Adrian Gubčo 11.01.2026 14:45

Rozvoj mesta nie je zoznam želaní. Prečo sa výstavba nemôže riadiť pocitmi verejnosti

Bratislava prechádza aktívnym stavebným rozvojom, ktorý mení podobu mnohých lokalít. Nejde len o prieluky či o nevyužívané výrobné areály – brownfieldy – ale aj o rozličné priestorové rezervy, ktoré boli v minulosti určené pre výstavbu, dodnes však ostávali prázdne. Plány na ich súčasnú urbanizáciu sa stretávajú s odborom a tvrdením mnohých obyvateľov, že si to neželajú. Takýto postoj by však mal mať len obmedzenú váhu.

Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, IURIS Group

Plánovanie a budovanie mesta trvá dlho. Okrídlené heslo hovorí, že urbanista sa nedožije naplnenia svojho diela, čo obzvlášť platí v relatívne malom meste ako Bratislava. Mnohé urbanistické vízie, ktoré sa dnes realizujú alebo pripravujú, boli prvýkrát načrtnuté už pred desaťročiami. Napríklad predstava Mlynských nív ako veľkého mestského bulváru sa objavila ešte pred prvou svetovou vojnou.

Žiarivým príkladom neukončených vízií je Petržalka. Najväčšie bratislavské sídlisko malo byť výkladnou skriňou moderného urbanizmu a bolo predmetom jednej z najvýznamnejších urbanistických súťaží v dejinách Slovenska. Prekvapivo, jej výsledky sa do istej miery realizovali, hoci s určitými vážnymi nedostatkami.

Tým najvážnejším bola oneskorená výstavba nosnej línie mestskej dopravy – rýchlodráhy, resp. metra. Po revolúcii sa nádej na vznik bratislavského metra postupne rozplynula. Napokon sa rozhodlo o vybudovaní električkovej trate, ktorá bola sprevádzkovaná v lete 2025. To je viac ako 52 rokov od začiatku výstavby petržalského sídliska.

Odklady mali vážne dôsledky. Na vznik tejto nosnej línie mala byť totiž naviazaná výstavba jadra sídliska s vyššou vybavenosťou, významnými verejnými priestormi a architektonickými dominantami. Pre túto zástavbu, vďaka ktorej by Petržalčania získali kvalitnejšie a komplexné prostredie so službami aj pracoviskami, bol určený koridor popri Chorvátskom ramene. Nazývaný je aj Petržalská centrálna rozvojová os.

Keďže sa ale na nosnú líniu čakalo desaťročia, rovnako dlhú dobu zostávala táto os prázdna. To nikdy nebol plán – vždy sa tu malo rozvíjať mestské prostredie. Medzičasom si však verejnosť zvykla na okolité prostredie, ktoré postupne zarastalo nekultivovanou náletovou zeleňou. Tento stav vnímala ako prirodzený a cielený. Neprekvapivo, úvahy o zmene situácie sa preto u mnohých stretli – a aj naďalej stretávajú – s odporom.

Dnes je však nosná línia mestskej hromadnej dopravy v podstate vybudovaná. Územie sa môže konečne otvoriť k dlhoočakávanej výstavbe, prinášajúcej vznik novej zástavby. Keďže už nežijeme v plánovanom hospodárstve a ustupuje sa aj o modernistického plánovania, nemá ísť len o čistú vybavenosť. V centrálnej rozvojovej osi bude kombinácia funkcií vrátane bývania, obchodov, pracovísk, športovísk, kultúrno-spoločenských objektov a verejných priestorov.

To sa nepáči mnohým. Mesto sa na perspektívu rozvoja územia pripravuje už viac ako desaťročie, pričom sa snaží výstavbu nastaviť tak, aby došlo k akému-takému kompromisu medzi jednotlivými stranami. Ani to ale nestačí. Pravidelne sa objavujú tvrdenia ľudí, že si neželajú výstavbu, nechcú zmenu, žiadajú si oddychové zóny a parky a odmietajú zahusťovanie. To je ale irelevantné.

Namiesto atraktívneho centra má Petržalka vo svojom srdci neudržiavanú "divočinu". Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Rozvoj mesta sa totiž nemôže riadiť do bodky tým, čo chcú bežní ľudia, komentujúci na sociálnych sieťach či návštevníci verejných prezentácií, označujúcich sa za participáciu. Odmietanie (alebo, lepšie povedané, obmedzené tolerovanie) takýchto názorov nie je v rozpore s demokraciou a nevedie ani k nižšej kvalite života v prospech komerčných záujmov. Je to v skutočnosti presne naopak a vedie k lepšie fungujúcemu a príjemnejšiemu mestu.

Budovanie urbanistických celkov má svoje pravidlá, princípy a náležitosti, ktoré je potrebné dodržiavať, ak má vzniknúť kvalitné mesto. V prvom rade, tvorbu prostredia nemôžu riadiť laici, ktorí k tomu nemajú kompetenciu. Bežná, občianska verejnosť je výborným zdrojom pri odhaľovaní lokálnych špecifík, potrieb a nuáns, ktoré vedia odborníkom pomôcť k lepšiemu výsledku. Na samotnú tvorbu mesta však schopnosti spravidla nemá.

