde bude minimálne jedna strana vždy orientovaná na sever. Okrem toho, nová výstavba nemôže zhoršiť ani podmienky staršej zástavby, čo ďalej ovpyvňuje architektúru a urbanizmus nových projektov. Paradoxne, naše normy údajne inšpirovali Európsku komisiu, aby sa zaoberala možnosťou ich aplikácie na celoúnijnej úrovni – čo by bol problém gigantických rozmerov.  

 

Snahy o preslnenie nevedú k tvorbe kvalitného a na klimatické zmeny pripraveného mestského prostredia. Zdroj: Institut plánování a rozvoje Hlavního města Praha

 

Bratislava, ak chce naozaj vykročiť smerom k mestu, ktoré reaguje na aktuálne výzvy, vrátane meniacej sa klímy, potrebuje modernejšiu legislatívu, ideálne prispôsobenú na mieru jej potrebám – teda vlastné stavebné predpisy. V tomto by mohla sledovať vzor Prahy, ktorá má možnosť tvoriť si vlastnú stavebnú legislatívu dlhodobo a nedávno vytvorila tzv. Pražské stavebné predpisy (PSP), ktoré jej dávajú možnosti, ako budovať kvalitné mesto po vzore najlepších štvrtí, ako sú Vinohrady či Dejvice.

Praha má, podobne ako Bratislava, zastaraný Územný plán, preto pripravuje nový. Tzv. Metropolitný plán musí byť dokončený a schválený čím skôr, keďže už čoskoro sa skončí platnosť toho pôvodného. Ak by sa to však aj nestihlo, nebude to taký problém – vďaka PSP má mesto totiž ošetrené množstvo potenciálnych rizík. PSP umožňujú regulovať výšku budov, stavebné a uličné čiary, všetky nové ulice musia mať priestor pre stromy, ktorých koreňom nebude brániť technická infraštruktúra, a odstránené boli aj svetlotechnické nariadenia podobné našim. Praha je na zmenu klímy pripravenejšia.

Na Slovensku sa aktuálne rieši otázka nového Stavebného zákona, resp. Zákona o výstavbe a Zákona o územnom plánovaní. Nová legislatíva sa rieši už dlhé roky, keďže všetci si uvedomujú, že pôvodný zákon, hoci veľakrát novelizovaný, ale so základom ešte v roku 1976, je jednoducho nedostačujúci. Zákon bol už takmer posunutý na hlasovanie v NRSR v priebehu minulého volebného obdobia, nakoniec bol však stiahnutý. Pripomienka k tomu, aby si Bratislava mohla tvoriť vlastnú legislatívu, bola odmietnutá.

Teraz sa to však musí zmeniť. Bratislava je vo všetkých ohľadoch v rámci Slovenska špecifická: je nielen hlavným a najväčším mestom, ale vyznačuje sa aj najvyššou dynamikou rozvoja, najnižšou dostupnosťou bývania, najväčšími dopravnými problémami, najkomplikovanejším územným plánom a azda je aj najviac vystavená zmenám klímy. Navyše, ako sa ukazuje, patrí už aj do iného klimatického pásma ako veľká väčšina Slovenska.

Tvorba vlastných predpisov je tak nevyhnutnosťou, ak chceme začať aktívne reagovať na klimatickú zmenu.

 

Trenčianska ulica je v mnohých ohľadoch vzorom - vhodná hustota zástavby, bloková štruktúra s rekreačnými vnútroblokmi, množstvo zelene a dobrá pešia a cyklistická infraštruktúra sú príkladmi, ako budovať subtropickú Bratislavu. Pri dnešnej legislatíve by však pravdepodobne nevznikla. Zdroj: Google Maps

 

Záver

Bratislava budúcnosti sa takmer naisto stane skutočne subtropickým mestom. Klimatická zmena napreduje a teploty sa budú aj naďalej zvyšovať. Už dnes je problém sadiť v meste niektoré historicky tradičné druhy stromov, ktoré v súčasnosti v Bratislave neprežijú. A to je len jeden z príznakov zmeny podoby a charakteru mesta, ktorá prichádza.

Ak sa máme skutočne pripraviť na zvládnutie nových podmienok, budeme musieť zmeniť mnohé zaužívané zvyklosti, s čím sa zmení aj naše (mestské) prostredie. Nové štvrte by tak ideálne nemali mať podobu súčasných sídlisk, kde sú v parkovej zeleni osadené domy tak, aby sa maximalizovalo preslnenie – čo začne možno ľuďom vadiť, lebo sa budú byty neúmerne prehrievať – a za službami či za prácou sa rezidenti presúvajú klimatizovanými automobilmi. Takisto by ani mierka verejných priestranstiev nemala byť taká obrovská, aby sa dal zabezpečiť nielen kvalitný pobyt v tieni, ale aj bolo možné udržiavať zeleň v dobrom stave. Jej význam rastie čoraz viac, čo však neznamená, že majú byť chránené všetky voľné plochy v jej prospech.

Pre mnohých vyzerá táto predstava budúcnosti desivo, v skutočnosti však ide len o návrat k niektorým praktikám, ktoré boli v minulosti bežné aj na Slovensku, vrátane Bratislavy. V meste existujú ulice, ktoré sú ako vystrihnuté z návodu, ako tvoriť mesto do budúcna: pozrime sa napríklad na Trenčiansku ulicu v úseku medzi Miletičovou a Oravskou.

Z oboch strán ulice sa tu nachádza relatívne hustá zástavba, ulica samotná je však veľmi tienistá vďaka stromoradiam po stranách ulice aj v stredovom páse. Domy sú navyše súčasťou blokovej štruktúry a nachádzajú sa tu (potenciálne) pekné dvory, ktoré vytvárajú podmienky pre pobyt vonku a vlastnú mikroklímu. Mnoho bytov je prevetrávaných. V pešom dosahu sú služby a komplexná občianska vybavenosť, veľmi pohodlný je pohyb na bicykli vďaka cyklotrase v stredovom páse.

Dnešná legislatíva by však už len sotva umožňovala vytvárať takéto mestské prostredie, hoci mu skutočne nič nechýba a kvalita bývania je tu vysoká (vlastná skúsenosť). Jeho odolnosť voči klimatickej zmene bude vysoká, o čom sa však dá pochybovať v prípade niektorých nových periférnych štvrtí, ktorých obyvatelia budú čeliť zvyšujúcim sa nákladom za správu, pohonné hmoty a z ekonomického hľadiska nižšiemu zhodnoteniu investície.

Bratislava sa tak nemusí učiť len od stredomorských subtropických miest, ale aj z vlastných skúseností a tradícií. Ak to však nezvládne, môže začať pripomínať skôr mestá amerického Juhu – a to bude cesta do katastrofy.  

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame. 

Sledujte YIM.BA na YouTube. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.