Adrian Gubčo 14.08.2025 20:13

Dobré mesto nie je zadarmo. Ak chceme vysokú kvalitu života, bez bolesti to nepôjde

Mnohí politici alebo kandidáti často rečnia o tom, ako zmenia mesto, prinesú mu novú energiu a využijú jeho potenciál. Hovoria o vysokej kvalite života, plnom rozpočte a ekonomickom rozvoji, sotva už ale povedia, ako ho chcú dosiahnuť. Politické programy sú plné prázdnych fráz, floskúl a reálne kroky sú často len estetického rázu. Skutočná zmena si totiž vyžaduje zmeny, ktoré spočiatku nepotešia takmer nikoho.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava vie byť príjemné mesto. Ak zarábate dostatok peňazí a ste zdravý, viete si užívať výhody, prameniace z výbornej polohy v srdci Európy, príjemného životného prostredia, zvyšujúcej sa úrovne nových nehnuteľností aj rozvíjajúcich sa služieb či zlepšujúcej sa športovej infraštruktúry. Mesto disponuje relatívne bohatou kultúrnou ponukou a takmer neustále sa tu dá niečo robiť – či už priamo v Bratislave, ale kúsok od nej.

Prvé dve podmienky ale neplatia pre všetkých. Pre tieto skupiny obyvateľstva, ktoré sú nečakane široké, je už život v tomto meste omnoho náročnejší. Mnohí ľudia si nemôžu dovoliť drahé bývanie, služby a ani prepravu v rámci mesta. Ďalší sú zas starší, trpia zdravotnými problémami alebo spoločenským vylúčením, ktoré môže mať na zdravie rovnako devastujúci vplyv. Napriek určitým iniciatívam vie byť voči takýmto ľuďom Bratislava krutá.

Ak sa to má zmeniť, potrebné je skutočne reorganizovať mesto – a to od základu. Miestny prístup k riešeniu mnohých problémov však spočíva v snahe o ich „vyhnitie“, príp. čakanie do momentu, keď už boli vyskúšané všetky zlé riešenia. Cítiť to všade vrátane rozvoja bývania, mobility, tvorby verejného priestoru alebo spravovania mesta. V mnohých prípadoch má verejnosť aj politici pocit, že sa netreba danou témou zaoberať, lebo zatiaľ problém veľmi necítiť.

Realita je však iná. Príkladom je ekonomika Bratislavy, ktorá nie je v ideálnej kondícii. Noví investori neprichádzajú a mnohí ťahúni v zamestnanosti, teda centrá zdieľaných služieb, počty pracovníkov skôr redukujú a optimalizujú. Z pohľadu startupovej scény je slovenská metropola nezaujímavá, zvlášť oproti mnohým iným hráčom v regióne strednej aj východnej Európy. Vysoko vzdelaných expatov odrádzajú vysoké životné náklady v kombinácii s nižšími platmi.

Ďalším prípadom je mobilita. Mesto v súčasnosti proklamuje orientáciu na peších, cyklistov a verejnú dopravu, v praxi však lavíruje na všetky strany. Miera obnovy a zlepšovania chodníkov je nedostatočná, v rozvoji cyklodopravy chýbajú ráznejšie kroky a verejná doprava sa zlepšuje len s obrovskými komplikáciami. Na druhej strane, potrebné cestné úseky, ktoré by umožnili odľahčiť rezidenčné štvrte, sa nepripravujú.

Rovnako je to aj pri dostupnosti bývania. Na papieri si mesto tento problém uvedomuje, keď rozvíja prvé schémy nájomného bývania a developerov tlačí do dohôd a poplatkov za zmeny územného plánu v podobe nájomných bytov. Inokedy však odmieta využiť vlastné pozemky kvôli strachu z odporu susedov. Týka sa to nielen plôch, ktoré si vyžadujú zmenu regulácie, ale aj takých, kde by sa mohli pripravovať veľké projekty so stovkami rezidencií.

Bratislava sa zľakla kritikov, preto nezriedka pristupuje len k takým opatreniam, kde bude odporu málo. Sústredí sa na skvalitňovanie verejného priestoru, ako by to bol kľúč k úspešnému a priateľskému mestu. Zároveň však mnoho jej kritikov prináša ešte prázdnejšie „vízie“, plány a slogany.

Mnohí ukazujú na vyspelé mestá v západnej a severnej Európe, tvrdiac, že by sme mali ísť ich cestou. Niekedy však tí istí ľudia zabúdajú, že tieto mestá doviedli k ich súčasným úspechom kroky, ktoré dnes v Bratislave kritizujú.

Práve tie najvyspelejšie mestá sú spravidla kompaktne a husto zastavané, pričom zeleň tu má svoje jasne určené miesto. Tvrdo sa tu reguluje automobilová doprava a nahrádza sa efektívnejšími systémami, ako sú bicykle, električky, vlaky a pri dostatočnej veľkosti metro. Autami jazdia hlavne tí, čo musia, extrémne bohatí alebo idioti. Každé naozaj vyspelé mesto má svojich špecialistov, ktorí vytvárajú podporné schémy pre domáce firmy, lákajú investorov a podporujú development.

Predstava, že by Bratislava zajtra otvorene oznámila, že zakladá fórum na podporu developmentu, vytvára organizáciu, poverenú zakladaním a poradenstvom pre startupy, že postaví električku na Pribinovej a netrápi ju, čo si myslia kritici, zastavia Petržalský centrálny koridor alebo zruší automobilové pruhy na nábreží, na Karloveskej či na Dostojevského rade v prospech cyklodopravy, je nemysliteľná. Napriek tomu sú to presne tie veci, ktoré by mala čím skôr urobiť, ak chce byť silným a dobrým mestom.

Ak nebude mesto schopné takýchto krokov, bude sa točiť v špirále stagnácie, beznádeje, konfliktov a nespokojnosti. Bude sa môcť navonok tváriť ako európska metropola, bude to ale len povrchné predstavenie. Skutočné metropoly sa nebudujú v strachu pred hnevom občanov a opozície, ale pod silným líderstvom človeka, ktorý dbá na odbornosť.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.