Adrian Gubčo 13.06.2025 18:43

Najmúdrejšie mesto na svete. Bratislavu formujú zápecnícke diskusie namiesto skutočnej odbornosti

V Prahe pred niekoľkými dňami otvorili zmodernizované planetárium. Po náročnej dvojročnej rekonštrukcii je považované za jedno z najlepších zariadení svojho druhu v Európe a možno aj na svete. Do projektu bolo investovaných viac ako 12 miliónov eur. Škoda však, že pred rozhodnutím o realizácii neprišli zástupcovia Prahy do Bratislavy – možno by boli poučení, že ide dnes o neaktuálnu technológiu.

Ilustračný záber. Zdroj: JTRE

Praha sa od Bratislavy odlišuje v mnohých veciach. Okrem faktu, že ide o omnoho väčšiu historickú metropolu, investuje sa v nej dlhodobo do vecí, o ktorých sa môže Bratislave len snívať. Dôvodom však nie sú len peniaze. Kým v českom hlavnom meste sa niektoré projekty nespochybňujú, v Bratislave sú tie isté veci predmetom zápalistých diskusií.

Spomenuté planetárium je len prvým príkladom z mnohých. Pražské planetárium Planetum vzniklo už v 50-tych rokoch minulého storočia. Ide o obľúbenú atrakciu, posledné dva roky však bola zatvorená kvôli masívnej rekonštrukcii. Po jej dokončení tu vznikla unikátna kupola z LED diód, ktorá je najväčšia na svete a prvá svojho druhu vôbec. Je celkom férové konštatovať, že Praha má dnes celosvetovo najlepšie planetárium.

Na druhej strane, Bratislava reálne nemá hvezdáreň (s výnimkou školskej na Deutsche Schule) ani planetárium, hoci sa o nich hovorí už od medzivojnového obdobia. Stáť mali na Napoleonskom vŕšku – tam, kde dnes stojí kontroverzná bytovka Bonaparte. Nádej pre vznik planetária sa otvorila po roku 2015, keď sa rozhodlo o asanácii a prevode pozemkov pod PKO výmenou za to, že developer zrealizuje na bratislavskom nábreží planetárium a mediatéku.

Na jeho príprave sa skutočne robilo. Na promenáde mala vzniknúť „Dunajská kvapka“, objekt netradičného tvaru s kapacitou 140 návštevníkov, ktorý by obsahoval moderné projekčné zariadenia, premietajúce nielen hviezdnu oblohu, ale aj širokú paletu rozličných programov a projekcií. Na tvorbe sa podieľali združenia, venujúce sa pozorovaniu či výskumu vesmíru.

Mesto však rozhodlo o odmietnutí zámeru. Podľa predkladateľov dôvodovej správy, teda primátora Matúša Valla, riaditeľa kancelárie primátora Jakuba Kmeťa a zástupcov Metropolitného inštitútu Bratislavy, vznik planetária a mediatéky „neadresujú aktuálne potreby rozvoja mesta, resp. vzhľadom k rozvoju bežne dostupných služieb či stavu vedy a techniky, nie sú aktuálne“.

Neskôr toto tvrdenie výrazne korigovali, keď sa objavil veľmi rázny odpor odbornej verejnosti. Namiesto toho mesto obrátilo a teraz pracuje na príprave projektu Zážitkového centra vedy a planetária, ktoré má vzniknúť v areáli ZOO. Ostáva však pachuť z neodborného rozhodnutia v prípade nábrežia aj násilne pôsobiaceho zámeru v Zoologickej záhrade, ktorá nie je pre tento účel vôbec ideálnym miestom.

Nejde ale len o prípad planetária. Podobnou kauzou je vedenie električkovej trate na Pribinovej a Košickej ulici, najmä v priestore popred SND. Kritici sa snažia argumentovať negatívnym dopadom na činnosť SND, čo je riešiteľné, aj narušením pešej zóny. Ide údajne o „neprijateľný“ a „nekultúrny“ zásah, ktorý nemá v rozumnom meste obdobu.

Opäť si možno pomôcť Prahou, ktorá plánuje výstavbu monumentálnej Vltavskej filharmónie. Má ísť o kultúrnu stavbu storočia, pri ktorej je otázka výbornej dopravnej dostupnosti mimoriadne dôležitá. Budova bude po dokončení obklopená verejnou dopravou prakticky zo všetkých strán – z troch budú električkové trate, z jednej železničná trať, pod budovou bude (resp. už je) stanica metra. Dostupnosť verejnou dopravou je vnímaná ako silná stránka, nie problém.

Budúca Pražská filharmónia bude z troch strán obklopená dopravou. Zdroj: IPR

Ide o dva príklady širšieho problému, ktorý Bratislava má. Verejná diskusia je až príliš často ovplyvňovaná názormi a pocitmi ľuďmi, ktorí sa v problematike neorientujú, hoci vo svojich odboroch môžu byť kapacitami. Patrí k dobrej výchove vzdelaného človeka, že pri témach, v ktorých nie je doma, necháva prehovoriť skutočných expertov. V Bratislave (a na Slovensku) to však neplatí.

Otázkou ostáva, či to je naozaj vzdelaním a výchovou, alebo či to nie je skôr bratislavskou provinčnosťou. Slovenské hlavné mesto je z globálneho pohľadu v skutočnosti bezvýznamné, len sotva je v niečom inšpiráciou a nevyniká prakticky v ničom. Má niekoľko silných stránok, o mnohé z nich sa však nezaslúžilo, resp. sa o ne nezaslúžila žiadna žijúca generácia a dokonca ani súčasná väčšinová národnosť.

Napriek tomu sa mnohí ľudia pri argumentácii tvária, akoby Bratislava bola jediné mesto sveta a rozprávali o riešení, ktoré nebolo nikdy a nikde vyskúšané. Ako to pri kritizovaní ale niekedy býva, kritizujúci sa demaskujú a ukážu, že problém je v nich – v tomto prípade je to absencia rozhľadu, pokory alebo vedomia, kedy byť ticho.

A tak blízke mestá budujú obrovské kongresové centrá, kým tu sa len uvažuje, či niečo také potrebujeme, rozvíjajú kultúrne stánky, lebo vedia, že to prospieva spoločenskému aj ekonomickému napredovaniu, alebo napríklad poctivo orezávajú a v prípade potreby rúbu stromy, lebo niekedy je práve to najlepšie riešenie pre kvalitu zelene.

Potom sa akosi stane, že práve tieto mestá dosahujú popredné priečky v rebríčkoch kvality života. Nemajú pritom bratislavských odborníkov, ktorí vedia, že cyklodoprava je len spôsob rekreácie a nie normálna forma prepravy, expertov na urbanizmus, podľa ktorých sa kvalita bývania meria preslnením, odstupmi od okolitých domov a počtom parkovacích miest, alebo ekológov, podľa ktorých by mali byť aj v centre mesta zachovávané náletové dreviny a záhradkárske kolónie namiesto kvalitného developmentu.

Bratislava má veľa problémov, ale za mnohé z nich si môže sama. Topí sa v nekonečných diskusiách, ktoré nič neprinášajú, chce participovať s ľuďmi, ktorí o to nestoja, a nezriedka sa podvolí nátlakovým skupinám, ktorých jediným záujmom je status quo. V tom istom čase ostatné metropoly nekecajú a robia.

Možno by si mohla Bratislava z Prahy požičať viac ako len dizajn lavičiek a košov, ktoré navyše označuje za bratislavské (!). Prevziať by mala odbornosť, konzistentnosť a schopnosť robiť aj ťažké kroky. Ak totiž chce byť mestom na európskej úrovni, nesmie zostať na slovenskej.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.