RED 24.04.2025 12:48
Jednohlasný nesúhlas. Zastupiteľstvo odmietlo novú spaľovňu Slovnaftu, odpor voči zámeru rastie
Už niekoľko týždňov sa hovorí o rozsiahlom zámere novej spaľovne, resp. Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) v areáli Slovnaftu. Obrovský projekt vyvolal nesúhlas viacerých skupín vrátane aktivistov, opozičných politikov či Ministerstva životného prostredia SR. K odporcom jeho realizácie sa najnovšie pridalo aj bratislavské mestské zastupiteľstvo.
Ilustračný záber. Zdroj: Slovnaft
Bratislavské mestské zastupiteľstvo nesúhlasí so zámerom spoločnosti Slovnaft vybudovať veľkokapacitnú spaľovňu pre spracovanie dovážaného komunálneho a nebezpečného odpadu na území hlavného mesta. Konštatuje to vo svojom deklaratívnom vyjadrení, ktoré vo štvrtok prijali mestskí poslanci.
Za najzávažnejšie výhrady považuje neprimeranú kapacitu spaľovne, zvýšenie záťaže na životné prostredie a zdravie, nedostatočne zhodnotené dosahy v procese EIA, ako aj dopravnú záťaž a logistiku. „Ako hlavný dôvod nesúhlasu uvádzame ochranu zdravia obyvateľov a nevhodné umiestnenie spaľovne v už tak veľmi zaťaženom území z hľadiska kumulácie znečistenia ovzdušia z viacerých zdrojov,“ uvádza mestský poslanecký zbor.
Za hlavný problém považuje kapacitu navrhovanej spaľovne a možné dovážanie odpadu z iných častí Slovenska, prípadne zo zahraničia. Ovplyvní to celkové znečistenie ovzdušia v dotknutých bratislavských mestských častiach Petržalka, Ružinov, Podunajské Biskupice, Vrakuňa či v novom centre mesta (downtowne), ale aj v okolitých obciach Rovinka a Hamuliakovo.
Nepozdáva sa mu ani nedostatočné vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov spaľovne či chýbajúca hĺbková analýza rizík, spojených s manipuláciou s popolčekom a inými vedľajšími produktmi spaľovania, ktoré môžu kontaminovať ovzdušie, pôdu alebo vodu.
Nie je podľa neho ani zrejmé, prečo nebol v zámere EIA spracovaný aj iný variant umiestnenia spaľovne. Problém vníma aj v prípade plánovaného navážania odpadu do areálu Slovnaftu, čo môže výrazne zvýšiť nákladnú dopravu v mestských častiach, ktoré už v súčasnosti čelia nadmernému dopravnému zaťaženiu. Hlavné mesto síce odporúča využitie železničnej dopravy, avšak táto požiadavka nie je zakotvená ako záväzný parameter projektu.
Mestské zastupiteľstvo odkazuje, že ak Slovnaft potrebuje rekonštruovať starú spaľovňu pre svoje potreby tak, aby spĺňala nové normy na ochrany ovzdušia, žiada, aby sa nenavyšovala kapacita spaľovne ani sa nedovážal komunálny a nebezpečný odpad z iných častí Slovenska či ostatných štátov EÚ. Deklaruje, že Hlavné mesto bude pokračovať v presadzovaní záujmov obyvateľov Bratislavy vo všetkých ďalších fázach povoľovacieho procesu vrátane pripomienkovania.
Svoj projekt pripravuje aj Hlavné mesto. Zdroj: OLO
Problematika nového CEZO je predmetom ostrých diskusií už nejakú dobu. Mesto preto zorganizovalo v Primaciálnom paláci verejné prerokovanie, ktorého sa zúčastnilo asi 120 ľudí. Anton Molnár, hovorca a riaditeľ komunikácie spoločnosti Slovnaft, tvrdí, že projekt bude prospešný.
„Od momentu zverejnenia zámeru vedieme s verejnosťou dialóg a otázky občanov smerom k nášmu zámeru vybudovať CEZO v Slovnafte vítame,“ vyjadril sa. „Sme presvedčení o tom, že Centrum energetického zhodnotenia odpadov v Slovnafte môže významne zlepšiť manažment odpadu v našej krajine a ponúka riešenie, z ktorého bude profitovať celá naša krajina.“
Plánované CEZO prirovnal k podobným centrám v iných krajinách a mestách ako Viedeň, Kodaň, Mníchov či Londýn. Upozornil na absenciu podobných moderných zariadení, investičný dlh a vysoký objem skládkovania na Slovensku. Kapacita zariadenia má byť približne 316-tisíc ton odpadu ročne.
Kritici však upozorňujú, že kapacita zariadenia bude na Slovensko priveľká a spaľovať sa tu údajne bude odpad aj z Maďarska. Slovnaft samotný je súčasťou maďarskej skupiny MOL. Najostrejšie vystúpil poslanec parlamentu Alojz Hlina (SaS), podľa ktorého môžu tento projekt chcieť len „ľudia, ktorí nemajú Bratislavu radi“.
Popri pláne Slovnaftu treba pripomenúť, že vlastné vízie má aj mestská organizácia OLO. Na končiacu sa životnosť existujúceho zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO) chce reagovať jeho dramatickou modernizáciou. Po realizácii rozsiahleho projektu za 190 až 250 miliónov eur by malo byť toto zariadenie schopné spaľovať 180-tisíc ton odpadu ročne. Zo zvyškového tepla by sa dalo vykurovať približne 40-tisíc domácností a emisie oxidu uhličitého by sa mohli znížiť o 40-tisíc ton ročne.
ZEVO by sa malo paradoxne nachádzať v súčasnom areáli, teda v tesnej blízkosti plánovaného CEZO. Kapacita Bratislavy v oblasti spaľovania odpadu by drasticky stúpla. V tomto kontexte je otázka, odkiaľ by Slovnaft odpad dovážal, vysoko relevantná. Či ale rastúci odpor voči projektu prinesie svoje ovocie, zostáva nateraz otázne.
(TASR, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