Ide totiž o natoľko náročnú profesiu, že aj dnes je na Slovensku len hŕstka expertov, ktorí majú dostatočnú erudíciu na to, aby boli schopní skoordinovať veľké tímy a načrtnúť ako-tak kvalitný výsledok. V súčasnosti už budovanie mesta nie je o jednom architektovi či urbanistovi, ale o veľkej skupine expertov na čiastkové témy, od kompozície, cez dopravu, životné prostredie, sociológiu, geografiu, históriu, kultúru, verejné priestory alebo technickú infraštruktúru. Líder musí mať dostatočné znalosti vo všetkých oblastiach, aby vedel pripraviť zodpovedajúci výsledok.

Nasleduje legislatívny proces, keď sa z urbanistickej vízie stáva územnoplánovací podklad. V tomto prípade opäť dochádza na potrebu koordinácie záujmov množstva strán. Na jednej strane sú urbanisti, na ďalšej samospráva, investori (napokon, ak sa niečo navrhne, je príjemné, keď sa to aj postaví) a v neposlednom rade obyvatelia. V mnohých prípadoch protichodné záujmy treba zladiť, čo je koniec-koncov dôvod, prečo trvá vypracovanie územných plánov roky až desaťročia.

Občania nie sú z procesov vylúčení – existujú obdobia, keď sa môžu k rozvoju vyjadriť. Slovensko je ešte stále demokratická krajina a ľudia, ktorí majú záujem o budúcnosť svojho okolia, majú možnosť ho ovplyvniť. Musia však rešpektovať, že existujú určité nariadenia a časové okná na vyjadrenie. Ak ich nie sú schopní dodržať, príp. odborne zdôvodniť, prečo mal byť ich postoj zapracovaný do finálneho riešenia, treba to akceptovať. To je základná súčasť demokracie a systému určitých pravidiel, aby dokázala spoločnosť efektívne fungovať.

Z urbanistickej vízie sa následne stáva záväzný podklad pre rozvoj, ako aj podklad pre konkrétne investičné projekty. Tie sú následne vždy overované samosprávou, pričom sa sleduje súlad s územným plánom, normami a ďalšími nevyhnutnými predpokladmi pre schválenie výstavby. Ak tieto náležitosti splnia, má sa za to, že sú v súlade s verejným záujmom a získavajú povolenie. Z pohľadu práva je teda výstavba to, čo skutočnosti verejnosti pomáha; nie výzvy kritikov na sociálnych sieťach.

Kritici sa obávajú veľkej straty zelene, no zbytočne - bude jej viac ako dosť. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Keď sa vrátime späť k Petržalke, je pravdou, že jej koncept vznikol v totalitnom období. Bratislava sa však aj počas desaťročí v demokracii s ním v princípe stotožnila a v určitých ohľadoch sa pokúsila o revíziu, ktorá by lepšie zodpovedala dnešným požiadavkám. Pred časom sa zorganizovala veľká urbanistická súťaž a pripravila sa urbanistická štúdia, ktorá mala byť podkladom pre zmenu územného plánu. Táto štúdia napríklad navrhuje masívne zväčšenie objemu zelene.

Z odborného hľadiska je len málo pochybností o tom, že rozvoj petržalských zelených plôch na úkor zástavby je chybou. Petržalka má zelene viac ako dosť – je jedným z najredšie zastavaných sídlisk v Bratislave a samospráva sa nezvláda starať o existujúce verejné priestory, lebo ich je priveľa. Čo ale mestskej časti chýba, je väčšia diverzita bývania, aktívny parter, služby, pracoviská a lokálne uzly, ideálne naviazané na električkové zastávky. V tomto prípade boli ale uprednostnené postoje obyvateľov, hoci im to paradoxne zhorší kvalitu života.

Napriek tomu sa ozýva z určitých strán nespokojnosť. Na tieto postoje netreba brať dnes už žiadny ohľad – obyvatelia mali príležitosť sa vyjadriť, a ak to neurobili alebo nedokázali presvedčiť o správnosti svojich argumentov, stávajú sa len irelevantným šumom. Pokiaľ by sa bral neustále ohľad na kritikov, mesto ani spoločnosť by sa nemohli nikam posunúť.

Fenomén večných odporcov, NIMBYs a BANANAs, je dnes už široko považovaný za vážny problém európskych štátov. Pre mnohých politikov je zložité vnímať jasnú hranicu, kedy ešte brať do úvahy nespokojnosť a kedy treba jasne povedať, že ide proti záujmom verejnosti. To sa udialo aj v Petržalke, kde sa v dôsledku tohto fenoménu urobili viaceré sporné rozhodnutia. Viac chýb už táto problematická mestská časť nepotrebuje.

Namiesto toho je mimoriadne dôležité, aby sa aspoň čiastočne naplnili pôvodné urbanistické vízie a koncepcie. Mali svoju logiku a čakaním na ich realizáciu Petržalka stratila veľmi veľa. Po ich dokončení sa veľmi rýchlo rozplynie veľká väčšina hlasov, ktoré dnes proti nim broja. Ľudia totiž majú rozličné názory, napokon ale „hlasujú nohami“. Ak dôjde ku vzniku omnoho kvalitnejšieho prostredia, napokon ho budú s radosťou využívať aj oni.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.