Author photoAdrian Gubčo 12.08.2025 12:30

Príde po električke mesto? Centrálny petržalský koridor sa otvára rozvoju, Magistrát reaguje rozpačito

So spustením prevádzky predĺženej električkovej trate v Petržalke sa otvára mimoriadne dôležitá otázka: prinesie nová dopravná línia aj masívnu výstavbu. Pôvodne bol totiž presne taký plán. Dnes je ale situácia zložitejšia, čo je dané postojmi verejnosti aj krokmi Hlavného mesta. To zatiaľ o konkrétnejšej vízii pre mnohé lokality v susedstve novej trate zatiaľ skôr mlčí.

Zdroj: IURIS Group, Nino Belovič / YIM.BA

Zdroj: IURIS Group, Nino Belovič / YIM.BA

Nielen dopravná línia

Predĺžená električková linka, spájajúca doterajšiu konečnú na Jungmannovej s Janíkovym dvorom (alebo Južným mestom), sa označuje najmä ako dopravná stavba, vedúca z bodu A do bodu B. Okrem tohto významu má však aj ekonomický a urbanistický. Kľúčová nová trať nie je len prostým spôsobom prepravy. Ide aj o významný katalyzátor a predpoklad stavebného rozvoja.

Od svojich prvopočiatkov bola táto trať takto aj mienená. Pôvodne malo ísť o rýchlodráhu, teda metro, popri ktorom by vznikla vybavenosť pre celú Petržalku. Koncentrovať sa mala najmä v blízkosti zastávok, vo všeobecnosti bol ale celý centrálny pás určený pre výstavbu. Napokon, takto sa aj doteraz označuje – ako Centrálny rozvojový koridor (CRK), prípadne Centrálna rozvojová os.

Desaťročia čakania na výstavbu nosnej dopravnej línie však priniesli zanedbanie územia a jeho premenu na plochu, zarastenú náletovou zeleňou. Obyvatelia si zvykli na daný stav a začali priestor označovať za park, hoci tu nikdy neboli realizované krajinárske úpravy ani potrebná vybavenosť. Veľká časť Petržalčanov považuje za prirodzené, že takto má územie popri električkovej trati fungovať aj do budúcna.

Nie je to však celkom tak. V zmysle dnes platného Územného plánu sa môže vo veľkej časti CRK stavať v zmysle pôvodnej koncepcie Petržalky. Tento fakt, v spojení so zamýšľaným vznikom súbežnej dopravnej komunikácie, viedol v minulosti k veľkému odporu. Mesto iniciovalo vznik urbanistickej štúdie, ktorá má priniesť novú formu využitia územia s väčším podielom zelene.

Dnes táto štúdia existuje a bola prerokovaná, do Územného plánu však zatiaľ zanesená nebola. Z pôvodnej vízie zachováva výstavbu v niekoľkých málo lokalitách, predovšetkým medzi Rusovskou cestou a Romanovou. Dnes sa tu už pripravuje projekt SOHO od spoločnosti IURIS. Inak ale skutočne zachováva koncepciu električky, vloženej do zeleného koridoru.

So spustením prevádzky trate sa ukazuje, že ide o problematické riešenie. Zastávky sú skutočne niekedy „uprostred ničoho“ – pričom nie je myslená Gessayova, ktorá je umiestnená v dotyku s budúcim centrálnym námestím Petržalky. Týka sa to iných miest, ktorým chýba nadväznosť na iné mestotvorné funkcie. Nová perspektíva pohľadu na Petržalku podčiarkuje, že spustenie a eventuálne dokončenie električkovej trate je len jednou etapou dobudovania tohto sídliska.

 

SOHO Petržalka patrí k ojedinelým projektom v susedstve petržalskej trate. Zdroj: IURIS Group

 

Ako sa zmení okolie trate

Električková trať je dnes vložená do nesúrodého územia, štandardne s veľmi nízkou kvalitou verejného priestoru. Dotýka sa zelených plôch, križovatiek, vedená je po estakáde, donedávna sa v jej susedstve nachádzali hlboké rigoly. Cestujúci, ktorí sa napríklad vracajú z centra mesta, nemajú popri zastávkach vybavenosť.

Nie je tu umiestnené ani bývanie, hoci obyvatelia bytov v tesnom kontakte s traťou by napríklad nemuseli využívať automobily. V mnohých mestách je práve z tohto dôvodu štandardom, že v blízkosti dopravných línií sa umiestňuje hustejšia zástavba. Bratislava si je tohto urbanistického prístupu vedomá, pristupuje však k nemu rozporuplne.

Potvrdzujú to aj slová hovorcu bratislavského Magistrátu Petra Bublu. „Nová výstavba sa v zmysle prerokovanej urbanistickej štúdie Petržalská centrálna rozvojová os bude koncentrovať najmä do lokality SOHO,“ približuje. „Štúdia predpokladá aj ďalšie intervencie v línii pozdĺž električkovej trate, s priestorovými akcentmi v križovaní trate a Panónskej cesty, Šintavskej, Betliarskej a Pajštúnskej ulice.“

V praxi sa však k výstavbe okrem SOHO približuje len jeden zámer. „Medzi konečnou zastávkou električiek a otočiskom vydalo hlavné mesto záväzné stanoviská na dva zámery Južného mesta. Západne od električkovej trate „Južné mesto zóna A3-A5"; východne od električkovej trate „Južné mesto zóna AB1",“ upozorňuje Bubla. Na niektoré z týchto stanovísk čakal developer Cresco Real Estate roky.

Napriek tomu, že na niektorých miestach by sa zástavba v budúcnosti mohla predsa len realizovať, mnohé plochy zostanú natrvalo prázdne. Týka sa to napríklad aj dezolátneho územia medzi Betliarskou a Panónskou cestou, kde mesto vysadilo stovky stromov na svoje pozemky. V ideálnom prípade by tu pritom mohlo vzniknúť nájomné bývanie. „Väčšina tohto územia je územným plánom mesta vyhradená pre zeleň, čo odráža aj umiestnenie náhradnej výsadby,“ upozorňuje Bubla. Nájomný projekt sa plánuje len na okraji územia smerom k Panónskej ceste.

Nanešťastie, okrem plôch, kde je vhodná zástavba, nečaká výrazná kultivácia ani mnoho priestranstiev, ktoré by mali zostať parkami. Príkladom je priestor medzi Bosákovou a Rusovskou cestou. „Plochy, ktoré boli využívané ako staveniskové komunikácie, prípadne ako stavebné dvory, budú rekultivované a bude na nich vysiata tráva,“ konštatuje jednoducho P. Bubla. Týka sa to aj okolia trate medzi Romanovou a Kutlíkovou.

Výraznejšie zlepšenie sa očakáva v rámci Námestia republiky. Projekt je podľa Bublu v procese prípravy dokumentácie pre územné rozhodnutie. „Územné konanie by sa mohlo začať v roku 2026, samozrejme, plánovaný začiatok je závislý od ukončenia potrebných procesov, ktoré musia predchádzať územnému konaniu,“ dopĺňa. Doteraz prezentované vizualizácie od Gro Architektov sú naďalej aktuálne.

Úprava čaká aj okolie konečnej v Južnom Meste, kde vznikli prekryté plochy pod mostom na Panónskej ceste. „Pod jedným mostným polom je vedená prístupová komunikácia vedúca k hale dennej kontroly, pod ďalším je vydláždená plocha nadväzujúca na nástupisko smer centrum a na lávku a rampu pre peších, pod ďalším polom je samotná trať, pod predposledným polom sa uvažuje s umiestnením skateparku a posledné pole je výhľadová rezerva pre možnú budúcu cestu,“ sumarizuje budúce plány Peter Bubla.

 

Existujúca urbanistická štúdia ráta s pomerne komornou zástavbou. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Petržalka ostáva nedobudovaná

Prezentované riešenie má ďaleko od ideálneho scenára. Hoci možno pochopiť záujem ľudí o čo najväčší objem parkových plôch, v kontexte petržalského urbanizmu treba premyslene pracovať s funkčným využitím jednotlivých plôch a vhodne ich umiestňovať tak, aby kombinovali úžitok, estetiku aj ekonomické náklady. Na vhodných miestach by mala byť zeleň prestriedaná so zástavbou.

Výborným miestom pre nové polyfunkčné domy je práve bezprostredné okolie električkovej trate, kým parková úprava by mala byť predovšetkým doménou vnútroblokov a okolia Chorvátskeho ramena. Projekt SOHO, na ktorom svojho času pracoval aj legendárny urbanista Tibor Alexy, ukazuje vhodný princíp, keď smerom k trati umiestňuje mestotvornú zástavbu, ktorá sa bližšie k ramenu rozvoľňuje.

CRK je taktiež vhodným miestom pre umiestňovanie výškových akcentov, ktoré by signifikovali význam tohto územia ako centra Petržalky. Umiestňované by mali byť v blízkosti križovatiek, no zároveň riešené tak, aby išlo o vyvrcholenie mestskej zástavby, nie o osamelé solitéry.

Za predpokladu, že by sa podarilo v blízkosti trate dosiahnuť potrebnú hustotu, by mohli byť splnené viaceré predpoklady pre masívne zvýšenie kvality života miestnych obyvateľov. Petržalčania by získali novú vybavenosť a služby, výborne dostupné peši a v pohodlnej blízkosti trate, časť z nich by tu mohla aj žiť a pracovať. Nové developerské projekty by priniesli kultiváciu verejného priestoru a umožnili samospráve koncentrovať financie tam, kde sú potrebné.

Súčasná cesta električkou až na konečnú pôsobí ako jazda cez nedobudované územie. O Petržalke podáva pomerne neveselý obraz. Mesto zároveň pôsobí, ako keby zatiaľ nevedelo, ako novú trať čo najlepšie využiť. Návod pritom ukazovali urbanisti a architekti už v minulosti – stačí sa len nebáť využiť električku na to, na čo má naozaj slúžiť.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Mapa projektu

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube