Adrian Gubčo 18.03.2025 15:36

Veľký problém má riešenie. Archív mesta Bratislavy sídli v zlých podmienkach, Magistrát chce opraviť súčasné sídlo

Archív mesta Bratislavy (AMB) je mimoriadne významnou inštitúciou, ktorá uchováva listiny a materiály z posledných ôsmich storočí dejín mesta. Napriek tomu už dlho bojuje s nevyhovujúcim stavom svojich priestorov. Archív sídli v Petržalke, v typovej budove bývalej materskej školy. Mesto teraz avizuje, že zlepšenie chce dosiahnuť prestavbou a dostavbou objektu.

Sídlo AMB a listina kráľa Ondreja III. Zdroj: Google Maps, Múzeum mesta Bratislavy

Dlhodobo avizované vhodnejšie a reprezentatívnejšie priestory by mohol AMB získať rekonštrukciou a dostavbou jeho súčasného sídla v bratislavskej Petržalke. Projektovú ideu chce hlavné mesto tento rok rozpracovať do podoby projektového zámeru, v prípade alokovania rozpočtu je v pláne aj príprava architektonickej súťaže.

Uviedol to hovorca Bratislavy Peter Bubla. „Hlavné mesto vníma mestský archív ako jednu z dôležitých verejných inštitúcií pamäťového typu. Jeho archívne fondy majú celomestský, nadregionálny a tiež stredoeurópsky význam. Najstaršie archivované listiny a dokumenty pochádzajú zo začiatku 13. storočia,“ skonštatoval Bubla.

Magistrát deklaruje, že vybudovanie nového sídla mestského archívu, ktorý sa dlhé roky nachádza v priestorovom provizóriu, patrí dlhodobo medzi jeho rozvojové ciele v oblasti kultúrnej infraštruktúry a kultúrneho dedičstva. Tento projekt patrí medzi opatrenia na efektívnu ochranu zbierkového a archívneho fondu Hlavného mesta.

Vybudovanie účelovej budovy alebo adaptácia vhodných priestorov pre AMB sa pritom stala aj súčasťou Koncepcie udržateľného rozvoja kultúry Bratislava 2030, ktorú prijalo bratislavské mestské zastupiteľstvo ešte v júni 2022. Ide o strategický dokument hlavného mesta pre oblasť kultúry.

„Horizont najbližších piatich až šiestich rokov teda pre mesto predstavuje pomyselný deadline, keď plánuje mať tento cieľ aj implementovaný,“ poznamenal Bubla s tým, že vzhľadom na finančné možnosti Hlavného mesta bude realizovateľnosť cieľa „zásadným spôsobom“ ovplyvnená dostupnosťou eurofondov a externých zdrojov v tomto období.

Pre uplynulý rok 2024 si hlavné mesto stanovilo za cieľ uskutočniť štúdiu realizovateľnosti, čo aj deklarovalo v rámci tzv. akčného plánu Dekády pre kultúru. V rámci tejto aktivity vytvorilo pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberala hľadaním vhodného priestorového riešenia pre nové sídlo mestského archívu. Počas roka sa zároveň uskutočnili viaceré obhliadky potenciálnych budov aj za súčinnosti mestských častí.

„V decembri na základe záverov pracovnej skupiny padlo rozhodnutie pokračovať a ďalej rozpracovať projektovú ideu na adrese súčasného sídla archívu, t. j. na Markovej ulici v bratislavskej Petržalke,“ doplnil Bubla.

Provizórium je historickým dlhom, ktorý mesto prevzalo delimitáciou archívu zo sústavy štátnych archívov, riadených Ministerstvom vnútra SR v roku 2017. Archív má problémy s vhodnými priestormi na dlhodobú úschovu archívneho dedičstva už od 80. rokov 20. storočia. Vysťahovanie archívu z jeho historického sídla, radnice, tieto problémy podľa mesta ešte znásobilo presúvaním dokumentov. Istú dobu sa archív nachádzal v 14 skladových priestoroch.

Nové depozitáre pre GMB a MMB. Autorka: Dominika Bolgáčová

Hlavné mesto dlhodobo deklaruje, že si nevhodnosť priestorov mestského archívu, ktorý uchováva množstvo dôležitých historických dokumentov a listín, uvedomuje. Medzi možnými sídlami figuroval na sklonku socializmu Esterházyho palác na Kapitulskej (pre tieto účely sa začal aj rekonštruovať, obnova sa ale nedokončila), neskôr sa hovorilo o výstavbe novej budovy na mieste Františkánskej záhrady v susedstve Magistrátu.

Ako posledný bol ohlásený nápad umiestniť AMB v areáli na Bazovej ulici v Ružinove. Dnes tu sídli Komunálny podnik Bratislavy, súbor viacerých industriálnych objektov však poskytuje potenciál pre umiestnenie mestskej inštitúcie. Okrem MIBu sa hovorilo aj o AMB. V tejto chvíli nie je presne známe, ako sa objekty využijú a kedy sa rekonštrukcia areálu rozbehne.

Súčasný stav je v každom prípade neúnosný. Vzácne dokumenty, medzi inými aj listina uhorského kráľa Ondreja III. z 2. decembra 1291 o udelení mestských výsad pre mesto, sú uložené v priestoroch, ktoré na tento účel neboli určené. Nejde ani zďaleka o ideálne podmienky pre ich uchovávanie či ďalší výskum.

Pokrok nastal aspoň v prípade ochrany zbierok Galérie mesta Bratislavy a Múzea mesta Bratislavy. Ešte v roku 2023 sa ukončila výstavba nových depozitárov, ktoré vznikli prestavbou bývalých výrobných objektov na Vajnorskej ulici. Nové priestory spĺňajú vysoké technologické nároky na uchovávanie zbierok.

Nachádza sa tu plne kontrolované prostredie vybavené technológiami na monitorovanie a reguláciu vnútornej klímy. Riešenie zahŕňa výstavbu zo sendvičových panelov s minerálnou vlnou a systém aktívneho monitorovania a úpravy vnútorného prostredia. Prísne kontrolované sú hodnoty ako teplota (16-22 °C), vlhkosť vzduchu (okolo 50%), ako aj koncentrácia CO₂ a VOC látok. Osvetlenie je nastavené na 150 luxov s použitím LED diód s minimálnou emisiou UV žiarenia, aby sa predišlo degradácii materiálov.

Okrem toho spĺňajú aj špičkové nároky na bezpečnosť. „Projekt nových depozitárov vyniká svojou komplexnosťou, keďže okrem stavebných úprav objektu a postupného sťahovania zbierok zahŕňa aj konzerváciu zbierkových predmetov a digitalizáciu administratívy spojenej s pohybom diel,“ dodala Katarína Trnovská, riaditeľka Galérie mesta Bratislavy.

Aspoň v tomto prípade sa zlepší ochrana zbierok, rovnako ako možnosti ich zachovania do budúcnosti. Na rovnaké skvalitnenie však čaká aj Archív mesta Bratislavy. V ideálnom prípade by bol tento zámer spojený možno aj s atraktívnejším projektom, ako je prestavba nevyhovujúcej typovej budovy z normalizačného obdobia.

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.