
zoradiť: podľa dátumu
Klimatická kríza je vnímaná ako jedna z najzávažnejších výziev súčasnosti aj budúcnosti. Prezidentská zelená pečať je iniciatíva, ktorá chce motivovať úrady, organizácie, inštitúcie či súkromný sektor, aby prevzali štandardy zelenej inštitúcie. Samotná Kancelária prezidenta Slovenskej republiky pritom ide príkladom.
Dlhoočakávaná rekonštrukcia parku na Račianskom mýte sa blíži ku koncu. Obľúbené miesto bude môcť svoj potenciál využívať viac ako v minulosti. Zastaraná infraštruktúra a celková zanedbanosť sa totiž z veľkej časti stane minulosťou.
Zvyšujúce sa teploty miest prinášajú so sebou výzvy, ktoré si vyžadujú efektívne riešenia. Fenomén mestských ostrovov tepla, spojený s urbanizáciou a zmenami vo využívaní pôdy, je závažnou skutočnosťou, ktorá ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov a mestskú mikroklímu. Bratislava sa však za posledné roky ochladila.
Nobelovo námestie je jedným z mála miest v Petržalke, ktoré možno aspoň s privretými očami označiť za námestie. Napriek tomu potrebuje novú víziu. Mestská časť má záujem vytvoriť verejný priestor, ktorý bude ešte príjemnejší, preto zapojila aj verejnosť. Budúcnosť projektu sa začne čoskoro rysovať.
Bratislavská Karlova Ves zrevitalizovala Park Kaskády na Dlhých Dieloch medzi ulicami Hany Meličkovej a Kresánkova. Jeho obnova bola zameraná na udržateľné hospodárenie so zrážkovou vodou, pribudla tiež zeleň, na ktorej absenciu obyvatelia dlhodobo upozorňovali. Po trojročnej postupnej revitalizácii ho mestská časť otvára vo štvrtok.
V architektúre prevláda naratív, podľa ktorého je drevo považované za všemocného záchrancu stavebného priemyslu pre jeho potenciál na prechod k udržateľnému stavebníctvu. So širokým využitím dreva prichádzajú aj jeho riziká v podobe zvýšeného odlesňovania. Tu sa zas drevovýstavba stretáva s čiastočným spochybňovaním zo strany verejnosti.
Má obrovský potenciál, nevyužíva ho však kvôli zastaranej infraštruktúre a celkovej zanedbanosti. Park na Račianskom mýte je významným ostrovom zelene, využívaným tisíckami obyvateľov z okolia. Aktuálna rekonštrukcia ho má preniesť do 21. storočia. Práce postúpili a viditeľné sú už niektoré prvky, ktoré budú spolutvoriť jeho celkový obraz.
Keby mala Bratislava súčasný počet obyvateľov pred sto rokmi, bola by jedným z najkrajších miest Európy. Dnes sa to o nej ani zďaleka povedať nedá, čo je do veľkej miery spôsobené povojnovým modernistickým urbanizmom. Jednou z hlavných zbraní modernistov bola norma, prísne preslnenie všetkých nových bytov. Dnes sa konečne zdá, že tento nástroj deštrukcie poputuje do minulosti.
Čoraz častejšie sa stretávame s fenoménom náhleho zrážkového dažďa, ktorý mnohokrát presahuje kapacity mestských kanalizácií a spôsobuje lokálne záplavy. Táto voda je momentálne vnímaná ako problém, ktorého sa treba rýchlo zbaviť pomocou miestnej kanalizácie. Namiesto toho by sa mesto malo pozerať na túto vodu ako na zdroj potenciálu a bohatstva s cieľom naučiť sa s ňou efektívne pracovať.
Minulotýždňový náhly dážď, spojený s extrémnym prívalom vody, spôsobil na viacerých miestach okamžité „záplavy“. Po opadnutí vody sa vynorila otázka, kto za to môže a ako tomu do budúcna zabrániť. Riešenia skutočne existujú. Nie sú extrémne náročné a nevyžadujú si stámilióny eur. Navyše sa úspešné príklady nachádzajú aj v Bratislave.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac