Adrian Gubčo 04.01.2026 15:09

Trochu z Tokia, trochu z Atén. Mesto s najvyššou kvalitou života nie je len o číslach, ale aj o zážitku

Na svete je mnoho rebríčkov kvality života, ktoré sa usilujú o poskytnutie objektívneho a realistického pohľadu na životnú úroveň v jednotlivých mestách. Tvorené sú tak kombináciou množstva kvantifikovateľných faktorov, ktoré poskytujú jednoznačný výsledok. Na druhej strane, už menej hovoria takéto rebríčky o tom, či si ľudia reálne užívajú život v týchto mestách. Jeden rebríček je v tomto výnimkou.

Zdroj: Paris Secret, Nino Belovič / YIM.BA

Nový pohľad na kvalitu života

Mnohé svetové mestá sa usilujú o poskytnutie špičkovej kvality života pre svojich obyvateľov. Nejde len o nástroj pre zvyšovanie spokojnosti ľudí a tým pádom aj voličov. Metropoly, ktoré zastávajú popredné priečky v rebríčkoch kvality života, sú schopné pritiahnuť nových talentovaných rezidentov, tvoriacich základ pre ich ďalší rozvoj. Ľudský kapitál je dnes považovaný za najcennejšiu surovinu, pričom konkurenčný boj je nesmierne tvrdý.

Preto existuje viacero známych rebríčkov alebo zoznamov. Azda najznámejší v našich končinách je zoznam od spoločnosti Mercer, ktorý sa zameriava na expatov, teda na kvalitu života pre zahraničných pracovníkov. Pravidelne v ňom dominuje Viedeň, nasledovaná Zürichom či Ženevou. Pomerne známy je aj rebríček od EIU (Economist Intelligence Unit), kde sú za rok 2025 na prvých miestach Kodaň, Viedeň a Zürich.

Zaujímavým rebríčkom je Happy City Index od Inštitútu pre kvalitu života (Institute for Quality of Life), podľa ktorého žijú najšťastnejší ľudia v Kodani, Zürichu a Singapure. Viedeň je až dvanásta. Poradenská spoločnosť Resonance zas za najlepšie mestá na svete pre rok 2026 určila Londýn, New York a Paríž.

Rozdiely v týchto rebríčkoch spočívajú podľa toho, pre koho sú určené, ktoré kritériá boli zvolené a ktoré mali akú váhu. Preto ich treba brať s nadhľadom. Platí to aj o pravdepodobne najnezvyčajnejšom z veľkých svetových rebríčkov, ktorý už pravidelne publikuje časopis Monocle.

Ide o do istej miery life-stylový magazín, no s výrazným dôrazom na urbanizmus a dizajn. Svoj rebríček nevníma len ako suchú štatistickú analýzu, ale ako pohľad na jednotlivé aspekty mestského života – vrátane kultúry, životného štýlu alebo nočného života. Tieto aspekty považuje za podobne dôležité ako dostupnosť bývania, kvalitu životného prostredia alebo mobilitu. Vďaka tomu sa v jeho rebríčku objavili úplne iné a do istej miery aj prekvapivé mestá.

Zvlášť to platí v prípade posledného rebríčka z roka 2025. Monocle sa totiž rozhodol vyzdvihnúť mestá, ktoré zvlášť excelujú vo vybraných kategóriách – dostupnosti, kultúre, zdraví, prostredí pre start-upy a i. Cieľom je podľa neho „naštartovať konverzáciu o mnohých vrstvách mestského života, ktoré spoločne prispievajú k celkovej kvalite“. Netají sa aj cieľom mierne provokovať. Faktom ale je, že takto nastavené kritériá otvárajú možno širšie možnosti pre inšpiráciu ako to je pri klasických rebríčkoch.

Barcelonské superbloky sú uvádzané ako príklad zlepšenia mesta pre ľudí. Zdroj: Complex Effects

Stálice aj prekvapivé mená

Podľa Monoclu, pre rok 2025 platí, že najlepším miestom pre život na celom svete bol Paríž. Vďačí za to množstvu zásahov za posledné desaťročie, ktoré mesto úspešne preniesli do 21. storočia. Ide predovšetkým o iniciatívy starostky Anne Hidalgo, ktorá sa podujala zvýšiť objem zelene, dramaticky obmedziť automobilovú dopravu v prospech cyklistickej, a zvýšiť bezpečnosť ľudí. K tomu sa pridali investície do kultúry, pro-biznisová orientácia mesta i vedenia štátu, ako aj snahy o udržanie sociálneho mixu aj v centre Paríža. Francúzska metropola je dnes podľa niektorých hlasov omnoho príjemnejšie miesto pre život.

Nemenej zaujímavé sú aj ostatné priečky. Na druhom mieste je zmieňovaný Madrid, ktorý poskytuje výborné možnosti pre zdravý život. Vďačí za to kombinácii klímy, výbornej stravy (vyzdvihovaná je prítomnosť tradičných trhovísk), možnostiam pre socializáciu a tradičným komunitným väzbám. Rovnako sú tu aj špičkové nemocnice, medicínske školy a inštitúcie. Vďaka tomu je tu najvyššia nádej dožitia zo všetkých európskych metropol – 86,1 rokov.

Na treťom mieste sa objavili, do veľkej miery prekvapivo, Atény. Označované sú za najlepšie miesto pre nočný život, pričom v tomto prípade platí, že ide o 24-hodinové mesto. Aj vďaka tomu sa postupne liečia z následkov ekonomického kolapsu pred poldruha dekádou.

Do rebríčka bola zaradená aj Barcelona, oceňovaná pre svoje snahy o zvýšenie objemu zelene, útlm automobilovej dopravy a realizáciu konceptu „superblokov“, kde sa cesty menia na verejné pobytové priestory. Viedeň bola neprekvapivo zaradená s ohľadom na svoju dostupnosť bývania, Zürich vďaka svojej špičkovej verejnej doprave (pričom špeciálne vyzdvihované sú miestne električky).

V obdobných rebríčkoch sa takmer nevyskytuje Mexico City, ktoré autorov oslovilo svojim spoločenským životom, uvoľneným charakterom a snahami o zazelenenie rušných ulíc. Lisabon sa vyznačuje veľmi bezpečnými ulicami a znižujúcou sa kriminalitou, Tokio je zas výnimočné svojou čistotou, ktorá je výsledkom kolektívneho presvedčenia. Do rebríčka sa napokon zaradil aj estónsky Tallinn, ktorý ponúka výborné podmienky pre rozvoj technologických firiem ruka v ruke s atraktívnym mestským prostredím.

Napriek určitým stáliciam sa tak do výberu dostali aj mestá, ktoré bežne nie sú skloňované ako globálni lídri v kvalite života. Napriek tomu ponúkajú mnoho príležitostí pre zamyslenie sa, ako sa môže zmeniť napríklad aj Bratislava, aby bola schopná napodobniť niektorých z lídrov.

Bratislava má na čom stavať, potenciál pre vyššiu kvalitu života má obrovský. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Čo si z toho zobrať?

Zo všetkých zmieňovaných príkladov je zrejmé, že mimoriadny dôraz bol kladený na možnosti socializácie a rozvoja komunitných vzťahov v rámci miest. Epidémia samoty je skutočne považovaná za veľký problém súčasných miest, pričom má mnohé negatívne zdravotné i sociálne dôsledky. Vyspelé mestá preto investujú mnoho prostriedkov, aby ľudí motivovali k aktivite a vytvárali dobré podmienky pre rozvoj medziľudských vzťahov.

Ide o veľkú úlohu aj pre Bratislavu. Vedenie Hlavného mesta to podľa všetkého vníma, keďže práve rozvoj vzťahov považuje za jeden z hlavných cieľov pri svojich investíciách do verejného priestoru. V posledných rokoch bolo obnovených niekoľko ulíc a parkov, rekonštruuje sa Námestie SNP a pripravujú sa aj ďalšie projekty. Obrovským skokom bolo schválenie parkovacej politiky a postupné rozširovanie zón regulovaného parkovania, ktoré postupne čistia chodníky od parkujúcich áut.

V týchto iniciatívach je potrebné pokračovať a spájať ich aj s ďalšími opatreniami, demonštrovanými aj v tomto rebríčku. Viacero miest utlmuje automobilovú dopravu a nahrádza plochy pre autá pobytovými priestormi. Paríž napríklad aktívne zavádza školské ulice, Barcelona vytláča autá z mestských blokov. Bratislava pomaly začína koncept školských ulíc objavovať tiež, a postupne sa začínajú objavovať iniciatívy, ktoré majú zobytniť vnútrobloky v rezidenčných štvrtiach.

Potom sú tu opatrenia politického rázu. Viedeň ponúka dostupné bývanie vďaka konzistentnosti svojich snáh o rozvoj nájomných bytov a stále finančnej podpore. Tallinn je zas jednoznačne pro-biznisovo orientovaný, pričom Monocle zmieňuje okrúhle stoly medzi politickým vedením a predstaviteľmi start-upov, aby verejný sektor pochopil potreby podnikateľov. Zürich má najlepšiu verejnú dopravu, lebo aktívne pracuje na zlepšení deľby prepravnej práce, čo je vždy aj politické rozhodnutie.

Slovenské hlavné mesto tak má pred sebou pomerne jasné priority. Potrebuje pokračovať v snahách o znižovanie významu automobilovej dopravy a vytvárať podmienky pre zdravú mobilitu, najmä vo forme električkovej a cyklistickej dopravy. Potrebuje rozširovať verejné priestory pre ľudí, dopĺňať ich vhodne umiestnenou zeleňou a udržiavať ich čisté a bezpečné. Musí vytvárať možnosti pre obyvateľov, aby sa mohli a chceli stretávať a tráviť čas mimo domova. Potrebuje byť otvorená podnikateľom, aby tu zakladali svoje firmy a otvárali podniky. A v neposlednom rade, musí rozvíjať bývanie, či už vlastné, ale aj privátne.

Súbor týchto priorít vytvára návod pre konkrétne politiky a rozhodnutia. Bratislava by mohla byť zhrnutím toho najlepšieho zo všetkých svetov. To neznamená, že sa dostane jedného dňa do obdobného rebríčka. Na druhej strane, nemožno to ani vylúčiť – napokon, potenciál byť skvelým mestom má mimoriadny.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.