Adrian Gubčo 18.03.2025 17:43

Kam nás tiahne nevzdelanosť. Slovensko namiesto rozvoja upadá, Bratislavu ťahá so sebou

Pri pohľade na vývoj na Slovensku je ťažké byť optimistom. Ekonomická situácia je biedna, stav verejných financií neudržateľný a v spoločnosti sa stupňuje napätie. Ktosi by mohol namietnuť, že ide len o kritické obdobie v rámci štandardného ekonomického cyklu. Skutočnú mieru úpadku však neukazujú makroekonomické dáta, ale skôr situácia v kultúre.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Slovenský spisovateľ a lektor kritického myslenia Ján Markoš nedávno publikoval v Denníku N podnetný článok, v ktorom sa snaží vyrovnať s postupným otupovaním verejnosti voči spoločenskému dianiu. Pripomína, že udalosti, ktoré by ešte nedávno viedli k pobúreniu a masovým protestom, dnes vyvolávajú už len slabú reakciu. Ide o reakciu ľudí na meniace sa podmienky, do istej miery „darwinovské“ prispôsobenie sa.

Možno práve preto sa na prvý pohľad zdá, že napriek varovným slovám expertov situácia na Slovensku nie je taká katastrofálna. Isteže, konsoliduje sa a menia sa zákony, zvyšujú sa dane a zdražujú potraviny, ide však o zmeny, ktoré postihujú najmä ľudí na okraji spoločnosti, podnikateľov a iné skupiny, ktoré pre človeka-milión nie sú také dôležité. Ide o potvrdenie starého príslovia, podľa ktorého si človek zvykne aj na šibenicu.

Napriek tomu krajina upadá – a to citeľne a nečakane rýchlo. Ktosi by mohol povedať, že ide len o dočasný stav. Slovensko je naviazané na nemeckú ekonomiku, ktorá zažila veľké otrasy. Všetko však nasvedčuje tomu, že nášmu najväčšiemu ekonomickému partnerovi bude vládnuť vcelku kompetentná vláda, ktorá si je dobre vedomá potrebnosti reforiem a opäť naštartuje rast a produkciu. Potiahne tým aj vývoj u nás.

Rozklad krajiny však nevyplýva z ekonomických štatistík ani meniacej sa miery nezamestnanosti. Prirodzene, ide o dôležité údaje, no aj pri rastúcej ekonomike môže spoločnosť zahnívať zvnútra (čo sa napokon deje v USA). Ak teda chceme vidieť skutočnú podstatu úpadku Slovenska, treba sa pozrieť skôr na inú oblasť – na kultúru a prístup spoločnosti k jej vývoju.

V tomto ohľade nemožno ani pri snahe o absolútnu neutralitu poprieť, že situácia v kultúre je katastrofálna. Škandalózny koniec uznávaných a rešpektovaných riaditeľov či riaditeliek erbových národných inštitúcií, deštrukcia fungujúcich mechanizmov podpory kultúrnych aktivít, politické zasahovanie do odborných otázok, ovplyvňovanie verejnoprávnych médií alebo vulgárna komunikácia štátu voči kritikom sú prejavom absolútnej krízy.

Pre veľkú časť verejnosti pritom ide o nedôležitú tému. Vidí v tom súboj predstaviteľov štátu, ktorí si privatizovali slovenskosť, voči ľuďom, ktorí „nepracujú“, sú „leniví“ a neprinášajú ekonomické hodnoty. Pre ich životy to ale podľa nich nemá hlbší zmysel, keďže kultúra je „panské huncútstvo“ a do divadla, galérie či múzea sa chodí nanajvýš oddýchnuť – ak sa tam títo občania vôbec niekedy vyberú.

Samozrejme, ide o absolútne mylný pohľad. Práve súčasný boj o podobu kultúry je rozhodujúci v definovaní toho, akou krajinou Slovensko bude a aký národ ju bude obývať. Či to bude spoločenstvo občanov, ktorým záleží na budúcnosti, na vysokej kvalite života, na slobode, demokracii a pokroku, alebo ambivalentná masa bez jasnej identity, držiaca sa hesla „nejako bolo, nejako bude“.

Kým Slovensko je na pokraji ekonomického aj spoločenského kolapsu, Poľsko rekordne investuje a masívne podporuje kultúru. Zdroj: The Boundary

V tomto porovnaní sa skrýva vysvetlenie, čo má toto všetko spoločné s Bratislavou i rozvojom mesta. Pokiaľ sa rozkladá kultúrna podstata národa a kultivovanie skutočných hodnôt nahrádza bezduché opakovanie nacionalistických fráz, zaniká akákoľvek nádej na vytváranie vyšších hodnôt – či už v umení, spoločenských vedách, ale aj ekonomike a technologickom rozvoji. Žiaden skutočný pokrok neexistuje bez zdravej kultúrnej podstaty.

Nie je preto náhoda, že sa Poľsko, ktoré v súčasnosti zažíva jedno z najväčších vzopätí v dejinách, investuje už nejakú dobu obrovské financie do rozvoja kultúrnych stavieb a múzeí, pripomínajúcich jeho históriu. Vo Varšave bolo čerstvo dokončené múzeum moderného umenia, buduje sa múzeum varšavského geta, múzeum Bitky pri Varšave v roku 1920, vznikne nová filharmónia, obnovuje sa Saský palác a zmodernizovala sa národná knižnica.

Rovnako nie je prekvapením, že Fínsko, krajina s tradične najlepšími výsledkami v porovnaní kvality vzdelávania, si ako darček k výročiu svojej nezávislosti darovala novú špičkovú knižnicu. Oodi v Helsinkách je zázrakom architektúry a veľkým prejavom hodnôt národa, ktorý bol dlho pod vplyvom susednej autoritatívnej krajiny, no dokázal sa z neho vymaniť a vybudovať svoj vlastný príbeh.

Špičkové svetové mestá sú definované veľkorysými kultúrnymi stavbami rovnako ako urbanizmom či historickými pamiatkami. Najvyspelejšie krajiny investujú miliardy, aby popri stáročných monumentoch budovali nové. Cieľom je pritom nielen lákať turistov, ale predovšetkým povzbudzovať vlastných obyvateľov.

Ako popritom vyzerá Slovensko a Bratislava, kde bola zo skutočne vynikajúcej inštitúcie po extrémne náročnej rekonštrukcii doslova vyhnaná medzinárodne uznávaná riaditeľka a nahradená bezprízornými zabudnuteľnými riaditeľmi a upratovačkou? Ako chce uznávané postavenie získať mesto, ktoré má tak málo peňazí, že nevie bez eurofondov opraviť ani len svoj vlastný archív, v ktorom sa rozpadávajú dokumenty nevyčísliteľnej historickej hodnoty?

Čas od času sa objavia dobré správy. Konečne sa opravuje vzácny kaštieľ, kde sa dokonca nájdu antické artefakty. Vyhlasuje sa architektonická súťaž na múzeum, ktoré inak ešte stále zostáva hlboko v 20. storočí. Novú podobu získajú kúpele, kde sa tvorila identita Bratislavy. V širšom kontexte sú to ale drobnosti, ktoré majú len lokálny význam.

Ak sa má Slovensko posunúť a byť dobrou krajinou, potrebuje od základu prehodnotiť svoj prístup ku kultúre, vzdelávaniu i vzdelaniu. Potrebuje pochopiť, že toto sú tie najvyššie hodnoty, ktoré sú ako jediné garanciou slobody, prosperity aj šťastia. Musí sa zbaviť postsedliackeho ideálu fyzickej práce ako najvyššej hodnoty.

Ak sa to podarí, možno bude raz ako Poľsko. Stane sa hrdou a odvážnou krajinou, ktorej záleží na jej budúcnosti a schopnosti aktívne sa podieľať na jej tvorbe. A bude aj čoraz bohatšou a vyspelejšou krajinou, kde budú tak vznikať lokálne firmy s perspektívou, ako aj prichádzať zahraniční investori či turisti.

Ak sa to ale nepodarí, skôr či neskôr zanikne. Kombinácia nacionalizmu s nevzdelanosťou dosiaľ ešte nijakému národu alebo spoločnosti nepomohla. Zo Slovenska zatiaľ spravila najzbytočnejšieho člena Európskej únie a z Bratislavy provinčnú dieru. Ak sa bude pokračovať v nastúpenom trende, lepšie to nebude.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.