Adrian Gubčo 27.01.2026 12:00

Zahusťovanie alebo zeleň? Falošná dilema devastuje Bratislavu a robí z nej horšie miesto pre život

Niektoré časti Bratislavy čaká v najbližších rokoch výrazná prestavba. Mnohé nevyužité alebo zanedbané plochy sa majú transformovať, čo prinesie rozvoj nového bývania, občianskej vybavenosti aj verejných priestranstiev s výrazným zastúpením zelených plôch a výsadby. Napriek tomu sa ozývajú hlasy verejnosti, podľa ktorej ide o neprípustné zahustenie a ničenie „prírody“. Obdobné názory prispievajú k celkovému zaostávaniu mesta.

Zdroj: IURIS Group, JTRE

V Petržalskej centrálnej osi by sa mohla čoskoro spustiť desiatky rokov očakávaná výstavba prvých objektov, tvoriacich súčasť pôvodne plánovaného centra tejto mestskej časti. V okolí Kuchajdy sa zas premenia niektoré prázdne pozemky, neefektívne využívané a zdevastované športoviská alebo brownfieldy na polyfunkčnú zástavbu, ktorá z tejto lokality spraví jednu z najpríťažlivejších štvrtí v Bratislave pre bývanie. Zmena čaká aj Zátišie, Mlynské Nivy a množstvo ďalších miest.

Ide o zmeny, ktoré sú v súlade s dlhodobými stratégiami Bratislavy a snahami o budovanie funkčnejšieho, efektívnejšieho a udržateľnejšieho mesta. Podľa všeobecného odborného konsenzu sú ekologickejšie a ekonomicky lepšie fungujúce práve kompaktné mestá s vyššou hustotou zástavby aj zaľudnenia, ktoré nenechávajú jednotlivé pozemky ležať ladom.

Vďaka tomuto prístupu dokážu agilnejšie zvyšovať kvalitu života: v husto zaľudnenom meste je omnoho efektívnejšie budovať a udržiavať inžinierske siete, prevádzkovať verejnú dopravu a spravovať verejné priestory. Samospráva má teoreticky oveľa viac prostriedkov na skvalitňovanie parkov, ulíc či námestí, budovanie cyklotrás aj plnenie svojich úloh. Nemusí ich totiž míňať na údržbu plôch, ktoré sú nevyužité.

Veľmi plasticky tieto problémy popísali dvaja najvplyvnejší urbanisti posledných dekád – legendárna americká autorka Jane Jacobs a dánsky architekt Jan Gehl. Jacobs si už v 60-tych rokoch 20. storočia všimla, že vtedy ešte oslavované modernistické sídliská vedú ku vzniku lokalít bez života, čo zas vedie k zvýšenej kriminalite a používaniu automobilov. Gehl zas dlhodobo pozoroval aktivitu v modernistických a tradičných štvrtiach, pričom dospel k záveru, že práve sídliská utopené v zeleni sú pre život paradoxne omnoho horšie.

Hoci to znie kontraintuitívne, modernistická predstava o bývaní uprostred parku sa ukázala ako škodlivá. Mestá východnej Európy, kde veľká časť populácie žije na povojnových modernistických sídliskách, sú dobrým príkladom. Okrem množstva monotónnych budov s prehnanou mierkou sú spojené aj s prázdnymi a zanedbanými verejnými priestormi, veľkými vzdialenosťami k verejnej doprave, preplnenými parkoviskami a nedostatočnými službami.

Týka sa to aj Bratislavy, kde si obrovské množstvá zelene vyžadujú náležité financie, aby táto aspoň nebola nebezpečná pre okoloidúcich. V kontexte nedostatočných rozpočtov samospráv to nevyhnutne znamená, že peniaze citeľne chýbajú inde. Bratislava a jej mestské časti dopláca na neefektívny urbanizmus.

Barcelona je extrémne husto zastavaná, napriek tomu jej zeleň nechýba. Autor: Pol Viladoms

Aj preto sa dnes už aj odborníci, ktorí ovplyvňujú budúci vývoj slovenskej metropoly, zhodujú na nutnosti výrazného skompaktnenia bratislavskej mestskej štruktúry. Zástavba je roztiahnutá na obrovskej rozlohe, pričom sa medzi štvrťami nachádzajú striedmo využívané lokality bývalých priemyselných zón. Riedko zastavané a zaľudnené sú aj sídliská. Zastavaná časť Petržalky má napríklad podobnú rozlohu ako centrum Barcelony (Gotická štvrť a Eixample), no žije tam menej ako polovica populácie katalánskej metropoly.

Barcelona je pritom oslavovaná ako krásne a príťažlivé mesto s atraktívnymi verejnými priestormi a krásnymi parkami. Premyslený urbanizmus miestnych blokov v štvrti Eixample, dielo slávneho plánovača Ildefonsa Cerdà, zaručuje, že veľká časť ulíc a bulvárov je doplnená krásnymi alejami platanov a poskytuje vítaný tieň. Vďaka iniciatíve mesta v podobe vytvárania tzv. superblokov navyše vznikajú pešie zóny a priestory pre obyvateľov, doplnené o lokálne zelené úpravy.

Kvalitou života toto mesto ďaleko presahuje Bratislavu. Nie je to samozrejme len dôsledok hustoty zástavby, rozhodne to ale má súvis. Miestna samospráva má dostatok možností pre postupne zlepšovanie prostredia. Vďaka kompaktnosti mesta sa oplatí budovať aj sieť metra, ktoré je využité počas celého týždňa, nielen počas špičkových hodín.

Pre Bratislavu to neznamená, že má teraz bezhlavo rúbať parky a nahrádzať ich zástavbou. Napokon, nič také sa ani nepripravuje. Okolie Chorvátskeho ramena v Petržalke napríklad nie je parkom, len náletovou a zvyškovou zeleňou bez náležitej úpravy. Po realizácii výstavby sa ale majú upraviť brehy a vytvorí sa líniový park okolo ramena. Parkové a rekreačné plochy v okolí Kuchajdy sa zas majú v dôsledku výstavby rozšíriť a skvalitniť.

Mnohými skloňovaná dilema zahusťovanie alebo zeleň v skutočnosti neexistuje. Jediná dilema je medzi kvalitným, príťažlivým a lepšie fungujúcim mestom verzus statusom quo, spojeným s chudobnými samosprávami, zanedbanými verejnými priestormi, upadajúcimi ulicami, drahou verejnou dopravou a „parkami“, ktoré nikto nevyužíva.

Nanešťastie, duch doby vedie mnohých obyvateľov, ak nie väčšinu, k nedôvere voči zmenám, rozvoju a odbornosti. Preto možno predložiť všetky dátami podložené argumenty, príklady a dôkazy zo zahraničia aj z domova (žiarivo sa to ukazuje vo východnej časti Starého Mesta, ktoré ožilo vďaka projektom Blumental a Stein2), napriek tomu budú odmietať novú výstavbu. To ale neznamená, že je netreba realizovať.

Bratislava sa musí nutne urbanizovať. Potrebuje vhodne zastavať downtown, Mlynské Nivy, Zimný prístav aj Celomestské centrum v Petržalke. Rovnako je potrebné transformovať Centrálnu petržalskú os, veľmi citlivo prebudovať Pasienky, prepojiť Karlovu Ves s Dúbravkou alebo pretvoriť zostávajúce výrobné areály vo vnútornom meste. Následne sa treba pustiť do obrovskej výzvy v podobe urbanizácie vyčisteného areálu Istrochemu.

Ak sa stane miliónovým mestom, pričom dramaticky neprekročí hranice dnešného intravilánu, bude mať omnoho lepšie predpoklady pre vysokú kvalitu života. To ale neznamená, že bude mestom bez zelene a parkov. Kvantitu však musí nahradiť kvalitou a rozumným manažmentom. To je skutočná cesta k lepšiemu prostrediu, ktoré je nielen ekonomicky, ale aj ekologicky udržateľnejšie.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.